Hnijuca obdoba skazeneho srdca,
Bijuca zlost tepov vyroni sa slza.
Len minikvapka moze len naoko,
Aby nebolo vidiet bolest hlboko.
Na pravo trpiet nemas, stratil si narok,
Pis si supis pridavnych mien, chces harok?
Vid hla som vlastnik tvojich emocii uz dlhsie
Vyuzijem vsetko, dieta , tuzby , stastie.
Citit dobre sa nebudes , len ked ja chcem
Chces pokojne spat? Cosi na teba najdem.
Musis v hlave nosit pekne s hrdostou
Ze ty si moja chyba pred dokonalostou.
Zranit ta viem uz vsetkym ved ta poznam,
V mysli mam svoje metody mam zoznam.
Cit sa ako chces ,lebo zlobu ja citim
A tvoje stastne a vesele slova nestrpim.
Mudre reci o stasti tych mam dost,
A vsetky do jedneho prinasaju zlost.
A tak to bude lebo inak to neviem,
Tak ako som naucena robim ako viem.
Len ako nepodarkov mucholapku ta mam
Moj uspech ? Na to podiel len ja sama mam.
Nikto mi nic nepomaha, ja sama tak mi to ide,
Pomocne ruky odmyslene ach jak to dobre znie.
Hrdo chodim takto,
Dosah z veze Babylon,
Ale coze Nieco nevyslo nevadi,
vymenime lapku a zase sa zadari.

Venovane Babke ktora sa starala o svoje vnucata s radostou a pozornostou a zasiala nam do nasich zivotov kus toho svojho a navzdy ma bude mrziet ze som bol daleko odcestovany ked prisli jej chvile posledne.


Ráno divné , ďalší deň predomnou začína,
zvláštny pocit z nočného sna prežitého mám,
Nie obyčajný ako tisíc iných, každý to pozná
prečo ale všedný pracovný deň by iný nádych mal.

A prišla správa nepredvídateľná, o dohorenej sviečke.
a nestihol som ani zbohom dať.

Očami vynorilo sa tisíce obrázkov života,
zrazu aj tie zlé farebnou dúhou dokreslil som,
Spomienky vytetované , so sklonenou hlavou pozerám,
zážitky zaryté pluhom času , keď dieťa som bol.

Dakujem ti za každé pokarhanie a hlavne mile slová,
prepáč že som chýbal a nestihol sa rozlúčiť.

Chvíle s tebou navždy ponesem na koniec života,
A ďakujem za kus toho tvojho.

Naďalej veľké miesto v mojom srdci budeš mať,
A ďakujem ti za kus toho tvojho.

I keep holding my breath,
when your mouth starting to blow,
when the sticky words going to blame me.
Stone and cold face,
I am always using as my ace,
when you’re shouting sentences in anger.
That’s why, you never hit my heart.
When you strike, you’ll miss me.

So yell,
You’ll never jab me,
Shout,
You’ll never hurt me.
Scream,
You’ll never hit me.
As long as your anger be indicated.
So yell,
You’ll take breath,
Shout,
You’ll freeze me
Scream,
You’ll numb me
As long as your anger be indicated.

Blows and blows again,
I losing color you losing strength,
Not because of you but no air is inside me.
Since my youth age,
I learned to bite into my tongue,
when I am falling into the hole of anger.
That’s why, you never hit my heart.
So Strike, but I need to breathe so make a quick now.
So yell,
You’ll never jab me,
Shout,
You’ll never hurt me.
Scream,
You’ll never hit me.
As long as your anger be indicated.
So yell,
You’ll take breath,
Shout,
You’ll freeze me
Scream,
You’ll numb me
As long as your anger be indicated.

And you stopped,
and ask me if I am getting better,
Of course I am getting better, I hope you are getting better
When you anger is gone.

These days with alike scheme,
Things ahead ,back nothing is between.
Like empty gap in different times,
Same now same before no new begins,
Like a tiers fate between the teeth,
Giants will find me without hint,
But they will left me eventually,
ouououououyeyeyeyeah
Help requires always same skill to hold,
Balancing through these two worlds,
Where there is nothing between.
Where only giants looking for me
Edges coming closer I feel the tight
With all those giants I start the fight
it is tough not what you want to see,
like choose one face from the twins,
Like a tiers fate between the teeth,
Giants will find me without hint,
But they will left me eventually,
ouououououyeyeyeyeah
That does not matter,
Edges losing a shape,
I hear the whispers,
Thousand hands emerge,
They catch the giants,
and start to merge,
from edge to edge,
close nothing between,
and whispers
and whispers
and whispers
and whispers
Now taste of bitter change to sweet,
Giants disappear with nothing between,
So not too hard with a hand eventually,
ouououououyeyeyeyeah
friends whispers
Now taste of bitter change to sweet,
friends whispers
Giants disappear with nothing between,
friends whispers
So not too hard with a hand eventually,
ouououououyeyeyeyeah

Morning day and you throw everything behind you,
realized that there are thousands eyes, two for you,
I believe that other people don’t feel the same ,
Like you are now.

Heart white beats, you are a drummer, you put it out,
I am sure you have experience about, but you without,
I believe that other people don’t feel the same,
Like you are now

And all the white roses, and all surroundings,
sun light beam is not reason you’re blinding,
There are many things when you can cry,
But happiness is the most beautiful why,

And you say stand by,
In good or bad, nearby,
And after this all,
You are married now.

This day is when memories will go back to you,
From now you know that all is dividing by two,
I believe that other people don’t feel the same,
Like you are now

And all the white roses, and all surroundings,
sun light beam is not reason you’re blinding,
There are many things when you can cry,
But happiness is the most beautiful why,

And you say stand by,
In good or bad, nearby,
And after this all,
You are married now.

And you say stand by,
In good or bad, nearby,
And after this all,
You are married now.

Rozsypala sa voda, zrubila snehuliaka,
A natrúsená slza zasadila strom.
Povstali v mlku, povstali košatce dva,
Vyliate lístie , oblapilo ich v priekop.
Stromiská sa vážne, žerúc živiny,
pyšným pohľadom týčia,
brúsiac si zuby na život.

Starší i rozosial semená vo vetre,
Východný víchor uchytil ich,
Postrčil čo treba, A starší,
ten dožičil si priekop opustiť.
Stromisko sa vážny, žerúc živiny,
Pyšným pohľadom týči,
brúsiac si zuby na život.

Zostalí zbujnel, zazelenal sa,
rozkvitol kvietok prvý a ta druhý,
tešiac čaká, na vietor, víchor,
už vie kam poslať semená.
Stromisko sa vážny, žerúc živiny,
Pyšným pohľadom týči,
Brúsiac si zuby na život.

Semená opadali, pohltil ich čas,
vietor nerozfúkal , neodniesol včas.
Duté konáre, ohnuté ťarchou listov,
vyliali sa a oživili ho, v priekop.
Stromisko sa vážny, žerúc živiny,
Pyšným pohľadom týči,
Brúsiac si zuby na život.

Už nikdy nezbujnel , nezozelenal,
nerozkvitol , nevyrašil semená.
Natrúsené slzy, nesadia nový strom,
Ostal len smútočný zmätok, odišiel.
Priekop sa prázdny, len živiny,
pyšne sa pohľadmi týčili,
dva stromy, bratia,
v priekope rodiny.

Pokús sa zjesť slová nenehaj ich ísť von,
Prejsť ich žalúdkom a dlhými črevami,
myšlienky zastaviť v hlave šedou tmou,
zastrieť viečka nech neprejdú ani očami,

a čudovať, krútiť hlavou a očami,
domyslieť si biele ci čierne veď hej,

a ja vlastne mám právo sa len pozerať,
čo v koho hlave sa mi všetko môže stať,
prečo tieto sci-fi si v hlave niekto vymyslí,
aké ja mám všelijaké dobré či zlé úmysli.

a čudovať, krútiť hlavou a očami,
domyslieť si biele ci čierne veď hej,

Ja viem že stretol aj iných , priamych,
Ja viem že stretol som tých, úprimnych,
Ja viem,
že stretol, že stretol som aj takých.

Keď sa teda chcú skresleno pozerať,
Dúfam že môj úsmev im bude siať,
radosť do fantázie bo oni vycítia viac,
Bo bez slova a otázky bude myseľ tliac,


a čudovať, krútiť hlavou a očami,
domyslieť si biele ci čierne veď hej,
a čudovať, krútiť hlavou a očami,
domyslieť si biele ci čierne

Ja viem že stretol aj iných , priamych,
Ja viem že stretol som tých, úprimnych,
Ja viem,
že stretol, že stretol som aj takých.

I have a night walk,
Walking in the night substitute my day,
You don’t need to talk,
Talking in the night make noise, anyway.

I have a stars stalk,
Stalking the stars let the bells out, play,
You don’t need skywalk,
Sky walking on stars is for eyes, anyway.

And the moonlight is shining,
Every light beam in front of me,
drops outside voice of bells,
exactly ding dong melody rhyme.

I have a night walk,
Walking in the night keep my mind stay,
You don’t need the folk,
People in the night disturb you, anyway.

I like silver light play,
Outside bells better than words to say,
You see star fallin like,
Like tear from eye when dropin in lake.

I am, a dreamer,
For everyone
I have, on the wall,
blank poster.

And if I have,
my day dreams,
Something is drawing,
Inside of me,

now all my dreams,
of affinity,
are on poster
of fantasy

No pen nor pencil,
Nor words,
Only unleashed,
Fantasies,

If I am tired and
I Can’t sleep,
Watching mute on,
Of my reality.

I am not liar,
I just see,
Full of magic,
Where isn’t any.

I have, on the wall,
By accident,
Framed picture,
Of fantasies,

Still watching and ,
I see,
something is happy,
inside of me,

No I am not liar I only
dream,
erase nothing with,
fantasy.

Open both your eyes, see a sun fall.
Can defeat the world, by hypnotize.
A million small lights, a million stars,
And one for me flashing in your smile.

There is no hope in darkness, lost in,
No lights,
There is no place on blue sky, lost in,
Again.

The glory of heavens, see angel fall,
Could defeat dreams, by ice glaze.
A million types poisons, million tastes,
And one for me leaking, in my heart.

There is no cure for sickness, lost in,
No aid,
There is no place hide to try, lost in
Love.

The warm of hell flames, see evil fall,
Sacrifices need to burns, I recognize,
Like a million stars, like million tastes,
Like a light flashing, like a poison leaking

There is no hope in love, lost in time,
There is no floor,
There is no cure for love, lost in ocean,
There is no edge,
There is no place in love, where angel fall.
There is no place to hide,when you ‘re in love.
There is no darkness, inside so lighter sun,
There are no poisons, inside so burning heart,
Only
Love.

Kozena bunda, cierna helma, dve kolesa ,
A vela stastia,
Rozmazana krajina, vietor svisti,
Ou yeah.
Problemy za nim , kilometre pred nim,
Pneu cestu hladia,
Motor pradie, vyfuk dychci..
Ou yeeeah.

Frci cestou s nadrzou plnou,
Hlavne ze s prazdnou hlavou,
hudbu pocuva bez sluchadiel,
nie nie je to kamen, je to rooock.

Zbiera pohlady, dostava vela mien,
Tie mu nevadia,
Pre dnes je to on a ona len,
Oh yeeeeeah.

Frci cestou s nadrzou plnou,
Hlavne ze s prazdnou hlavou,
Chladna tvar, kde ma srdce byt
nie nie je tam kamen,je tam rooock.


Jednooka kraska co dych vyraza,
Nikdy sa nevadia,
Start a svet meni sa na sen,
Ou yeaaaaaaaah.

Frci cestou s nadrzou plnou,
Hlavne ze s prazdnou hlavou,
hudbu pocuva bez sluchadiel,
nie nie je to kamen, je to rooock.

Frci cestou s nadrzou plnou,
Hlavne ze s prazdnou hlavou,
Chladna tvar, kde ma srdce byt
nie nie je tam kamen,je tam rooock.

Diery v kmeni , v kore no nie som strom,
Krvacat sa da dnu i von,
Ale tie diery co vo vnutri su zcelene,
Ostavaju na dusi ako velke kamene,
Co oko zatvori to srdce boli,
To solny prach iba rany hoji,
Co oko zatvori to srdce boli,
To solny prach iba rany hoji,
Som tvor sapiens , zivy som clovekom,
Prezivat sa da dnu I von,
Ale prezitky co vo vnutri su stratene,
Odkryvaju vzdy len tie rany zcelene,
Co oko zatvori to srdce boli,
To solny prach iba rany hoji,
Co oko zatvori to srdce boli,
To solny prach iba rany hoji,
Som muzom sam som aj dietatom,
Plakat sa da dnu I von,
Ale plac co vnutri zhasina plamene,
Vyplavuje vsetky tie tazke kamene,
Co oko zatvori to srdce boli,
To solny prach iba rany hoji,
Co oko zatvori to srdce boli,
To solny prach iba rany hoji,

Svícim stále, Mihal klaje,
Ale moja tvár sa smeje,
Pretože fčuleky práve,
Zešúchava hovno v tráve.

Vyprčkáva hnedé hrudky,
Paličkou pohyb je prudký,
A svetlo, hore dole behá,
Hrôzostrašný smiech na perách…

Zakysol mi keď botu dočistil,
Zapol též mobil aby sa ujistil,
Za ten smiech na tam máš vieš,
pretože v tom hovne stojíš tiež.

Following day as usual,
coffee in the same time,
around same morning faces.
this is more than crime.

Uniformed days and no war,
Fucked life daily like a whore,
Day by day
Line by line.

Same kind of pictures,
only faces changed by time,
knows only black-white emotions
this is more than crime.

Uniformed feelings, and no war
only good or bad nothing more,
Day by day
Line by line.

I don’t want to by a soldier,
Walked in the line,
I don’t want be a locker,
Felt only in the line,

So thanks to my heart,
So thanks to beer,
thanks my mind.
Allows me to do things different,
Day by day
Not in line.

So thanks to my heart,
So thanks to beer,
thanks my mind.
Allows me to feel different,
Day by day
Not in line

So thanks to my family,
thanks to my friends,
thanks to them.
Allows me to feel different,
Day by day
Not in line

Blondave vlasky,
A ziadne vrasky,
Nohy dlhe az po zem
Prsia skacu tam a sem,
Prsia skacu tam a sem.

vcera v audi,
dnes v bentli,
tak si pankov vybera
suseda si nevsima,
suseda si nevsima.

Vytahom cesta,
Nos hore sa,
Znaci ze neni som jej vkus
Jak len ziskat u nej plus
Jak len ziskat u nej plus.

Stastie v zivote,
A vyhra v lote,
V banke uz miliony spinkaju,
A famy uz o mne koluju
A famy uz o mne koluju.


Vytahom cesta,
A uz pozre sa,
Pomaly klakla si na kolena,
Ale darmo prosi ma
Ale darmo prosi ma

A este smelo,
Ukaze telo,
Preco sa ma krucinal dotyka?
preco za mnou uteka
preco za mnou uteka

The hundred of waves,
Playing and colorized in your eyes,
Yes it is a drug,
But all completely legalized,
Money is no rule,
Fierce flow leaking in veins,
You feel so light,
Can fly and landed anywhere,
Jump and touch a sky,
not only head is in clouds,
So I put head on your chest,
And you … You Breathe….

breathe
And I feel your life.
Breathe ….
And I hear your love,

You don’t speak,
I am Listening your beat translation,
Your every breath,
rapidly exceed our dream of elevation,
there is no end,
hard to say that this is true,
When I say love you,
And you… you breathe…
breathe
And I feel your life.
Breathe ….
Touch me,
Take me to the your place.
Show me,
What is the love true taste,
And breathe…

I see you like a stars in the sky,
You change color from violet to blue,
My body feel happy and eye cry,
But tear draws smile ,saying love you,

breathe
And I feel your life.
Breathe ….
Touch me,
Take me to the your place.
Show me,
What is the love true taste,
And breathe…

Počúvaj Robo , čo sa mi čéraj stalo,
Dal som jedno pivo , a sadaj autom, dzime.
Ale policajt už mával, ja ze srdca kameň,
Reku keď dá fúkat z vodičákom mám ámen.

Nerozumím , Čehó? Nerozumím , Čehó?
Ale nic nehaj tak.

Čuj čo stalo sa mi štvrtek, taký skutek,
Porád skoro že rodzina bude držat smutek.
Bicykla kolem do kanála sem ti vlecel,
3 hodziny sem tam ležal kým sem k sebe došel.

Nerozumím , Čehó? Nerozumím , Čehó?
Ale nic nehat tak. Idem dom. Platím.
Kam šak čil sme došli ?
Čeho?
Nerozumím.
Čeho?
Nerozumím.
Čeho?

Pokazil sa hajzel, nesplachuje, co tam stojíš,
šak pomocit mi máš
Zastav vodu, kurva to jak tým ventilem kruciš,
Kto kukat sa na to má.
Náhradné dzíle, pomaly šest no co pozeráŠ,
Šak na o ťa kurva mám.
Ale ne nehaj tak, tam sa radši dzi ven, odpráš,
Ja spravím si to sám.

Nehaj to tak, ja spravím si to sám,
Nevím co vás , v tých skolách fčil učá.
Nehaj to tak, ja spravím si to sám,
Nevím co vás , v tých skolách fčil učá.

Nikam nejdeš, malovat sa dnes ide no zase stojíš,
Gauč sa ven nedá sám,
Porádne to chic, pozor na ten roh jak to zase držíš,
kurva to teda pomoc mám,
Kam už sa jebeš, ešte stavané skrine, co sa motáš,

A kde šrobovák máš,
A jak to fčul líčíš, čmuhy budú, víš co dzi už,odpráš,
Ja spravím si to sám.

Nehaj to tak, ja spravím si to sám,
Nevím co vás , v tých skolách fčil učá.
Nehaj to tak, ja spravím si to sám,
Nevím co vás , v tých skolách fčil učá.

No a hotovo.
Ále hovno?!
No a nemoho to íst aj bez teho kriku?
No moc nepindaj zajtra ideme rýlovat.

Nehaj to tak, ja spravím si to sám,
Nevím co vás , v tých skolách fčil učá.
Nehaj to tak, ja spravím si to sám,
Nevím co vás , v tých skolách fčil učá.

Bol raz jedne mladý strúček ,
Ale babka mu vyprávala vnučka a ne vnúček.
A tak že to bude chlapec, rodzina sa už vzdala,
A tak meno Veronika strúčku dala.

Strúček rástel ako z vody,
Poslušný, milý každú nedzelu smer kostoli,
No proste najkrajši byl posadzený v rádku,
Kto protirečil to bylo na hádku.

A jak ten strúček chytrý byl!
Nene veru ten len tak nekomu nic neslúbil.
A tí kvanta nápadníkú jáj co tých vera bylo,
No na strúček sa nic nechycilo.

Ale rata raz v lete páli sa neco,
Na susednú hrádku plamenné neščascí pleslo,
Joj ani výkriky ani rieky sĺz nezáleli toto peklo,
naščascí pre strúček, prišlo svetlo.

Co svetlo ale Jack akčný hrdina,
Oheň skolil lúčom vodným, krísí strúček či objíma?
Hned zabudel , jak očama pretli sa ich dva svety,
Že s dverama lecel päť -šest metry.

No to Vám bylo potešení,
Scéna jak pravého filmu, romantické zachránení.
Ako už to býva, ruka v ruke po hrádkách chodzá,
Všetko zlé preč, keď na seba chledzá.

Nebylo nic z čeho mali smútek,
Obalený velikú lásku byl vám každý ich skutek.
A Jack ten sa do rodziny nemusel tĺcť či norit,
Bo krumpole mu od ruky išli sadzit.

Áale bôľ padel na náš strúček,
Jak čas plynul, ne kvúli vráskam tých nebyl ani hlúček,
a len ako sa zadívala na ostatné strúčky v rádku hrdé,
jak s fazuľakama rostnú plné.

po fazuľke sa strúčku zacnelo,
len fčul jak Jacka nahovorit aby fazuľky sa mu zachcelo.
A tak veľký plán na neho si v jeden jarný večer prichystala.
Šecky BOZP prostriedky pre akt skovala.

Hodzila na sebja šaty zvodné,
Jack došel dom byl jak zvíra, no toto pre deti není vhodné.
A za pár týdňú vysmátá prišla bo príroda spravila so chcela,
Fazuľka v strúčku uložená bola.

Ale ne tak rýchlo, na zahrádku,
došli kuknút tato s mamou a jéj, dať veci do porádku.
Panenko skákavá ,bez svadby vy dvaja jáj to bylo rečí,
Ale len zo srandy, tato už zajednat sálu lecí.

ako inak príbeh končit móže,
dva prsteny, jedna pusa , dva krát ano , jedno lóže.
Nie len od prvého dňa keď si ženích prenese mladuchu,
Ale celý život lásku a úsmev od ucha k uchu.

Viiiiiiiietor
fúka z jednej strany na druhú z okraju cesty,
prach do očí , mrkajú , slzia a rozostrené,
sledujú cinkot a záblesky za mnoouuu
ooooou
studené ale radšej mäso,
čerstvé , živé, mäkké na dotyk a srdce tiež,
veľa chcieť na tejto road line keď cesta je môj vlastný pit,
stráca sa v diaľavách ,
rodiny , priateľov , nepriateľov , ľudi dobrých, zlých, všetko mäso,
mäsoooooo
oooooo
ooo
ooooo
pretože keď sa na nich pozriem vidím teplo a nie len chladný kov..
…..
Noooc či deň,
vietor fúka rovnako do očí všetkých živých ,
či mŕtvych čo zatvorené oči , zavreté, zaslepené moc,
ostali chladné , sledujú cinkot, záblesky mooooc
oooooo
ožiarili ich moc.
Idem napred aj keď obzerám sa aj, môj vlastný pit žiadna moc,
len srdce, teplo, tam kde otvorené dvere,
a len prach sem tam zadrží,
mne do mäsa, čerstvého , živého , mäkkého a srdca tiež.
Moje mäsoooo
oooooooo
oooooo
mäsoooo
ooooo
oooo
pretože keď sa na mna pozrú vidia teplo a nie len chladný kov....

Len mäso....
..
Len mäso...
..

Keď ochádzal som cítil som sa opustený,
Na krajíčku slzy,
Toľko rokov klamstiev ktoré nebudú,
To ma veru mrzí.
Ty si bol bezpečím všetkým luďom
Aj pokladníc,
Čo ja vo svete si počnem bez teba,
Fico slovenský poručník.

Fiiicova vláda, Neodchádzaj het,
My ťa máme všetci radi , tak čo ísť preč
Fiiicova vláda, Neodchádzaj preč,
My máme zbrane nabité, stoj a bud terč.

Bez teba budeme stratení a pred krízou
Nás nik neochráni,
Možno nás aj prepadne zvýšenie platov,
a zamestnaní inžinieri,
Milovali sme aj Vlada ale on šiel domov,
Chýba nám aj Slota,
Expert medzinárodnych vzťahov.

Fiiicova vláda, Neodchádzaj het,
My ťa máme všetci radi , tak čo ísť preč
Fiiicova vláda, Neodchádzaj preč,
My máme zbrane nabité, stoj a bud terč.

Ahoj, ahoj ahoj ahoj.
Ahoj ahoj ahoj ahoj,
Ahoj, ahoj ahoj ahoj.
Ahoj ahoj ahoj ahoj,

Šóra v čiernom ludí sa v dome smútku množí ,
Pre iných sú čudní ale oni sú všetci zasvätení,
Veriaci čas si krátia , ruky spájajú a rozpájajú,
Dotykmi deti hladia, keď k truhle sa dostanú.

Vosk na svieckách steká, dym z kadidla stúpa,
Rozmazané vidno svetlá, pocit z očí slzy vytláča.
Pohladom sklonení k zemi, si väčšina čas kráti,
Plný list nesplnených prianí, snáď epitaf skráti.

Dym, smutné oči , vence, rozhadzané kvety, hrudy zeme a rozmazané dámy,
Posledné slová , pohľady nikam , pár organových tónov a v srdci rany,
mĺkvy postoj, roztrasené nohy, uprímnú sústrasť a mne pokoj svätý,
posledné zbohom , už ma obklúčili a oblohu zakryjú lopatami kilá hliny.

Na kare rozdané jedlo , veľmi tažko sa hltá,
V hrdle je stále úzko , tak prvá flaša sa ťahá,
to prvé víno, nakreslí úsmev a slzy vysuší,
a ďaľšie kolo, do pár hodín životopis stlačí.

Ale ja to už viem , nestalo sa to podľa plánu,
Čuť spomienky smiem a anjel otvára mi bránu.
keď sa niekomu zacnie, kvet či sviečku prinese,
minúta pozdrav uzrie, obraz mramorovej doske.

Dym, smutné oči , vence, rozhadzané kvety, hrudy zeme a rozmazané dámy,
Posledné slová , pohľady nikam , pár organových tónov a v srdci rany,
mĺkvy postoj, roztrasené nohy, uprímnú sústrasť a mne pokoj svätý,
posledné zbohom , už ma obklúčili a oblohu zakryjú lopatami kilá hliny.

Valentín

Skoro ráno vstat to Vám je pre Jana vera drina, bo keby zase včeraj nehau chuapú samých v krčme bol by
svina. Ale dneska nikto neví proč, čuduj sa svjece inak sa stalo , aj budzíka nastavil si a vypnút ho skúrej
jak stará mu stolnú lampu šlahne zabrat mu dalo. Vytracil sa s izby pocichu jak japonský ninja bojovník,
už henho mašíruje a rozospatý , nohy sa mu motajú o chodník. Po cesce sa stretel s bezubáčem Feru,
a už po cesce rozoberali ktorý svojej kupi kerú. No a pri kvjetinárstve sa stretli aj s Kubu, no tí traja jak
baby na rinku nedalo sa im zavret hubu. Jak vošli šecia ešte oči červené ze včerajšku bílka by tam tažko
nekto hledal, a už každý z nich ruže , tulipány a Jano ten aj rozkvitnutý kaktus obhlédal. Tu ale ich
skamenelé tváre neistoty prerušila predavačka reku že co si prajú, lebo že tady ruma , borovičku ani iné
vjeci na polévaní pečene nemajú. Chvilu tí traja na seba hledzeli jak tri okaté lemúre, Jano sa tak lakel že
až musel pospájat v jeden obraz tri kontúre. Tak ale jak sa mu to podarilo hned osmelil sa rázne prikročil,
a že pro starú nejakú kytku by scel predavačke naznačil. Tá ho zasypala udájma jak pre jana jak z dzivej
datábazy, no zas on mal pred očama styri obrazy. Nedzel veru on kerú kde a jak to zabalit, tak navrhel
tým dvom dalším že sa o tom musá ít poradzit. Hen šak starý Pišta už bude mat otevríte , dajú si jeden
dva a hned budú dvera do myšlenek odemknúte. Tak už stepovali pištovi do krčmy a po cesce dumali,
jak vyriešit kvetinovú záhadu aby od starých lipanec místo vďaky neschytali. Pišta jak tých troch v šenku
zočil , prežehnal sa asi pjet krát a aj opláchnut hlavu si do kúpelne skočil. Aj už pikle reku nenaleje nic bo
tam dlhy chovajú , ale nenašel na nikoho znich nic a tak už šecia po jednej borovičke v hrsci majú. Tož len
co sa zohel že odloží flašu , už na neho Jano vríská co robíš šak nalej dalšú. Tak ulél im každému museu
dva teraz na Kubovu žiadosť , a sám si šlahol dva ibalginy bo hlava ho rozbolela takú z nich mal radost.
Ale započúval sa on teda čo tam oni na seba hučá, že nevjedzá jakě kvjeciny starým do paprče strčá. Tak
sa usmál a už vymyslel jak sa ich zbaví, najlepší ked počká po takom šéstom sa im on prihovorí a im
poradzí. No ale museu on počkat duhší veru, bo po šéstom tam skoro vyvolal melu. Tak po desátom ked
už tam bol taký hluk jak keby šenk byl plný jak tri krát kapacita dzedziny, povídal si že fčil už mosí bo oni
tady budú trčat aj do večera a hulákat v kusy jaká somarina su tí kvjeciny. Tak si k nim prisadel nahodzil
úškrn kamaráda, ale na Jana to nezabralo a už mu na nos skoro jedna sadla. Ale hend ho Kubo s Ferom
upokojili , bo Pištove reči im zmysel dávat začali. No a o par minút už naspátek do kvetinárstva sa drali,
ale už ne každý po svojich už sa jeden o druhého podepírali. Tak sa doknísali k predavačke a Janek to on
ten rečník teda spuscil, predavačku až porád dych opuscil. Ne proto že by mu z papule smrdzelo, ale
proto šecko do poézie obalené bolo. Tak šecko zaplacili a Feru ešče chycilo pokušení že by to isli na
jeden osláviti, ale Janek prehlásil že stará by mu to neodpuscila kebyže dojde dom napitý. Tak sa
dotackal Janek domú zavrel dvera a cihco jak prechod v opernej sále, a jak sa vyzul už mal sopráno
tvárou v tvár až mu výčka na oči boli malé. Ale v poslednom dejstve tejto scény, vytiahol z poza chrbta
a dej bol ukončený. Starej porád vrásky šecky sa vyhladzili , a z očú sa jej slzy popuscili. Místo kriku
a lískancú, dostal Janek plný talér dobrých lívancú. A ja též teda nebudem zvíra, a Janova veta
z kvjecinárstva to cele uzavíra.

„Pro Fera a jeho Božku poprosím ruže červeně s bílimi, nech vyjadruju lásku v pravde a chybas mi.
Pro Kuba spravte též ti ruže žlté s červenú , protože on ma v jednej osobe doma aj lásku aj priatelku

najlepšú. A pro mňa do kytice červené s ružovýma a jednu oranžovú, bo za ty roky lásky stále po nej
túžim a chcem ju robiť stastnú.“

Kotrmelec
Cesta domov dusná , premávka je rušná,
Snežiť začalóoo
Pre výletných šoférov sa biele peklo
rozpútalóoooo
Autobus mi mešká, bufet tu patrónka,
pivo je nechutné,
chytám tridsaťsedem do kontrmelca,
na poldecíii malé

Kotrmelec je naj,
bufet v lamači,
zima ked je vždy,
to tam otočím.

Stoja tu ludia divní, deci a nápoj pivný,
Majú červené nosyyyy
Ale to je všetko v poriadku ,
tu sa iný nenosíiiii

Kotrmelec je naj,
bufet v lamači,
Zima ked je vždy,
to tam otočím.

Kotrmelec je naj,
bufet v lamači,
Zima ked je vždy,
to tam otočím.

Prvý dávam hneď, zahnať zimu preč,
Sveter v žilách kolujee
Nad druhým stojím až kým,
dostavník pristavujeee.

Kotrmelec je naj,
bufet v lamači,
Zima ked je vždy,
to tam otočím.
Kotrmelec je naj,
bufet v lamači,
V zime sa rád
tam zastavím.

Pozval som ťa ďalej, a dala si viac,
že sa človek s tebou, nemusí báť,
Hrdlo si mi nastavila, sladké pery,
A ja mladý vzal som ťa, aký hlúpy.

V traslavej zimnici , falošné teplo,
do naha spomienky, tmavé svetlo,
Najprv len zo zábavy, samý smiech,
Až kým život zaoral, posunul breh.

Zaoral prvé vrásky, za hlavu hoď,
Môj pohľad sklenný, ty moja loď,
Zlaté manžety na jazvách, tvoj sľub,
Ak tekutý had dotkne sa mojich úst.

Áno máš ma rada ale, kalíš mi zrak,
dovolíš ublížiť aj tým, ktorých ja rád.
Pravda je pre teba len za piesku hrsť,
a keď ma prevýšiš ostáva po tebe drť.

Tento vzťah je len jama, otázok kopa,
Odpovedí niet aj keď mám síl, kopať.
Síl ktoré mi dávaš ty, som jak Sizyfos,
Všetko čo spravím vidím, jak skvost.

Cez tvoje mlžné rany , som precitol,
Čomu ty hovoríš žiť som podviedol,
Tak teraz pôjdeme opäť spolu sami,
ale zakopat tvoje sily do mojej jamy

Tak teraz pôjdeme opäť spolu sami,
ale zakopat tvoje sily do mojej jamy
cez bodlačie húštiny, oči nie sklenné
žiadne tebou jazvy pálením prehlbené
cez bodlačie húštiny, oči nie sklenné
žiadne hmmmhmmmhmmm

Moja slečna variť nevie,
Keď není po jej hryzje,
Moja slečna na mňa serie,
Ale má...
Ninety sixty ninety
sixty ninety
moja slečna klame a podvádza,
rada sa vystavuje a predvádza,
ale je hot, hot
ninety sixty ninety
sixty ninety
sixty ninety
sixty ninety
Mojej slečne to nepáli,
Len na peniaze žiarli,
Ale je hot, hot
Ninety sixty ninety
sixty ninety
Nik pri nej skoro nedýcha,
Snáď len jej vlastná pýcha,
No proste cute girl
ninety sixty ninety
sixty ninety
sixty ninety
sixty ninety
ou jééééééé
pam pam pam pam
bŕŕŕŕŕŕŕŕlll
ale pustil som ju k vode vodopádom,
nočné hry skloňovala jedným pádom
tak čau, čau
ninety sixty ninety
sixty ninety
sixty ninety
sixty ninety

Srdce pre Borku

Mesiac uz pomaly slnko vytiska,
Znamena ze dneska kazdy sa striska,
Pri ohni ci Altanku je ten cas,
Otvorit Borku a prist medzi nas,
Moj poldeci tvoj poldeci prazdny je,
A dalsich patnast drieme na stole,
Mesiac je uz hore sam, kto naleje,
Hlavne to daj doplna ty frajere.

Dnes je Borka na Tomkoch u Minicky,
Na dnes sme zavreli vsetky sudicky,
Co je na tom ze to neni extra nobl drink,
Lebo mat srdce pre Borku v tom neni trik.

Ci si cert, anjel alebo Pan Boh nas,
Tu sa dozvies ake velke srdce mas,
Tu len priatelstvo hodnota je vysoka,
A tiez zistis kym sa vratis do roka ze

Ked je Borka na Tomkoch u Minicky,
Zastavuju na hodinach obe rucicky,
Ked das jeden das aj druhy alebo pat,
Halvne to srdce pre Broku musis mat.


Ten kto prvy krat pride sam neveri,
Az kym si nenajde perlu na zemi,
A ked ochutna ju zitsti ze slana je,
Co znamena len ze to slza stastia je

Nech bude Borka na Tomkoch u Minicky,
O rok zase obsadime si tam stolicky,
Ci bude prsat, snezit, fucat zem sa triast,
To uz kazdy srdce pre Borku bude mat.

Dnes je Borka na Tomkoch u Minicky,
Tu kazdy problem je pre nas malicky,
Povolene je spievat, kricat ci sa smiat,
Hlavne to srdce pre Borku musis mat.

Dnes je Borka na Tomkoch u Minicky,
Na dnes sme zavreli vsetky sudicky,
Co je na tom ze to neni extra nobl drink,
Lebo mat srdce pre Borku v tom neni trik.

Ráno vstal a v zrkadlo vzhliadol,
z hrôzy dogrcal sa,
snažil sa ho preleštiť,
opakovane viackrát no s rovnakou hajzlovou silou,

Keď už ustalo napínanie,
Jednoduché riešenie to malo
Prestal sa vizuálnym obrazom trestať,
A konečne zacítil prečo držka spuchla mu.

Cestou odborníkovi na detstvo spomenul si,
Ako mínal svietiaci nápis,
Z citácie Cimrmana,
“Zuby, pohroma huby.”

Déja vu, rovnaká tabula a on popod,
No obsah sa zmenil v štýle hodnôt moderných,
Raz prečítal no dal nahlas repete,
“Miesto zubov šrouby, v peňaženke houby”

Neskôr pochopil ako pravdivé to spojenie,
ale tu ho už vítala sestra,
staršia paní velkoryse tvarovaná,
Tak sa posadil pripravený na mučenie nevyhnutné.

Otravený no bez bolesti,
Dovolil si pridať pred vchod dovetok,
“K nášmu honosnému lupu, pridali ste aj polku chrupu!”
a zmizol.

Nemusia ti vlasy vo vetre viať,
Aj jazyk si odrežem,
Hnev sa dá odstrihnúť,

Len buch prst s prstom sa hrá,
Viac moj hlas nepovie,
z očí sa niečo dozvieš,

nechám si ústa tebou ukradnúť,
k láske ich netreba,
veď srdce stále bije

a keď pocit náš dlaňami spoji sa,
z úsmevov pochopí,
že takto to má byť.

C.S.I. Hlúpy Jano:
Svokra
V pátek na deň volna obudzil sa Janek , keby od sebja sám, ale hluk prerušil mu spánek. Hluk mu tahá ušný buben , to už je porád konec sveta stvoren. Kukal flaška pri posteli hned si logel na ráno z recesie, a kukal z okna či to farár s orchestrem nemá zase pasie. V tom stará prelecí kolem dravo jak hladná piraňa , že to ona tady tríska a s vysavačem sa tady naháňa. Tak sa jej hned opýtal že co jí mete, co si nedá pokoja na tomto svete. Ani nescihel sa uhnút a vyslovit vetu druhú, a mal hadicu kolem krku jak ozdobnú stuhu. Hned začala vrískat no nebilo rozumet len amen s nama , dneska na celý víkend dojde moja máma. Fčil myslenka začala mu v hlave dupkať , porad vlas po vlase mu začal hupkať. Ne že každý deň poslúcha jak stará vríska , fčil mu budú dve huby uši scískat. No rovno jak si sedel porád dopil flašu v ruke, posledné dva deci nútri do seba len tak hrkel. Ale jeho nepríčetný pohľad a slabomyseľ , prerušil hned rýchlych napenenych slov kúpeľ. Že šak za hodzinu už aj tu bude , nech si zatát odvolá šecky krčmárske schúdze. No tito slová do Jana vešli jak ostrým hrotem, už kukal len do stropu a lúčil sa ze životem. No starej bylo jedno jeho dotknutých citú , pleskla mu košelu na kolená novú , čistú. Kým sa Janek spamatal že všeckého už aj zvonek zvoní, krokem jak zombik sa ku dverám on tmolí. Ešte aj ružu mosel zbjehnút kúpit , že šak mosí nečím svokryno srdco skrúcit. A jak otevrel dvera cícil sa jak malý, už pred ním stála tá obrovská paní. A hned spuscila že ona tady pred dverama móže aj uschnút , rychloscú reči sa porád začala aj drhnút. Kvecinu vytrhla mu fofrem z hrsci, a na zem pluvanec šlahla od zlosci. Starej nezabudla povídat že téz si mohla najít lepšího zaťa, ne takého co ani košelu nenosi strčenú v gaťách. Mohla sa ona vydat hen tam za Eržu z horného konca , ten ma velký statek že až oči sa točá kelko metrového štvorca. Potem zasedla do gauča jak taká kvočna , na šak oblslúžte mňa keď už sem vás kuknút došua. A tak mal Janek z domu vezňovu celu , snád nebude tu aj nedzelu celú. Tak Janek začal robiť čo najvác robiť vjedzel , zebral flašu rumu plnú a ke svokre si sedel. A to že on není žádna žgrglavá svina , tak otevrel pre ňu flašu dobrého červeného vína. Janek sa rozhodel skúsit že co tá svokra znese a tak do každého pohárku vína rumu doléval celý večer. Jí sa to zdalo najprv trochu divné, ale po pátem kole vidzela to víno ne červené ale bílé. Zrazu ani Jano porád nebyl za zaťa bez deravého groša , tuším tým rumem povolila jej koža hrošá. Že on je veru pjekný že krajšího nevidzela, reku keby byla muadší sama by ho scela. No ale to aj Janek vidzel že už mele , a sám od sebja sa pobral do postele. Ráno stará nad ním se sekerú , že co on spravil s její mamu. Že ju neví nikde najít a rýl pri ploce opretý stojí. Reku estli ju na dvore nekam zakopal, ufám aj pro sebja jednu dzíru vykopal. No doma nebyla tak ven sa vybral hledat tú stvoru , a v záhradze ju našel prevesenú cez jabloňu. Visela tam jak taký madrac na prachery , kukal na ňu jak kočka na dva rotfajlery. Ke všeckému doznala sa, že ona im krivdila vera, a tak rýchlo sa spakovala že zajtra bylo už včera. A povzdichel si Janek že pravdu má tá ludová vrava, že v červeném sa tá pravda schováva. Že nakonec ten alkohol není len pre bunky černá dzíra, ale niekedy čovjeku aj to srdco otevíra.

Na jeseň keď padá,
Žlté lístie do trávy,
Myšlienky mi to otrávi.

Chmúr cestu hľadá,
nostalgické správy,
a menší smútok hravý.

Spomínam na to celkom čisto,
Nemal som byť ticho to viem isto,
Takto raz prídem....

Na jeseň keď slová,
Zjavili sa ti na tvári,
Jazyk bodá, dotyk páli.

Žiaľ múr uź stavá,
Je architekt dravý,
mldloby , zrak sa kalí.

Spomínam na to celkom čisto,
Nemal som byť ticho to viem isto,
Takto raz prídem....

Ked budeme punkovi dochodci,
budeme pre mladez stari tupci,
kazdy den budeme na baroch,
dychat uz len po velkych rumoch.

Zriedka budu nejake chaticky,
zostanu nam uz len zazitky,
akcie budu len zvuky pohrebov,
naposledy vidiet tvare kamosov.

trenky budeme mat obsrane,
niektori budu mat aj obstane,
smrdiet budeme po starecky,
pol liter dvihat dvoma rukami.


Fuzo s Janom umieraju na bare,
Petke zaspal na vlastnom kare,
Smejko si stale saha na pluca,
Icko ma vredy a stale ho skruca.

Baranko z Ferentu uz ni nevidi,
Cachemu vypadli secky sediny,
Pepo uz nepece super pepaky,
od kedy ma nad pupok teplaky.

Rasto nevie text ma sklerozu,
Kubo zas chytil crevnu virozu,
Michal sa obesil na struny,
Erik ma aj v penise srouby.

Mihal furt zas decka preklina,
Pseno roztrasene zips zapina,
Jozo ma halucinacie kapustne,
Viper pod trikom styri vankuse.

Kazdy zasnubil sa s nemocou,
mocime uz len s dopomocou,
Jak kokosovy orech prostatu,
a v borke nasli sme podstatu.

Kazdy ma po troch infarktoch,
gate drzia uz len na trakoch,
vsetci maju starecke papuce,
a polovica pristroje na srdce.

Nikto z nas nepusta sa do bitky,
ze vsetci mame riedke kosticky,
tak radsej kazdy pri pive sedime ,
a zivotne vrasky v tvary nosime.