Ráno vstal a v zrkadlo vzhliadol,
z hrôzy dogrcal sa,
snažil sa ho preleštiť,
opakovane viackrát no s rovnakou hajzlovou silou,

Keď už ustalo napínanie,
Jednoduché riešenie to malo
Prestal sa vizuálnym obrazom trestať,
A konečne zacítil prečo držka spuchla mu.

Cestou odborníkovi na detstvo spomenul si,
Ako mínal svietiaci nápis,
Z citácie Cimrmana,
“Zuby, pohroma huby.”

Déja vu, rovnaká tabula a on popod,
No obsah sa zmenil v štýle hodnôt moderných,
Raz prečítal no dal nahlas repete,
“Miesto zubov šrouby, v peňaženke houby”

Neskôr pochopil ako pravdivé to spojenie,
ale tu ho už vítala sestra,
staršia paní velkoryse tvarovaná,
Tak sa posadil pripravený na mučenie nevyhnutné.

Otravený no bez bolesti,
Dovolil si pridať pred vchod dovetok,
“K nášmu honosnému lupu, pridali ste aj polku chrupu!”
a zmizol.