total descendants::0 total children::0 |
Valentín Skoro ráno vstat to Vám je pre Jana vera drina, bo keby zase včeraj nehau chuapú samých v krčme bol by svina. Ale dneska nikto neví proč, čuduj sa svjece inak sa stalo , aj budzíka nastavil si a vypnút ho skúrej jak stará mu stolnú lampu šlahne zabrat mu dalo. Vytracil sa s izby pocichu jak japonský ninja bojovník, už henho mašíruje a rozospatý , nohy sa mu motajú o chodník. Po cesce sa stretel s bezubáčem Feru, a už po cesce rozoberali ktorý svojej kupi kerú. No a pri kvjetinárstve sa stretli aj s Kubu, no tí traja jak baby na rinku nedalo sa im zavret hubu. Jak vošli šecia ešte oči červené ze včerajšku bílka by tam tažko nekto hledal, a už každý z nich ruže , tulipány a Jano ten aj rozkvitnutý kaktus obhlédal. Tu ale ich skamenelé tváre neistoty prerušila predavačka reku že co si prajú, lebo že tady ruma , borovičku ani iné vjeci na polévaní pečene nemajú. Chvilu tí traja na seba hledzeli jak tri okaté lemúre, Jano sa tak lakel že až musel pospájat v jeden obraz tri kontúre. Tak ale jak sa mu to podarilo hned osmelil sa rázne prikročil, a že pro starú nejakú kytku by scel predavačke naznačil. Tá ho zasypala udájma jak pre jana jak z dzivej datábazy, no zas on mal pred očama styri obrazy. Nedzel veru on kerú kde a jak to zabalit, tak navrhel tým dvom dalším že sa o tom musá ít poradzit. Hen šak starý Pišta už bude mat otevríte , dajú si jeden dva a hned budú dvera do myšlenek odemknúte. Tak už stepovali pištovi do krčmy a po cesce dumali, jak vyriešit kvetinovú záhadu aby od starých lipanec místo vďaky neschytali. Pišta jak tých troch v šenku zočil , prežehnal sa asi pjet krát a aj opláchnut hlavu si do kúpelne skočil. Aj už pikle reku nenaleje nic bo tam dlhy chovajú , ale nenašel na nikoho znich nic a tak už šecia po jednej borovičke v hrsci majú. Tož len co sa zohel že odloží flašu , už na neho Jano vríská co robíš šak nalej dalšú. Tak ulél im každému museu dva teraz na Kubovu žiadosť , a sám si šlahol dva ibalginy bo hlava ho rozbolela takú z nich mal radost. Ale započúval sa on teda čo tam oni na seba hučá, že nevjedzá jakě kvjeciny starým do paprče strčá. Tak sa usmál a už vymyslel jak sa ich zbaví, najlepší ked počká po takom šéstom sa im on prihovorí a im poradzí. No ale museu on počkat duhší veru, bo po šéstom tam skoro vyvolal melu. Tak po desátom ked už tam bol taký hluk jak keby šenk byl plný jak tri krát kapacita dzedziny, povídal si že fčil už mosí bo oni tady budú trčat aj do večera a hulákat v kusy jaká somarina su tí kvjeciny. Tak si k nim prisadel nahodzil úškrn kamaráda, ale na Jana to nezabralo a už mu na nos skoro jedna sadla. Ale hend ho Kubo s Ferom upokojili , bo Pištove reči im zmysel dávat začali. No a o par minút už naspátek do kvetinárstva sa drali, ale už ne každý po svojich už sa jeden o druhého podepírali. Tak sa doknísali k predavačke a Janek to on ten rečník teda spuscil, predavačku až porád dych opuscil. Ne proto že by mu z papule smrdzelo, ale proto šecko do poézie obalené bolo. Tak šecko zaplacili a Feru ešče chycilo pokušení že by to isli na jeden osláviti, ale Janek prehlásil že stará by mu to neodpuscila kebyže dojde dom napitý. Tak sa dotackal Janek domú zavrel dvera a cihco jak prechod v opernej sále, a jak sa vyzul už mal sopráno tvárou v tvár až mu výčka na oči boli malé. Ale v poslednom dejstve tejto scény, vytiahol z poza chrbta a dej bol ukončený. Starej porád vrásky šecky sa vyhladzili , a z očú sa jej slzy popuscili. Místo kriku a lískancú, dostal Janek plný talér dobrých lívancú. A ja též teda nebudem zvíra, a Janova veta z kvjecinárstva to cele uzavíra. „Pro Fera a jeho Božku poprosím ruže červeně s bílimi, nech vyjadruju lásku v pravde a chybas mi. Pro Kuba spravte též ti ruže žlté s červenú , protože on ma v jednej osobe doma aj lásku aj priatelku najlepšú. A pro mňa do kytice červené s ružovýma a jednu oranžovú, bo za ty roky lásky stále po nej túžim a chcem ju robiť stastnú.“ |
| |||||||||||||||||||||||