The country of the Indians, as it is called, is vast and
populous, lying far beyond Egypt. On the side of Egypt it is
washed by seas and navigable gulphs, but on the mainland it
marcheth with the borders of Persia, a land formerly darkened
with the gloom of idolatry, barbarous to the last degree, and
wholly given up to unlawful practices.

Ide o starokrestansku, asi gruzinsku legendu, kazdopadne pripisovanu Janovi z Damasku, ktorej grecky preklad z 11.storocia sa stal popularnym po celom krestanskom vychode: latinsky a starosloviensky preklad sa zjavil takmer hned na to. Krestanstvo sa v pribehu dostava do Indie, kde sa proti novej viere postavi sam kral. Predstupuje pred neho mnich, aby jeho hnev zmiernil. Neuspeje. A kral ho ani neda zabit, aby bol smutny, ze mu odoprel mucenictvo.

Na to sa kralovi narodi prekrasny syn, ktory dostane meno Ioasaph. Lenze ked pridu k nemu astrologovia oznamia mu, ze Ioasaph ked dospeje konvertuje na krestanstvo. Kral na to uplne izoluje syna pred vonkajsim svetom a da zabit vsetkych mnichov v risi. Jeden z jeho vernych slachticov ale privedie isteho raneneho "liecitela slov" do palaca. Zacne radit slachticovi, ako ma hovorit, cim krestanske myslienky preniknu na dvor.

Ako maly Ioasaph vyrasta, je uceny mnohym vedam a zacina mu byt divne, ze ma spoznat cely svet a pritom stale zije v jednom palaci. Zistuje si dovody od vsetkych, no len jeho hlavny ucitel mu vyjavi, ze sa ho otec snazi chranit pred cudzou, nebezpecnou naukou. Samozrejme, mladeho Ioasapha prave to inspiruje, aby tuto nauku spoznal. Ucitel mu napokon zozenie experta: zdaleka prichadza mnich Barlaam prezleceny za kupca, ponukajuceho "klenot najvyssej hodnoty". Odhali mu krestansku nauku, vedie asketickym i aktivnym zivotom, az napokon ho nevycvici na skveleho teologa. Ioasaph celi pokuseniam, ktore proti nemu vyvolava demonicky Theudas, vydobyva si miesto na dvore a napokon privadza k viere i svojho otca.

Pribeh, zjavne inspirovany tym Buddhovym, ukazuje nielen krestansku verziu jeho osvietenia, ale aj vztahu ucitela a ziaka, chapaniu sluzby i pristupu k cti a bohatstvu.

http://www.gutenberg.org/dirs/etext96/bioas10.txt