na druhej strane, krestanstvo (resp. katolicka cirkev) po grekoch pokracuje v ultacovatelskych postojoch voci zene. v atenach zeny nemohli vychadzat z domu bez sprievodu otrokyn a vacsinu zivota museli travit v "zenskej casti domu", ktoru dokonca davali strazit mongolskym psom. zena v grecku bola bez obcianskych prav a bola vylucena zo spolocenskeho zivota - slavni grecki filozofi mali za manzelky negramotne osoby. v sparte bola vychova podobna vychove muzov, dokonca tu spravovali verejny majetok (vojak ako vojak).
ak sa nemylim na ekumenickom koncile v r. 585 v Macone priznala katolicka cirkev o jediny hlas zenam mozog - uznalo sa vlastne, ze zena nie je poloclovek, ale clovek (a ze ma mozog a rozum). dovtedy sa viedli vazne uvahy o tom, ci zena je vobec schopna rozmyslania, ci ma dusu a pod.
Origenes posobil v Alexandrii a neskor v Palestine, mal zasadny vplyv na filozoficko-ideologicke schemy ranneho krestanstva - z dnesneho hladiska (pre mna) paradoxne myslienky: "manzelstvo je nieco nesvate a neciste, je to prostriedok zmyselnosti" (mimochodom, nebol to Origenes, kto sa dal vykastrovat, aby nepodlahol "pokuseniu diablovho nastroja"?). tato schema sa odvijala od (este stareho mezopotamskeho) mytu, ze Eva bola stvorena len z Adamovho rebra (a Boh l jej nevdycho dusu ako Adamovi) a potom bola pricinou hriechu a padu ludstva do nemilosti a utrpenia - navyse tento dedicny hriech sa v rannom krestanstve vysvetloval na pohlavnej baze: jablko pomocou ktoreho Eva zviedla Adama bolo pokusenim sexu - potreba sexu teda bola vyhlasovana za diablov vynalez a vplyvom Origena a Augustina vznikol ideal asketizmu (podobny tomu budhistickemu), ideal bezzenstva a bezmuzstva. Neskor ranne krestnastvo alternovalo a manzelstvo tolerovalo ako nutne zlo, v ktorom vsak "manzel je spravcom rodiny a hlavou svojej zeny" (papez Lev XIII - vid postoj ranneho krestanstva k tomu, ci je zena vobec clovek s rozumom a dusou) - neskor z toho vznikol kult svatej rodiny - mna zasadne v rozpore s bozim prikazom "chodte a mnozte sa" (nie je tam zmienka u nutnosti manzelstva) a cirkev pod tlakom modernych cias priznava istu hodnotu aj pohlavnemu zitiu manzelov, "neviete, ze vase telo je chramom ducha svateho?" (list pavla korintanom).
Augustin je spolu s Tomasom Akvinskym povazovany za duchovneho otca inkvizicie, v diele Bozi stat prvy krat nacrtol myslienky, ze cirkev ma pravo donucovat "neveriacich" k "pravde", kedze donucovanie k "pravde" nie je nasilie, ale starostlivost o blaho "neveriacich".