otazka citenia bolesti hra v etickych uvahach o ochrane zivota vyznamnu ulohu. opakovane sa objavuje aj v tomto fore v roznych suvislostiach (citia bolest musle, mikroby atd. ?)

na pozadi kladenia tychto otazok je snaha urcit akusi hranicu, po ktoru je nicenie, vyuzivanie a zabijanie inych foriem zivota eticky obhajitelne. v etike prav zvierat podla Petra Singera prave citenie bolesti predstavovalo deliacu ciaru, o ktoru sa mnohi ludia opierali pri zdovodnovani toho, preco je zabijanie zvierat menej prijatelne ako zabijanie rastlin.

najnovsie poznatky vedy vsak toto delenie spochybnuju - nova vedna disciplina "rastlinna neurobiologia" prinasa iny pohlad na rastliny a aj v etickej rovine komplikuje vytycenie deliacej ciary medzi rastlinami a zvieratami.

z urciteho pohladu je to vyvoj logicky - tak ako napreduje nase poznanie, vyvija sa nasa etika a zaroven sa rozsiruje nas okruh sucitu: kedysi sme nepocitovali sucit s ludmi, ktori nepatrili k nasmu kmenu, neskor sme nepovazovali za citiace bytosti ludi s inou farbou koze, postupne sme svoj okruh sucitu rozsirili aj na zvierata a teraz sa zda, ze bude potrebne prehodnotit aj nase vnimanie rastlinnej rise (aj ked v dejinach sa opakovane objavuju osobnosti, ktore tento vyvoj predbiehaju - napr. uz Aristoteles predpokladal, ze rastliny citia bolest, napriek tomu ze vedecke nastroje, ktorymi by to mohol dokazat este nemal).

pri snahe o rozsirovanie tohto okruhu sucitu zaroven znovu a znovu narazam na fakt, ze niceniu inych foriem zivota sa neda vyhnut. jednoduche vysvetlenia, ktore ponuka filozofia vegetarianstva ci veganstva v istom okamihu prestavaju platit a clovek je vystaveny faktu, ze zlozite eticke dilemy za neho nevyriesi ziadny dopredu pripraveny filozoficky ani eticky koncept.

byt vegetarianom alebo veganom dava odpovede iba do urciteho bodu. dalej je vsak clovek odkazany sam na seba, na svoje vnutorne prezivanie zlozitych etickych dilem. v urcitych okamihoch moze byt opustenie strnuleho a ciastocne umeleho konceptu vegetarianstva ci veganstva nevyhnutnym krokom na tejto ceste. aspon tak mi to hovori moja vlastna skusenost.

problem je, ze sa jedna o velmi individualne prezivanie, ktore tazko zovseobecnit ci aplikovat na druhu ludsku bytost. napriek tomu budem rad, ak sa podelite o svoj pohlad, vnimanie a prezivanie tychto veci (ak nieco take riesite :)


P.S: K uvodu do neurobiologie rastlin odporucam zaujimavy clanok z casopisu Vesimr:
FRANTIŠEK BALUŠKA, ANDREJ HLAVAČKA, Rastlinná neurobiológia, Nová vedná disciplína 21. storočia - http://www.dowebsites.net/linv/images/popular_science_pdf/slovacco.pdf

- na ukazku z neho vyberam tento uryvok:

"Tieto záblesky fascinujúcej komplexnosti
rastlín nás vedú k formulovaniu otázok, na
ktoré bude hľadať odpovede rastlinná bioló-
gia v nasledujúcich dekádach. Predovšetkým:
Majú rastliny nejaký typ nervového systému,
podobný tomu, ktorý riadi správanie živočí-
chov? Ak sa ukáže, že rastliny nijaký „mozog“
nemajú, otázka bude znieť: Kde a ako ucho-
vávajú a spracúvajú informácie, ktoré získa-
vajú z abiotického i biotického prostredia
a ako ich používajú na optimalizáciu budú-
ceho správania? Cítia rastliny a prejavujú bolesť?
Počujú rastliny a dokážu vnímať vône? Je pravdou,
že to zatiaľ nevieme. Ale extrémna citlivosť na
mechanické vibrácie naznačuje, že by mohli
vnímať zvuky, a z prvých výsledkov vyplýva,
že rastliny komunikujú prostredníctvom pr-
chavých látok. Toto by dokonca naznačovalo
na existenciu určitej formy rastlinného čuchu.
Naše nedostatočné vedomosti by sme nemali
ospravedlňovať tvrdeniami, že rastliny také-
to schopnosti a vlastnosti nemajú. V podsta-
te ich racionálne a inteligentné správanie na-
svedčuje pravý opak. Preto by sme mali byť
viac opatrní pri unáhlených záveroch a začať
intenzívne hľadať odpovede na tieto nalieha-
vé otázky."