Pozval som ťa ďalej, a dala si viac,
že sa človek s tebou, nemusí báť,
Hrdlo si mi nastavila, sladké pery,
A ja mladý vzal som ťa, aký hlúpy.

V traslavej zimnici , falošné teplo,
do naha spomienky, tmavé svetlo,
Najprv len zo zábavy, samý smiech,
Až kým život zaoral, posunul breh.

Zaoral prvé vrásky, za hlavu hoď,
Môj pohľad sklenný, ty moja loď,
Zlaté manžety na jazvách, tvoj sľub,
Ak tekutý had dotkne sa mojich úst.

Áno máš ma rada ale, kalíš mi zrak,
dovolíš ublížiť aj tým, ktorých ja rád.
Pravda je pre teba len za piesku hrsť,
a keď ma prevýšiš ostáva po tebe drť.

Tento vzťah je len jama, otázok kopa,
Odpovedí niet aj keď mám síl, kopať.
Síl ktoré mi dávaš ty, som jak Sizyfos,
Všetko čo spravím vidím, jak skvost.

Cez tvoje mlžné rany , som precitol,
Čomu ty hovoríš žiť som podviedol,
Tak teraz pôjdeme opäť spolu sami,
ale zakopat tvoje sily do mojej jamy

Tak teraz pôjdeme opäť spolu sami,
ale zakopat tvoje sily do mojej jamy
cez bodlačie húštiny, oči nie sklenné
žiadne tebou jazvy pálením prehlbené
cez bodlačie húštiny, oči nie sklenné
žiadne hmmmhmmmhmmm