cwbe coordinatez:
101
7763757
63577
64106
5393699
5395376
5397163

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::47
total children::2
1 ❤️


show[ 2 | 3] flat
ano, to o com pises je jeden smer uvazovania, ktorym sa mozno uberat - uskromnit sam seba v prospech ineho zivota. z tohto pohladu plati - "cim menej je mna samotneho, tym viac priestoru vytvaram pre druhych".

touto cestu sa vybral napriklad dzinizmus - indicke nabozenstvo spojene s budhizmom. ustrednym prvkom je snaha pomocou askezy (odriekania) oslobodit ducha od tela a vymanit sa z karmy (ktorej sucastou je nevyhnutne ublizovanie inym formam zivota).

inym pristupom je vnimanie sameho seba, ako nedelitelnu sucast celku. ak vnimam sam seba ako sucast celku, nevyvstava taka naliehava potreba uskromnit ci potlacit sameho seba, pretoze moje dobro je prirodzenym dobrom celku.

z tohoto pristupu vychadza aj filozofia hlbokej ekologie, ktora zahrna myslienkove prudy vyzdvihujuce najma posvatnost vztahov a prepojenosti. potravinovy retazec je iba jednym zo siete vztahov, ktora rozne fragmenty spaja do jedneho celku. autori ako Gary Snyder vyzdvihovali najma potrebu uvedomenia si tychto vztahov.

zabijanie zvierat a jedenie ich masa nepredstavoval problem, problemom bolo stracajuce sa vedomie suvislosti - ked clovek zabil zviera sam, bol s nim vo vztahu a mal sancu pochopit/precitit kolobeh zivota. ked vsak clovek maso kupi zabalene do folie v obchode, ma tendenciu stracat vedomie celku, prepojenosti, vzajomnych vztahov v prirode.

podla mna tieto rozdielne koncepcie a nahlady na zivot uzko suvisia aj s urcitym vierovyznanim, ak aj nie priamo nabozenstvom, tak kozmologiou, sposobom akym chapeme stvorenie a nase miesto v nom.

asketicke formy, ako dzinizmus, vyzdvihuju nedokonalost ci hriesnost sveta a tuzia po vyslobodeni. za prejav tejto nedokonalosti ci hriesnosti povazuju utrpenie a smrt.

niektore prudy v hlbokej ekologii naopak hovoria - ak dokazeme vnimat zivot a smrt nie ako izolovane deje, ale ako sucast celku, objavime dokonalost tu a teraz. vtedy je dokonale aj to, ze sa navzajom zabijame, aby sme mohli prezit.

ako napisal Robinson Jeffers:

"Odtrhnutá ruka je odpudivá, a rovnako aj človek odlúčený od Zeme a hviezd a svojich dejín, či už v myšlienkach, alebo v skutočnosti, vyzerá často ohavne. Nedotknuteľnosť je celistvosť, najvyššia krása je organická celistovsť, celistvosť života a veškerenstva, božská krása vesmíru."




  • 0000010107763757000635770006410605393699053953760539716305399698
    lubomier.sk 16.06.2010 - 16:23:36 level: 1 UP New
    Re[3]: otazka bolesti a etickych hranic
    Zareagujem na tento fragment:

    zabijanie zvierat a jedenie ich masa nepredstavoval problem, problemom bolo stracajuce sa vedomie suvislosti - ked clovek zabil zviera sam, bol s nim vo vztahu a mal sancu pochopit/precitit kolobeh zivota. ked vsak clovek maso kupi zabalene do folie v obchode, ma tendenciu stracat vedomie celku, prepojenosti, vzajomnych vztahov v prirode.

    V tomto svetle ťažko vytknúť pôvodným lovcom (a zberačom) zabíjanie. Jedná sa o plne legitímny spôsob prežitia. Takisto lovec môže byť ulovený svorkou vlkou, medveďom alebo iným predátorom (podľa územia). Pri pohybe prírodou, čo lov nepochybne je, tu to riziko stále je.

    Pokiaľ mám hovoriť za seba, zhruba pred rokom som žil podľa mojich merítok veľmi uvedomelý spôsob života (mierne som poľavil). Mäso som si kúpil iba vtedy, ked som sa v duchu opýtal: "Mám si toto mäso kúpiť a zjesť?" a dostal som odpoveď "Áno." (cca 1 prípad z 10 ;-). Ale občas sa to stalo, takže som jedával mäso cca 1x týždenne (pred samotným jedlom som sa pýtal tiež, či to mám jesť).

    Po konzumácii bolo súčasťou mojej rannej meditácie kontakt so zjedeným zvieraťom, precítenie jeho života a zabitie mojou rukou. Vizualizácia zabíjania veru nebola veľmi príjemná, ale takto som udržiaval moje vedomie v súvislosti s mojimi činmi bdelé.

    P.S.: Ako to tu tak po sebe čítam, zavediem to opäť. ;-)

    Live long and prosper.
    more children: (2)
  • 0000010107763757000635770006410605393699053953760539716305397212
    zviera 15.06.2010 - 14:13:27 level: 1 UP New
    Re[3]: otazka bolesti a etickych hranic
    :)
    ja by som to prepojila - nemam pocit, ze principy hlbokej ekologie hovoria o nadspotrebe - takisto nepodporuju konzum. kazdy normalne premyslajuci clovek vie, ze dokonala askeza neexistuje, ze ked chces zit, potrebujes ziskavat energiu z okolia a ano, suhlasim s uvedomenim si, odkial ta energia pochadza a akym sposobom sa ku mne dostava. preto podporujem samozasobitelstvo, lokalne zdroje a podobne.
    vnimat sa ako sucast celku - to je predsa prirodzene, je to akesi akceptovanie sameho seba, zhovievavost k sebe - a tym padom k ostatnym. najzdravsi pristup.
    nemyslim si, ze zivot tu, jeho sposob prebyvania na svete je nieco spinave alebo hriesne:) vsetko, co zivot robi, ucelovo, evolucne funkcne, je prirodzene a krasne - je nezmyselne odtrhat sa.
    ja nejem maso - ale mam psy, ktorym ho davam. kazdy den ho mam v rukach, nehnusi sa mi a kazdy den si uvedomim, odkial pochadza, cim bolo. pokladam to za 'skutocnejsie' ako tvarit sa, ze dotykat sa masa je nemoralne. je to mierne trpke, ale dava to istu pokoru.
    Snydera aj Jeffersa kvitujem, pridam Aldo Leopolda:
    Veci sú správne vtedy, ked smerujú k zachovaniu celistvosti, stability a krasy biotickeho spolocenstva, zle, ked smeruju k opaku.
    more children: (1)