cwbe coordinatez:
101
8333809
8837211
8703087
8723867
8731099
8731386
8732287
8732431
8732464
8743058
8743143
8743220
8743267
8745592
8745638

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::75
total children::1
25 ❤️


show[ 2 | 3] flat


Neviem že či sa to pýtaš úprimne alebo sarkasticky, ale odpoviem ti tak či tak. Pravdepodobnosť udalosti T po troch zdokumentovaných uskutočneniach udalosti T nemôže byť ani rovná, ani vyššia trojnásobku pôvodnej pravdepodobnosti. Ak by tomu trojnásobku bola rovná, tak po troch hodoch mince s výsledkom “znak” by pravdepodobnosť pre udalosť “znak” musela stúpnuť z pôvodných 0.5 na 0.5*3=1.5. Pri pravdepodobnosti 1.5 by aj tí matematicky menej nadaní z nás mali spozornieť a dostať pocit že niekde bude chyba. Pravdepodobnosť udalosti je konštanta. Ak by sme sa rozprávali o inverznej pravdepodobnosti, tak ku tej by sme sa mohli dopracovať pomocou Bayesovej vety, ktorá má tú peknú vlastnosť že pľuje von hodnoty v intervale [0,1]. Tipujem ale že ako fanúšikovi Popperovej epistemológie ti nad postelou Bayesov plagát visieť nebude.

Ja som to nevyslovil ako hypotézu, ale ako fakt. Už len druhov netopiera je na svete cca 1,000 a každý z tých druhov bude mať svoj špecifický set vírusov (s veľkosťou v desiatkách). No a teraz si ku tomu pripočítaj 5,000 druhov iných cicavcov a ich vírusy a nejakých 10,000 druhov vtákov a ich vírusy. Akú časť si myslíš že sme izolovali a popísali? Väčšiu alebo menšiu? V roku 2019 bolo pomenovaných druhov vírusov cca 6,500 a to zahŕňa vírusy všetkých oranizmov vrátane rastlín a baktérií. To je naozaj smiešne ćislo.

A keď už je reč o baktériách.. Tie sú tiež potenciálnym zdrojom nákazy. Cca 99% druhov baktérií dnes v laboratóriu ani nevieme kultivovať (nevieme im simulovať vhodné prostredie) a tak nielenže o ich vlastnostiach nevieme absolútne nič, ale ani tú kultúru čo by sa dala zmraziť nevieme dopestovať. Pýtať si štúdiu dokazujúcu že nepopísaných mikroorganizmov je v prírode viac než ich je v laboratóriu je niečo podobné ako pýtať si štúdiu dokazujúcu že piesku je viac na sahare než v ľudských močových cestách (a to aj vzhľadom na vrcholiaci antropocén). Vedeckú štúdiu ti ku tomu nikto písať nebude lebo by bol na smiech. Keby si si o téme naozaj chcel niečo prečítať, tak tu na podobnú tému nedávno vyšiel článok v miestnom regionálnom občasníku. Tu je pekný prehľad odbornejšej literatúry pre náročnejších.




  • 0000010108333809088372110870308708723867087310990873138608732287087324310873246408743058087431430874322008743267087455920874563808745738
    Prospero 02.05.2020 - 15:06:03 (modif: 15.11.2020 - 19:52:43) level: 1 UP [1K] New Content changed
    Moja otazka bola reakcia na Tvoj výrok "málo pravdepodobná udalosť môže zostať málo pravdepodobnou aj po tom čo sa tri krát stane" pričom sa snažil tak trochu upriamiť pozornosť na skutočnosť že operuješ s jemne pavedeckými pojmami, konkrétne "málo pravdepodobná udalosť".

    Primo, udalosť nemôže byť "pravdepodobná". Ex vi termini, udalosť sa buď udeje, i.e. p=1, alebo neudeje. A keď sa neudeje, tak to je možno niečo iné, nazvime to chiméra, blud či tieň vlnovej funkcie, ale istotne nie udalosť.

    Osobne niesom bayesián, snažím sa čo najviac držať u konkrétnych čísel a pravdepodobnosti interpretujem ako relatívne frekvencie výskytov určitých javov, a preto moja otázka smerovala k tomu, či sa podľa Tvojho názoru mení pozorovateľom-odhadnutá-pravdepodobnosť-pozorovania-určitého-javu tým, že k pozorovaniu daného javu X krát došlo. ?

    Pre mňa ako frekventistu je odpoveď jednoznačne áno, pretože došlo k pozorovaniu nárastu frekvencie výskytu, čitateľ sa navýšil značne a menovateľ len čiastočne, ak vôbec...

    Objasňujem: hodím desaťstennou kockou jedenkrát a padne mi jednotka, prirodzene tak nastala jedna z udalostí došlo k aktualizácii jednej z možností, z ktorých som každej priradil hypotetickú pravdepodobnosť 0.1. Držím v ruke desaťstennú kocku. Vychádzajúc z neovereného predpokladu, že sa jedná o kocku dokonale vyváženú priraďujem pred prvým hodom možnosti že padne kocka na stenu X pravdepodobnosť 0.1. Potom ako však po prvom hode padne kocka na stranu Y som ako hardcore frequentista nútený priradiť na základe získaného dáta možnosti aktualizácie možnosti Y pravdepodobnosť 1.

    Dokopy uskutočním hodov desať a trikrát mi padne jednotka. Za situácie kedy nemám potuchy akú distribúciu (Gauss, Poisson či nebodaj dokonca Pareto ?) mi kocka v limite generuje môžem ako hardcore pozitivstický frekventista usúdiť len jediné: pravdepodobnosť že padne jednotka je 0.3


    *
    **



    A úprimne, zaujímalo by ma ako to vidíš Ty ako bayesián, resp. akým faktorom svoje dáta normalizuješ aby si, tak ako správne upresňuješ, udržoval Tvoje hodnoty tam kde patri, v onom skvostnom to intervale medzi nulou a jednotkou.


    Ďakujem za odpoveď.


    P.S.
    Ak aj naďalej trváš na tom, že "málo pravdepodobná udalosť" je zmysluplný výraz, vezmi prosím v úvahu následnú argumentačnú líniu: Definujme si napr. také použitie atómovej bomby proti civilnému obyvateľstvu ako udalosť typu T. Za viacmenej zdokumentovaných 5 miliárd rokov existencie Erdy došlo k daného typu len raz, pravdepodobne by si teda tvrdil, že sa jedná o udalost s veľmi malou pravdepodobnosťou. Následne sa presuň do onoho chimerického sveta a predstav si že padne bomba druhá. A potom tretia...Tvrdil by si v takom prípade stále ďalej že padanie bomb je udalosťou málo pravdepodobnou ? Ak áno, vzhľadom k akému kritériu. Ak nie, vzhľadom k akému kritériu ?"

    P.P.S. násobiť počty cicavcov počtami nepoznaných vírov je síce pekné, ale odporúčam do rovnice zahrnúť aj iné parametre, napr. pravdepodobnosť subkutánnej injekcie patogénu je "vo voľnej prírode" celkom nízka, či ?
    more children: (5)