Nemusime sa hadat, v ktorom prispevku si prvykrat spomenul Ateny – problem je v tom, ze prilis lietas v historii a pleties sem veci, ktore s temou vobec nesuvisia – ak reaugujem na grekov, spomenies rimsku risu, ak reagujem na to, spomenies Efez a Korint. (?)

Nesuhlasim s tym, ze nabozenstvo vytvaralo stat. Nabozenska reforma sa uskutocnila pocas kralovskeho statu, zakazala uctievanie a obetovanie inym bozstvam s vynimkou jeruzalemskeho chramu - ale to som pisal v mojom predoslom prispevku: ze uctievanie starych a cudzich bozstiev bolo prekazkou v jednote a centralizacii statu, hladalo sa logicke ospravedlnenie svojej nadradenosti nad podmanenymi narodmi (dogma o vyvolenosti zidovskeho naroda).
Neviem, akeho rodu je slovo Jahve, ale Jahve bol pvoodne kmenovy boh, takze je mozne, ze nemusi byt rodu muzskeho. Snazil som sa vsak skor poukazat na muzsky (patriarchalny) chatakter kultu, ktory zosobnoval ako na povod jeho pomenovania. Koniec koncov: Hospodin a Pan (Adonai) uz muzskeho rodu su.
Co sa tyka 10. prikazani: povodny text desiatich slov (prikazani) sa vztahuje na ritualne predpisy pastierskeho hebrejskeho kmena a vobec v nom neexistovali osobitne prikazania vztahujuce sa k sexualnym zalezitostiam. Napr. siedme prikazanie tykalo prastareho posvatneho zakazu spateho s posvatnym chapanim krvi a kvasenia: „Nenechas nikdy tiect krv mojej obety v pritomnosti kvaseneho chleba“ (podla tvorcov Stareho zakona je siedme prikazanie: „Nedopustis sa cudzolozstva“) a desiate magickeho ritualneho zakazu: „Nenechas varit jahna v mlieku matky jeho“ (podla tvorcov Stareho zakona: „Nepoziadas manzelky blizneho svojho, ani jeho pody, jeho otrokyne, jeho byvola, jeho osla, ...“). Mal som na mysli najma tieto prikazania – ktore boli upravene az tvorcami Stareho zakona dodatocne – ako som pisal, povodne hebrejska spolocnost nemala namietky voci volnemu sexualnemu nazivaniu.
Podla toho citatu sa zena po porode dievcata musela „ocistovat“ 2 tyzdne, nie 2 dni. Myslim, ze som to aj tak napisal...

Sorry, ale ako som pisal, upalovanie sa tykalo najma zien. Na zaklade toho, co som aj napisal nepokladam za povrchne hladat v upalovani carodejnic „feministicky diskurz“ (nechce sa mi dokola opkaovat o sexualnom podtone tazenia proti carodejniciam a o sexualnych podtonoch vo filozoficko-ideologickom smerovani Cirkvi – v podstate si na to ani nereagoval).
Angela Merici nemoze byt argumentom voci tomu, co som pisal – o patriarchalnom charaktere cirkvi. Uz som tu popisal dost miesta hladanim suvislosti, este v 19. stor. cirkev trvala na tom, ze zeny nemozu mat volebne pravo, v roku 1994 papez Jan Pavol II vyhlasil za svatu Elisabettu Canorisi Mora, zenu, ktora radsej znasala tyranie svojho manzela a umrela, akoby mala porusit svoj manzelsky slub so slovami: „jej absolutna oddanost manzelskemu zvazku naplnila sviatost manzelstva“. Aj mariansky kult sa odrazil len v uctievani zeny – panny – svatice, nie zeny – druzky - milenky - priatelky – mimochdom, jedno zo zakladnych feministickych diel Simone De Beauvior (The Second Sex) je na listine zakazanych knih.

Pokial viem, Dionysus bol v papezskom urade v rokoch 259-268.