https://en.wikipedia.org/wiki/Saint_Michael's_line

pekne vydanie Dualistické gnóze Západu

ak by niekto nemal čo robiť, nepreložil by niečo z tohto? Môže to byť zaujímavé.
http://www.scribd.com/doc/63633126/John-Pordage-Theologia-Mystica-Complete-Book

Ahojte, nemate nahodou niekto spisy sv. Hildegardy v pdf?

asi dva mesiace dozadu som sa preklikala sem --->
http://cathar.org.uk/slovensky_katar.asp

Bola to sekta, na ktorej boli páchané cirkvou inkvizičné procesy v 13.storočí.

Je tam toho dosť na prečítanie.

co to pls. drzi v lavej ruke?

PROROCTVÍ JAKUBA BÖHMEHO

1. Soužení a zřícení Babelu blíží se velice a bouře se zvedá na všech místech a bude velmi zuřiti. Marná naděje klame, neboť blíží se roztříštění stromů, což jsem poznal v zázracích.
2. Domácí oheň škodí své vlasti.
3. Spravedlnost a pravda kráčí skoro ke zkáze a veliký smutek a soužení se vine do výše.
4. Budou naříkat nad prázdnou, děravou starou chatrčí, ve které není uloženo nic ke spáse, a budou se pohoršovati nad hnízdem, ve kterém satan vyseděl svá mláďata.
5. Babylonská věž pozbyla základů. Chtějí ji udržeti podporami. Ale vítr Páně ji převrhne.
6. Lidská srdce a lidské myšlenky budou zjeveny, neboď přijde zkouška od Pána, takže křesťan, který je jen podle úst, se objeví s falešným srdcem a falešnou duší jako třtina, větrem se klátící, zatím kdy jeho srdce kolísá teď sem a teď tam, aby se projevil jeho falešný základ.
7. Mnozí se prozradí a zbaví se těla i statků svým pokrytectvím. Pokrytci a křesťané „ústní“ se budou báti, aby jejich falešný základ se neobjevil.
8. Východní zvíře dostane lidské srdce a lidský obličej a než se tak stane, pomůže svými spáry strhnouti věž babylonskou.
9. V temnotě půlnoci vyjde slunce, ktré svou záři vezme z přírodních vlastností všech tvorů a také z vytvořeného a opakovaného Slova, a to bude zázrak, ze kterého se budou těšit všichni národové.
10. Jeden orel vyseděl ve svém hnízdě mladé lvy a nosil jim lup, až vyrostli, a činil to v naději, že oni zase jemu budou nositi loupeže. Ale oni toho zapomněli a vezmou orlovi hnízdo a vytrhají mu peří a z nevěry mu ukousají drápy, aby už nemohl lup nositi a aby zahynul hladem. Ale budou potom nesjednoceni pro orlí hnízdo a roztrhají se ve hněvu, až z toho hněvu vznikne oheň, který spálí ono hnízdo, a to se stane od Pána všech tvorů.
11. Kdyby bohatý a mocný vědel, na čem stojí jeho základ, vstoupil by do sebe a zíral by na svůj konec.
12. Slunce dává mnohým věcem svůj život a mnohým také smrt!
13. Kdo však leží tiše ve vlastní vůli jako dítě v těle matčině, a kdo se dá vésti a říditi svým vnitřním základem, ze kterého člověk vznikl, je nejušlechtilejší a nejbohatší na zemi.
14. Ze základu přírody vyjde hlasatel a bude nad zemí mávati mečem a jeho pomocníky bude šest vetrů, které na zemi budou dlouho vládnouti. A tito větrové rozbijí hlasateli meč zjevením sedmého větru, který po celou dobu měli v sobě ukrytý, ale pro moc hlasatele musí to vše nyní vyvolati a zjeviti.
15. A tento sedmý vítr projeví nový oheň, ze kterého bude svítit veliké světlo, a v této době poteče pramen milosti čisté vody, aby ubozí byli osvěženi. Amen.

Mali ste niekedy metafyzicky zazitok pri motlidbe? Cokolvek...aj nieco co povazujete za vlastne haluze?

kyberia je zase naspat a prinasa dalsie zaujimavosti


konecne sa mi podarilo stiahnut zopar knih od Clauda Tresmontanta, zial len vo francuzskom originali; najlepsie asi bude predsalen sa naucit jeho tajomnu rec citat, kedze ceske a slovenske preklady (napriek relativnemu uspechu, co do teologickych knih) sa v dohladnej dobe asi noveho vydania nedockaju

sam velky Claude by mozno nesuhlasil s umiestnenim vo fore s nazvom "Mysteria", ale inde by asi ten announcement nesedel...


toxygen uploadol linky na zaujimavy projekt Chrisa Harrisona Visualizing the Bible, kde jednotlive textove udaje ako vyskyt pojmov, mien ci socialne siete su zmapovane umeleckym designom; must-have pre kazdeho, kto travi vela casu nad gematrickou kabalou


zase z trochu menej "mystickych" veci: podarilo sa mi zohnat u nas vzacne diela: dve stredoveke encyklopedie dobovych prirodnych vied, ktore na dvore baghdadskych kalifov prelozili resp.spisali syrski krestania, scasti aj aby spropagovali vzdelanost svojich greckych predkov - menovite ide o Placita Philosophorum z 3.storocia nl, ktorej autor je neznamy, no znamy je aspon jej prekladatel Qosta ibn Luqa (do nemciny v 60.rokoch prelozil H.Daiber; zabudnuta dizertacka napisana na mechanickom stroji v nemcine a arabcine, s rucne napisanymi poznamkami...) a najma Book of Treasures od Joba z Edessy (do anglictiny prelozil A.Mingana), ktora este lepsie priblizuje vtedajsie nazory na rozne fenomeny od Boha po rannu rosu

obe knihy su v stadiu intenzivneho fotenia, anglicka cast Book of Treasures je uz cela k dispozicii; kedze ale ide o vyse 600MB obrazkov, treba mi dat vediet postou, ak by nahodou niekto mal zaujem




a napokon post scriptum: SME prinieslo v ramci svojej pravidelnej rubriky Ludia a udalosti clanok o Hildegarde z Bingenu! je to sice v typickom SME-style, hladajucom prvky v ktorych sa zlucuje prave s autorovym/redaktorovym pohladom na svet, ale potesi ;)

The country of the Indians, as it is called, is vast and
populous, lying far beyond Egypt. On the side of Egypt it is
washed by seas and navigable gulphs, but on the mainland it
marcheth with the borders of Persia, a land formerly darkened
with the gloom of idolatry, barbarous to the last degree, and
wholly given up to unlawful practices.

Ide o starokrestansku, asi gruzinsku legendu, kazdopadne pripisovanu Janovi z Damasku, ktorej grecky preklad z 11.storocia sa stal popularnym po celom krestanskom vychode: latinsky a starosloviensky preklad sa zjavil takmer hned na to. Krestanstvo sa v pribehu dostava do Indie, kde sa proti novej viere postavi sam kral. Predstupuje pred neho mnich, aby jeho hnev zmiernil. Neuspeje. A kral ho ani neda zabit, aby bol smutny, ze mu odoprel mucenictvo.

Na to sa kralovi narodi prekrasny syn, ktory dostane meno Ioasaph. Lenze ked pridu k nemu astrologovia oznamia mu, ze Ioasaph ked dospeje konvertuje na krestanstvo. Kral na to uplne izoluje syna pred vonkajsim svetom a da zabit vsetkych mnichov v risi. Jeden z jeho vernych slachticov ale privedie isteho raneneho "liecitela slov" do palaca. Zacne radit slachticovi, ako ma hovorit, cim krestanske myslienky preniknu na dvor.

Ako maly Ioasaph vyrasta, je uceny mnohym vedam a zacina mu byt divne, ze ma spoznat cely svet a pritom stale zije v jednom palaci. Zistuje si dovody od vsetkych, no len jeho hlavny ucitel mu vyjavi, ze sa ho otec snazi chranit pred cudzou, nebezpecnou naukou. Samozrejme, mladeho Ioasapha prave to inspiruje, aby tuto nauku spoznal. Ucitel mu napokon zozenie experta: zdaleka prichadza mnich Barlaam prezleceny za kupca, ponukajuceho "klenot najvyssej hodnoty". Odhali mu krestansku nauku, vedie asketickym i aktivnym zivotom, az napokon ho nevycvici na skveleho teologa. Ioasaph celi pokuseniam, ktore proti nemu vyvolava demonicky Theudas, vydobyva si miesto na dvore a napokon privadza k viere i svojho otca.

Pribeh, zjavne inspirovany tym Buddhovym, ukazuje nielen krestansku verziu jeho osvietenia, ale aj vztahu ucitela a ziaka, chapaniu sluzby i pristupu k cti a bohatstvu.

http://www.gutenberg.org/dirs/etext96/bioas10.txt

Nikde tu nevidim nic o antropozofii. Viete mi poradit nejake forum kde sa s tym uz Kyberania zapodievali?
Hladal som ale nenasiel...
Alebo sa tu s tym este nikto nestretol?
...o tom pochybujem :)

Hildegard was the tenth child of of a noble German family. At the age of 8, she was sent to live with Jutta, the sister of a count whom Hildegard's father served as a knight. When Hildegard was 14, she, Jutta, and one or two others, were enclosed as anchorites. At some point Jutta's anchorhold grew into a Benedictine monastery, connected to the adjacent male monastery of St. Disibod. The number of nuns grew to about 10 at Jutta's death in 1136 and to about 20 twelve years later.

"And it came to pass ... when I was 42 years and 7 months old, that the heavens were opened and a blinding light of exceptional brilliance flowed through my entire brain. And so it kindled my whole heart and breast like a flame, not burning but warming... and suddenly I understood of the meaning of expositions of the books..."

After Jutta's death, Hildegard was named prioress, leader of the nuns but under the authority of the abbot of St. Disibod. Within a few years, Hildegard told her confessor of visionary experiences; he had her write them down and showed them to the abbot. The abbot and the local archbishop ordered Hildegard to continue writing. After some resistance, Hildegard agreed and began the ten-year task of writing what would become Scivias, a report of 25 visions that would sum up Christian doctrine on the history of salvation.

http://www.newadvent.org/cathen/07351a.htm
http://en.wikipedia.org/wiki/Hildegard_of_Bingen
http://en.wikipedia.org/wiki/Lingua_Ignota
http://irupert.com/HILDEGRD/
http://home.infionline.net/~ddisse/hildegar.html
http://www.oxfordgirlschoir.co.uk/hildegard/ordovirtutumtext.html
http://www.oxfordgirlschoir.co.uk/hildegard/scivias1synopsis.html
http://www.pbs.org/wgbh/pages/frontline/shows/apocalypse/primary/scivias.html
http://www.meteoros.de/hilde/schau_1e.htm

strasne sa pokusam zohnat jej spisy Scivias a Physica, keby ste niekto vedeli poradit, dajte mi vediet ;) zda sa, ze ako cely text je online len Ordo Virtutum

The goal of Medieval mysticism (as with all mysticism as it has appeared throughout the ages) was "union with God." This was the highest ideal of the saints. But such union with God could come about only through rigorous spiritual and physical exercises. It required of one that he (or she) meditate unceasingly on the suffering Christ; that the world with all its attractions be forsaken; that sin be rigorously suppressed by fierce ascetic practices, for only in this way could one escape from what was called "the dark night of the soul." Emerging from this dark night, one awoke to glorious, unearthly, supremely blessed union with God Himself. This is what Catherine meant by her marriage to Christ.

Union with Christ is taught by Scripture as the blessedness of salvation. The joy and comfort of the assurance of salvation is the experience of God's people. Meditation and study of God's Word are held before us as obligatory for a godly life. Genuine piety and a life of fellowship with God is the portion of the righteous even here in the world.

http://www.ccel.org/ccel/catherine/dialog.txt
http://www.prca.org/books/portraits/cather.htm

The Gospel of Judas
unfortunately only in english

The fundamental principle of mysticism should be crystal clear honesty. A scrutiny of all things in their naked reality.

sice zidovka, ale snad nie az tak uplne offtopic (unlike posledny post;)

Dear brothers and sisters!

On the day of Pentecost, the Holy Spirit came down with power on the Apostles; thus started the mission of the Church in the world. Jesus himself had already prepared the Eleven for this mission, appearing them to several times after his resurrection (cfr Acts 1:3). Before the Ascension into heaven, he ordered them ‘not to leave Jerusalem, but to wait there for the promise of the Father’ (cfr Acts 1:4-5); that is, he asked them stay together to prepare themselves to receive the gift of the Holy Spirit. And they gathered in prayer with Mary in the Cenacle in anticipation of the promised event (cfr Acts 1:14).

Staying together was the condition imposed by Jesus to receive the gift of the Holy Spirit; a prerequisite of their harmony was prolonged prayer. In this, we can trace a formidable lesson for any Christian community. At times, it is thought that effective missionary work depends mainly on careful planning and consequent intelligent implementation through concrete commitment. Certainly, the Lord asks for our collaboration, but before any answer we may give, his initiative is necessary: it is his Spirit that is the true protagonist of the Church. The roots of our being and our actions lie in the knowing silence and providence of God.

The images that St Luke uses to indicate the descent of the Holy Spirit – wind and fire – recall Sinai, where God revealed himself to the people of Israel and conceded a covenant with them. (cfr Ex 19:3ff). The feast of Sinai, that Israel used to celebrate 50 days after Easter, was the feast of the Pact. Talking about tongues of fire (cfr Acts 2:3), St Luke wants to represent Pentecost as a new Sinai, as a feast of the new Pact in which the Covenant with Israel is extended to all the peoples of the Earth. The Church has been Catholic and missionary right from the time it was born. The universality of salvation is significantly highlighted by the list of numerous ethnicities of those who heard the first proclamation of the Apostles (cfr Acts 2:9-11).

The People of God, who found their first configuration on Sinai, have now been enlarged to the extent that they are no longer bound by any borders of race or culture, of space or time. As opposed to what happened with the tower of Babel (cfr Gen. 11:1-9), when men who wanted to build a path to heaven with their own hands, ended up by destroying their own capacity for mutual understanding, in Pentecost, the Spirit, with the gift of tongues, reveals how his presence unites and transforms confusion into communion. The pride and egotism of man always create division and build walls of indifference, of hate and of violence. The Holy Spirit, on the contrary, makes hearts capable of understanding the languages of all, because it re-establishes the bridge of authentic communion between Earth and Heaven. The Holy Spirit is love.

But how to enter into the mystery of the Holy Spirit, how to understand the secret of Love? The pages of today’s Gospel take us today to the Cenacle where, once the last Supper was over, a sense of confusion saddened the Apostles. The reason was that the words of Jesus had raised worrying questions: He talked about hatred of the world for him and his followers, he talked about his mysterious departure and there were many other things yet to be said, but for the time being, the Apostles were not capable of carrying the burden (cfr Jn:16:32). To tackle them, he explains the meaning of his distance: he will leave, but he will return; in the meantime, he will not abandon them, he will not leave them orphans. He will send the Consoler, the Spirit of the Father, and it will be the Spirit who will lead them to understand that the work of Christ is a labour of love: the love of He who has sacrificed himself, the love of the Father who gave him up.

This is the mystery of Pentecost: the Holy Spirit enlightens the human spirit, and, revealing the crucified and resurrected Christ, shows the way to becoming more like Him, that is, to being ‘an expression and instrument of the love that emanates from him’ (Deus Caritas Est, 33). Gathered together with Mary, as it was at the time of its birth, the Church today prays: ‘Veni Sancte Spiritus! – Come Holy Spirit, fill the hearts of your faithful and kindle in them the fire of your love!’ Amen.


http://www.asianews.it/view.php?l=en&art=6352

viac nez len slovko :)

neviem, ci to patri sem, ale len tak mimochodom:

14 Živočíšny človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu bláznovstvom a nemôže ich pochopiť, lebo ich treba duchovne posudzovať. 15 No duchovný posudzuje všetko a jeho nik nemôže posúdiť.

18 Nech nik neklame sám seba. Ak si niekto z vás myslí, že je v tomto veku múdry, nech sa stane bláznom, aby bol múdry. 19 Lebo múdrosť tohoto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané: "On chytá múdrych v ich chytráctve" 20 a zasa: "Pán pozná myšlienky múdrych a vie, aké sú márne."

Zo sefir je najexponovanejsou urcite Tifaret. Krasa, vznesenost i dobro sa tu spaja v jeden celok. Velke ciny, ku ktorym vedie, nas fascinuju, ked ich zazivame, ich zdovodnitelnost sa zda mysli nezlomna a tiez, bez odvahy su nevykonatelne.

Co ale ked vznika ako reakcia na hnus prizemnost a zlo? Je to logicke, ved su vlastne nepritomnostou hlavnych bodov sefiry. Je to obeta co tuzi menit svet. Utoci na svedomie, ktore sa tak zhnusi nad vlastnyn konanim a v tejto negativnej sebareflexii sa snazi seba zmenit.

Preco ale najrozsirenejsi pribeh, co o tom sebazhnuseni ako nabozenskom zazitku rozprava, sa vola Radostnou zvestou? Co je radostne na tom, ze Boh svojmu stvoreniu ukazuje, akou spinou je poskrvneny, no zaroven sa k tomu stavia tak, ze odpusta, ved sam to stvoril?

Historia vola tych, co nicili to krasne, barbarmi. Pohrdlivo, cas ich prevahy nad tymi, co tvoria, nazyva zas ako
veky temna, prazdnoty. Ludia, co si ctili najviac tak svoju stravu, sa tak stratili v temne bezvyznamnosti. Su tak skutocne 'vykupeni od hriechu' - ved dobro ich potomkov ich naozaj zvacsa prerastlo. Ostava ale otazka, ku ktorym sa clovek v mysli hlasi, k vykupujucim, teda obetovanym, ci ku vykupovanym? Odpoved je na to vzdy tazka, ved v kazdom cloveku su oba aspekty, pricom oba sa zozieraju a snazia popriet navzajom.

Schopnost obetovat sa, teda vlastne to, co znaci sefira Tifaret, ved moze pretlacit aj zapor zvany pycha, co je jedna z najhorsich prizemnosti, lebo to nikdy nieje vedome zlo. Avsak ked branime sa pyche tym, ze staviame sa k zivotu s pokornym prijimanim prirodzenej hriesnosti a vykupenia, kde je priestor pre odvahu k dobru? Spravodlivost a pokora musia byt s laskou a odvahou vzdy v harmonii, rovnovahe, inak je cit pre obet bud prislaby aby konal, alebo prisilny, aby bol dobrym.

Este sa ale pozrime na Jezisov koniec. Velka noc vlastne ani nepoukazuje na radost zo 'zivota buduceho veku', ale na to smutne a zahanbujuce v ludoch. Na zlyhania a chyby co nicia tak seba ako aj druhych a vobec svet. Ze ide o rany bicom do Boha. Ktoreho avsak - v konecnom dosledku - nezasahuju.

Je to pochopitelne zavrsenie pribehu o krasnom diele, ktore provokovalo ludsku prizemnost. Avsak mozeme to vidiet aj kladne - je to aj o tom, aka je tato prizemnost chaba.

“Nie je na človeku, aby išiel k Bohu, ale je na Bohu, aby prichádzal k človeku. Človeku zostáva len hľadieť a čakať... Sú ľudia, ktorí sa pokúšajú povzniesť svoju dušu, podobne ako človek, ktorý vyskočí rovnými nohami vždy o niečo vyššie, a dúfa, že jedného dňa už nespadne. Keď si takto počínajú nemôžu na seba hľadieť. K nebu sa nemôžeme priblížiť ani o krok. Vertikálny smer je pre nás zahataný. No keď dlho na seba hľadíme, Boh zostúpi a zdvihne nás. Tak ako to hovorí Aischilos:- božské je bez námahy-. Zdvíha nás ľahko. V spáse je ľahkosť, je pre nás ľahšia ako všetko naše úsilie... práve preto, že vôľa je bezmocná a pokiaľ ide o spásu, je pojem laickej morálky nezmyselný...“

Formánková e.: O simone weilove a ceste, in: Weilová,s.:Dobro,mez a rovnováha.Praha, Mladá frtonta 1966,s.152

Neviem kam by sa dala zaradit tato kniha ale myslim, ze by to mohlo byt celkom zaujimave citanie pre ludi,ktorych zaujima toto forum, aj ked to velmi nesuvisi je to kazdopadne obohacujuce
J.v Buttlar - "Boh nehrá v kocky"

mam jednu kvizovu otazku: teologicky nie je nikdy iste, ci sa niekto dostane do neba, bude spaseny. vzdy sa to odsuva do neurciteho momentu, ked si clovek "odpyka vsetky hriechy". nie je to iste ani pre mariu, matku krista. len jeden jediny clovek urcite tam je. ktory to je?

Tomášovo evanjelium, Logion 24:
... Riekol im: ... Vo vnútri človeka svetla je svetlo a on svieti celému svetu. Keď nesvieti, je tmou.

Marek, Matus a Lukas maju podobne evanjelia, co do obsahu aj formy, takze niet divu, ze mnohi hladaju (resp.snazia sa vytvorit rekonstruovany text ako napr.pri Epose o Gilgamesovi) spolocny zdroj (pracovny nazov "Q" vychadza z nemeckeho "Quelle", co definoval v 19.storoci jeden z otcov tejto teorie, Ch.Weisse) z ktoreho tito traja cerpali. Slo pravdepodobne o zbierku Jezisovych vyrokov, podobnu ako pri novsie objavenom Tomasovom evanjeliu.

sucasti Q
wikipedia link

prvom rade sa [panic Kystrach] vyjadril vo formulkach "vedomie naplnene skusenostou to si ty" a (teda volne povedane) "nedualita ponorena v laske", ktorym podla mna ani sam neoruzmie (a odkukal ich pravdepodobne od Johnsona) alebo ich prianajmensom nevie vysvetlit.

advaita ponorena v bhakti
Musim zopakovat, ze sa mi splietanie hinduistickych pojmov, navyse rozvijanych pocas islamskej nadvlady v Indii,v maximalnej miere ovplyvnene islamskou mystikou a neskor prebrate sektami ako napr. Hare Krisna suvislosti s krestanstvom, protivi. Preco v tomto konkretnom pripade povazujem pouzitie takehoto "premudreleho" slovnika za nestastny, ma niekolko pricin.
Advaita bola spojena predovsetkym s kultom boha Sivu, ktory je predstavuje vlastne vsetky bozstva (tisicjedinost?). Je jednym zo smerov zakoncenia ved, predstavujuci absolutny nedualizmus, podla ktoreho nie je na svete nijaka realita okrem najvyssej duchovnej bytosti brahmana, totoznej s atmanom. V tomto bode vidim prvy a zasadny rozpor. Jeden zo zakladatelov hlbinnej ekologie Arne Naess uviedol zaujimavu historku o vyroku Gandhiho, ako by sa radsej rozhodol pre smrt svojej rodiny v prospech zachovania atmanu a nezobral by tak pilulku penicilinu od britskeho lekara.
Nie su ziadne dokazy, na zaklade ktorych by mohli vzniknut domnienky, ze Jezis Kristus ocakaval od ludi nieco podobne. V prvom rade, Jezis Kristus nebol ani knaz ani teolog (uz len na zaklade tohto faktu ne nezmysel vynachadzat nejake carovne zaklinadla o jeho uceni), nebol expertom na ucenie, moralku, pravo, zakon a ani nevykladal svate tradicie. Pred vsetky tieto veci postavil samotneho cloveka, v com spocival jeden z jeho konfliktov s farizejmi. V ziadnom pripade teda neocakaval obety v prospech zachovania niecoho svateho, cisteho, neposkrneneho a preto ani on sam zbozne Zakon nedodrzoval.

Zaujimavy bol pohlad Srilu Prabhupadu (toho indickeho emigraqnta, co v Kanade zalozil spol. vedomia Krsnu ci ako), ktory siel tak daleko, ze si na zaklade podobnosti greckeho slova "Christos" (Kristus - pomazany, hebrejsky masiach - mesias) a Krsna, ze "Christos je verzia slova Krsna", co je zaujimave a argumentom ma byt, ze Indovia casto hovoria "Krsta" (pritazlivy), cim sa akoze poukazuje na "pritazlivost tej istej najvyssej osoby".

Na Prabhupadovu skodu, nejde len o vyznam slova, ktorym bol Jezis nazyvany. Ide aj o jeho "filozofiu", ktora ma od asketizmu Prabhupadu a Sri Chinmoy (dalsi spekulant, ktory navyse vyzaduje poslusnost) velmi daleko. Prabhupada napriklad "bhakti" intepretoval ako "ciste" nabozenstvo. Jezis v ziadnom pripade nebol asketickym mnichom snaziacim sa o dusevnu a lokalnu emigraciu, aby dosiahol dokonalost. Nehlasal spasu odstranenim ja a jeho vztahov k svetu. Posobi na verejnosti, na dedine a v meste, uprostred ludi. Styka sa so spolocenskymi odpisanymi, hriesnikmi, colnikmi, prostitutkami, malomocnymi. Nemal asketicke poziadavky kvoli vacsej blazenosti. Jedol, pil, menil chliev na vino, nevyhyval sa hostinam. Ani nikomu neprikazal celibat a ani zanechanie majetku. Ani ziadne dlhe modlitby, reholne sluby, ritualne jedla, kupele.

A nakoniec, nepride mi vhodne mudrovat vyrazmi, ktore nie su kulturne totozne jazyku, ktorym sa tu bavime a ktorych vyznamy sa popisuju na niekolko stran knih. Ked sem pastnem nieco taketo

anyabhilasita-sunyam jnana-karmady-anavrtam anukulyena krsnanu- silanam bhaktir uttama

tak tomu tiez nikto nerozumie a mozem sa tvarit aky som skvely a mudry. Ide o uryvok z Bhagavadity (ci ako), v ktorom udajne "Srila Rupa Gosvami v tomto versi jasne rika, ze jestlize chce clovek vykonavat cistou oddanou sluzbu, musi byt oprosten od vsech hmotnych necistot. Nesmi se stykat s lidmi, kteri propadli plodonosnym cinnostem a intelektualni spekulaci. Je-li clovek neposkvrnen hmotnou zadosti, prost nezadouci spolecnosti a pestuje-li uspesne poznani o Krsnovi, pak se to nazyva cista oddana sluzba" - co je uplne odlisne chapanie zboznozti ako ju vnimal Jezis Kristus.

panic Kystrach:
skonci tu parodiu na diskusiu (z tvojej strany) ;)

a zabudol som malu poznamku k tomu (ne)dualizmu:
pokial viem, dualizmom sa myslim filozofia vychadzaju za predpokladu, ze svet je determinovany dvoma protikladnymi podstatami sveta (dobro/zlo a pod.) Asi sa zhodneme, ze Jezisovi bolo nieco taketo cudzie. Zaujimalo by ma vsak, kde dnes v cirkvi tento dualizmus vidis? Myslel som si, ze bol pestovany predovsetkych v gnostickych a manicheisticych kruhoch (a teda je v cirkvi v prezitkom), ale teologii sa velmi nevenujem, tak sa mozem mylit.

tuto bude jasne a podrobne vysvetleny pojem trojjedinosti, jeho korene a obsah
teda aspon dufam :)

intro: http://kyberia.sk/id/2001858

pozná niekto toto?

Christian Monism

Within the body of Christian belief, the only known well developed system of monism is found within the recently developed (1975) teachings of the book known as A Course In Miracles (or ACIM). The philosophical system of ACIM presents what appears to be a unique synthesis of Hindu monistic Advaita Vedanta teachings, blended with the early Christian teaching of the universal-fatherhood-of-God belief. In this philosophy God retains the traditional Christian role of the All loving, all forgiving Father, as portrayed in the Christian allegory of the Prodigal Son, yet God is also attributed with the qualities of complete oneness with all of mankind. The apparent contrast between the existence of this oneness with God, and the common belief in human separation from God, is explained by the belief that man's apparent separation from God is a mere illusion, an illusion that can be overcome by gaining a full understanding of, and by adopting an unfailing practice of, the dynamics of Christian forgiveness.

put do compostely
http://kyberia.sk/id/1826400

Mal som len na mysly, že jedine aktívnym približovaním sa Bohu budeme postupne veci poznáva?, chápa? a rozumie? im (označeniu Boh sa ja osobne nebojím aj keď som ešte neobjavil žiadny rozdiel medzi budhizmom, kres?anstvom, islamom, zaratuštrizmom, krišnizmom, taoizmom).

Aktívnym nemyslím v kres?anskom smere chodenie do kostola (aj keď nemusí by? len na škodu, zase záleží od práce z myslou) ale to? poznávaním vnútra. Zme oným stredom stvorenstva, boli sme postavený medzi to čo je hore aj to čo je dole, teda sme aj tam aj tam. Je to ohromný dar, aj v prípade, že je to naším trestom je to dar lebo len vďaka nemu sa môžeme zmeni?. Zmeni? tú príčinu ktorá spôsobila náš pád.

Preto som písal, že diskusia nikdy neposkytne praktickú skúsenos?. Všetko čo bolo v dejinách ľudstva v súvislosti s metafizikou napísané, vyslovené sa postupne deformovalo. Píkladom je tak kres?anstvo ako aj ostatné smeri u niektorých vic u niektorých menej. Nič neostalo v pôvodnom stave len jedno. A to sú podmienky, ktoré vždy utvárali to čo vznikalo. Preto je každý sám sebe vyslobodením jedine on to svojou vlastnou aktivitou môže dosiahnu?. Všetko potrebné máme mysel a srdce ak ích dokážeme udržiava? v čistote, náš pohyb bude správny. Každý sám chápe čo áno a čo nie, kto dá ale prednos? vlastnej pohodlnosti pred pravdov a spravodlivos?ou ten nenájde nikdy pokoj. Stačí by? len zotrva? a by? všímavý a prídu k nám obrovské pravdy.

Je to tak jednoduché až sa to stáva nedosiahnuteľným. Nedosiahnuteľným pre človeka z davu.

PS: poznámka v zátvorke je rekcia na kvantá ľudí, ktorých stretávam, ktorý sa zaujímajú prípadne praktikujú budhizmus a myslia si, že sú viac nad vecov, že skutočné vyslobodenie vedie len touto cestou. Dohonca som až cítil pocit nadradenosti alebo inej formy pýchy, ktorú si dotyčný ani nechcel prizna?.

aký význam má diskutova? o tom.

Jedine empirickým približovaním/napredovaním sa niečoho dosiahne ostatné je len márnos?. Je to ako keď niekto v knihe iba pozerá obrázky a nečíta text, často si vymyslí svoj vlastný príbeh, ktorý má možno niekoľko spoločných bodov s písaným textom inak je to iba jeho sebaklam, ktorý ho možno aj npĺňa ale v skutočnosti mu bude prd platný.

http://gnosis9.net/ => chalan to ma celkom pekne spravene...

Dobry vecer.
Na stranke: http://www.rota.cz/tra/gral/gral.pdf sa pise ze templarsky rad bol na zaciatku XIII storocia obvineny papezom z kacirstva. Neviete nahodou niekto ze z akych dovodov to mohlo byt? Alebo nepoznate niekto nejaku literaturu z ktorej by sa dalo pri hladani tejto odpovede cerpat? Myslim ze sa tam jednalo o daleko viac nez len majetky ktorymi templari disponovali..