Venovane Babke ktora sa starala o svoje vnucata s radostou a pozornostou a zasiala nam do nasich zivotov kus toho svojho a navzdy ma bude mrziet ze som bol daleko odcestovany ked prisli jej chvile posledne.


Ráno divné , ďalší deň predomnou začína,
zvláštny pocit z nočného sna prežitého mám,
Nie obyčajný ako tisíc iných, každý to pozná
prečo ale všedný pracovný deň by iný nádych mal.

A prišla správa nepredvídateľná, o dohorenej sviečke.
a nestihol som ani zbohom dať.

Očami vynorilo sa tisíce obrázkov života,
zrazu aj tie zlé farebnou dúhou dokreslil som,
Spomienky vytetované , so sklonenou hlavou pozerám,
zážitky zaryté pluhom času , keď dieťa som bol.

Dakujem ti za každé pokarhanie a hlavne mile slová,
prepáč že som chýbal a nestihol sa rozlúčiť.

Chvíle s tebou navždy ponesem na koniec života,
A ďakujem za kus toho tvojho.

Naďalej veľké miesto v mojom srdci budeš mať,
A ďakujem ti za kus toho tvojho.