Zo sefir je najexponovanejsou urcite Tifaret. Krasa, vznesenost i dobro sa tu spaja v jeden celok. Velke ciny, ku ktorym vedie, nas fascinuju, ked ich zazivame, ich zdovodnitelnost sa zda mysli nezlomna a tiez, bez odvahy su nevykonatelne.

Co ale ked vznika ako reakcia na hnus prizemnost a zlo? Je to logicke, ved su vlastne nepritomnostou hlavnych bodov sefiry. Je to obeta co tuzi menit svet. Utoci na svedomie, ktore sa tak zhnusi nad vlastnyn konanim a v tejto negativnej sebareflexii sa snazi seba zmenit.

Preco ale najrozsirenejsi pribeh, co o tom sebazhnuseni ako nabozenskom zazitku rozprava, sa vola Radostnou zvestou? Co je radostne na tom, ze Boh svojmu stvoreniu ukazuje, akou spinou je poskrvneny, no zaroven sa k tomu stavia tak, ze odpusta, ved sam to stvoril?

Historia vola tych, co nicili to krasne, barbarmi. Pohrdlivo, cas ich prevahy nad tymi, co tvoria, nazyva zas ako
veky temna, prazdnoty. Ludia, co si ctili najviac tak svoju stravu, sa tak stratili v temne bezvyznamnosti. Su tak skutocne 'vykupeni od hriechu' - ved dobro ich potomkov ich naozaj zvacsa prerastlo. Ostava ale otazka, ku ktorym sa clovek v mysli hlasi, k vykupujucim, teda obetovanym, ci ku vykupovanym? Odpoved je na to vzdy tazka, ved v kazdom cloveku su oba aspekty, pricom oba sa zozieraju a snazia popriet navzajom.

Schopnost obetovat sa, teda vlastne to, co znaci sefira Tifaret, ved moze pretlacit aj zapor zvany pycha, co je jedna z najhorsich prizemnosti, lebo to nikdy nieje vedome zlo. Avsak ked branime sa pyche tym, ze staviame sa k zivotu s pokornym prijimanim prirodzenej hriesnosti a vykupenia, kde je priestor pre odvahu k dobru? Spravodlivost a pokora musia byt s laskou a odvahou vzdy v harmonii, rovnovahe, inak je cit pre obet bud prislaby aby konal, alebo prisilny, aby bol dobrym.

Este sa ale pozrime na Jezisov koniec. Velka noc vlastne ani nepoukazuje na radost zo 'zivota buduceho veku', ale na to smutne a zahanbujuce v ludoch. Na zlyhania a chyby co nicia tak seba ako aj druhych a vobec svet. Ze ide o rany bicom do Boha. Ktoreho avsak - v konecnom dosledku - nezasahuju.

Je to pochopitelne zavrsenie pribehu o krasnom diele, ktore provokovalo ludsku prizemnost. Avsak mozeme to vidiet aj kladne - je to aj o tom, aka je tato prizemnost chaba.