C von A - Klbko nervov :: Something smarter than us is going to emerge


node:	C von A - Klbko nervov
template:	4
parent:	zieglerfelt
owner:	linearne asymetricky chaoticky zhluk neuronov
viewed by:
created:	02.01.2016 - 08:32:12
updated:	02.01.2016 - 09:23:41

cwbe coordinatez:
809096
3530521
8064713

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

linearne asy...

http://uloz.to/xpd3Byxv/klbkonervov-doc

Venovane id buenaventura a krivosh za to, ze ma v obdobi zvedavosti naviedli na spravnu cestu. postava z poviedky s nimi, samozrejme nema nic spolocne, len si obcas rad spomeniem na starsie obdobia

00809096035305210806471308064714

http://imgur.com/i6nh5in

0080909603530521080647130806471408064715

Od mala som vedel, ze som predurceny vykonat raz nieco velke. Nieco, co pohne, inac povedane zalomcuje a trhne svetom. Nieco velkolepe. Uz na prvom stupni som mieril vyssie ako vacsina mojich rovesnikov. Kym niektori z nich chceli hravat za Slovan alebo vtedy este za Inter, ja som to mal v rovnakej discipline namierene rovno na stadion Santiaga Bernabeua. San Siro prinajmensom. Nechcel som byt lekar na Kramaroch, chcel som zastavat funkciu ministra zdravotnictva v budove o par desiatok metrov naspat smerom na Stromovu. V hudbe ziaden patclenny boyband, na ktorom mlade dievcatka vecer pred spanim masturbuju, ziaden frontman kapely, ktory je vo svojej samodezignovanej pozicii hovorcu a nespratnika v jednom, viac na smiech, nez ze by mal vzbudzovat uznanie a respekt. O to o co mame stat. Toto je pre vas, co si nevidite na spicku svojho nosa, nie pre mna. Podla vzoru niektorych uspesnych one-man projektov, casto multiinstrumentalistov s kultovym alebo legendarnym tazitkom na vrchu svojej zlozky, som bol v mojich predstavach samostatna organizacna jednotka. Vsetko vratane textov a hudby, neskor ako som dospieval sa k tomu pridali aj organizacne zalezitosti, prieskum trhu a distribucia, vsetko som si osefoval sam. Asi to vyplyva z mojej individualistickej natury. Radsej sam, nez si to nechat pokazit ostatnymi. To je moje prave ja. To druhe, ktore si so mnou viac spajate, tvrdi, ze v jednote je sila. Kolektivizmus. Tvarim sa ako tymovy hrac. Hovorim o organizovani sa, ci uz na pracovisku v odboroch alebo v panelaku so susedmi. Chcel som byt ten predvoj, co inspiruje ostatnych k zmene, k cinom a k aktivizovaniu sa. Ako snad kazda zalezitost v mojom zivote, ani tato nezozala vyraznejsi uspech. Jeden by zaplakal. Predieram sa davov trhovnikov, je sobotne dopoludnie, ludia sa vybrali von vyprechadzat sa zo vcerajsej zvyklosti priotravit organizmus etanolom. Obzeraju si stanky, presuvaju sa lezerne od jedneho k druhemu. Nie som tu kvoli vystavenym predajnym nepredajnym kuskom. Som tu pracovne. Moje ultimatne dielo mam obopnute okolo tela. Cely moj zivot smeroval v kazdom jednom okamziku k tomuto bodu. Nemam najmensiu pochybnost, ze to co sa ide udiat, je jednym slovom povedane nezbytne. Je to vztyceny vystrazny prst. Ale ti, na ktorych nim mierim, za svoje preslapy nezaplatia. Ako je u nich zvykom, ci sa jedna o vykoristovanie svojich poddanych, nesucich eufemisticke pomenovanie podriadeni, alebo sa jedna o nekale praktiky ineho charakteru, nie nebojte sa, ja som to neprehliadol. Uz som svedkom vasich spinavosti tak dlho, ze som sa skoro nechal skorumpovat a svoj boj som vzdal. Pche! Este, ze mam ako taky zmysel pre sebareflexiu, umrtveny no nenulovy pud sebazachovy a viem vcas zatiahnut rucnu brzdu. Snad svojim cinom inspirujem aspon jedneho cloviecika. Aspon jedneho, prosim... Ak sa najde co i len jeden, ma dnesna moja derniera svoj zmysel A ak nie, nejak to zaobalime do vkusneho celofanu s maslou a predame to mladej generacii. Ta si moze zchuti zarebelovat, tak ako to k tomuto veku patri. Uznajme vsak, cela ta predosla cesta k tomuto bodu bola klukata a viedla cez rozlicne zakutia. Niektore zazitky ma poucili a posilnili, niektore ma zas prichytili nepripraveneho, in flagranti, a znovuuvedenie veci do povodneho stavu ma stalo nemalo sil. Tak to uz chodi vo svete, spieva sa v jednom songu. Slobodna Europa ak si dobre pamatam. Este stale je cas vratit sa. Zaradit spiatocku. Alebo iba jednoducho nepokracovat. Nechat vsetko tak, ved ostatne, okrem mojho volneho casu na realizaciu perfekt majsterstucku nebolo pouzite nic ine. Nikto by si nevsimol rozdiel, keby som od toho pred finalnou fazou upustil. No ja som skalopevne presvedceny o tom, ze ja stojim na strane dobra a vy ste ti skazeni a zaporni hrdinovia. Vy ste to, co ma doviedlo k tomuto. Vy. Vy budete mat krv na svojich rukach, vy budete ti zodpovedni za to, co sa stane. Priznajte si to konecne, ta vasa kratkozrakost a alibizmus vam k nicomu nikdy neboli dobre. Ano, v kratkodobom horizonte sa vam to prepecie, hodite starosti za hlavu alebo ich iba zalozite do suflika a nechate kvasit, ale ten smrad, co sa z neho potom vyvinie, ten vas ovali a da vam facku. To su tie vase metody. Metody do seba zahladenych ludi z vyspeleho sveta, ktory drancuje zvysok, kym ho umelo drzi v chudobe. V chudobe, z ktorej sa vdaka vasim dobre zvolenym prekazkam, neda dostat. Ste privilegovani tejto planety. A to len preto, ze ste sa narodili na spravnom mieste. Vela z vas si tohto vydobytku nie je vedomych a nevedia ho ocenit. Byt zan vdacny. Zijete na ukor inych. Bez akehokolvek naznaku spolupatricnosti umyselne ignorujete fakty, ktore sa vam snazia mne podobni predostriet. Neodkomunikuvavaju ich komplikovane, kazdopadne, aj ja viem, ze pravda sa tazko pocuva. Mate klapky na ociach, zadupavate vlastne svedomie a utekate od empatie. Tato myopia je vsak chcena a dobre vykalkulovana. Ak by ste si mali priznat, do akej miery sa podielate na roztvarani noznic reprezentujucich socialne vazby medzi jednotivymi triedami, asi by ste si museli uvedomit svoj podiel viny alebo prebrat zodpovednost. Ano, aj vy radi rastiete, kultivujete sa, nie vsak tymto smerom. Priznat si pochybenie, na to nema kazdy. Snad vam raz svitne. Jedine, co nateraz viem, je ze pre mna to je v tejto zalezitosti posledny hod kockami. Pre mna uz potom neexistuje. Uz sa nepozeram, co je za tym. Pre mna nic. Pominutelnost je tak krasna...

008090960353052108064713080647140806471508064716

Na to aby, ste pochopili, preco si idem vytvorit svojich patnast minut srandy stlacenim spinaca, vam musim prerozpravat svoj zivotny pribeh. Aspon teda, budem sa snazit spomenut len tie jeho casti, co maju s mojim zaskodnictvom akotaky suvis. Narodil som sa... eee...toto som zrovna mal na mysli. Zacneme v obdobi, ked som mal asi strnast, bol som pankac a nepil som pivo. Pocuval som skor tie spolocensky kriticke kapely, Oi Polloi, Crass, Dead Kennedys /snad som tymto zaradenim nikoho vyraznejsie neurazil/ a pod. Potom prisli Rage against the machine a ti to vsetko zmietli. Luskal som knizky z bookletu k Evil Empire, otvoril sa mi uplne novy svet. V takom malom knihkupectve pri Primacialnom palaci, dnes tam je krcma, cudujsasvete, sa dali kupit vsakovake noviny. Konfrontace, Existence, Zerme bohatych byvali tiez tlacene na papier, nie? Internet bol pre mna este v plienkach, nemali sme doma modem, tak som v netovych kaviarnach luskal spravy z Indymedia.org, dobry web mali aj ceski FSA. Viete, ono to vtedy bolo dost jednoduche, stat sa buricom. Niekedy okolo tej doby boli vo svete velmi vokalni ti tzv. antiglobalisti. Seattle, Praha, Janov, plus kazdorocne Davos, ak ste sledovali aspon trochu media, nemohlo vam to uniknut. Niekoho potycky s policiou, zdemolovanie McDonaldu a protestovanie vedla im podobnych proste nebere. Uznavam. Ja som za tym videl nieco ine. Bola to moja ideologia. Neviem uz ci som sa v anarchizme nasiel a vedel som sa s nim stotoznit, alebo som sa pretvoril na obraz, ktory mi prisiel hip davno predtym nez sa nosila brada z modnych dovodov, skratka odtial uz spat neslo. Prednasky, squat na Lodnej, solidarita so strajkujucimi zelezniacarmi, streetparty. Juuj... Toto mi neda neodbocit. Streetparty. Myslim, ze u nas boli celkom tri. Prve dve som nebol, tretiu som vylepom plagatov pomahal tlacit do vseobecneho povedomia. Prislo mi to podobne ako ked tagujes. Nemusis mat vsade svoj vytvor, staci ked ho je vidiet. Sudruhovia ma pribrali medzi seba, bol som primlady na tajneho, plus nas az tak velky pocet nebol. Kazdy par ruk dobry. 14.9.2002, tam kde dnes stoja na Karadzicovej business objekty, CBC alebo nieco podobne, na tej byvalej lucke, sa udiala streetparty. Je nas tam sice pat a pol, a z toho tajni robia slusne percento, normalne bez nich by nas v Markize rozsekali na cimprcampr, ja s Josem roznasame letaky, informujeme zvedavych rovesnikov o moznosti dalej sa na nastolene problemy informovat na rozlicnych zdrojoch, skratka chodim si sem-tam, ked ma premkne uzkost. Co ak nejaky chory nacek pride a odpali bombu? Chvilu to zvazujem a potom mi to docvakne. Pumovy utok. Na tej lucke, kde hralo reggae, nie ako na streetparties v zahranici, kde dav vyburcujes skor technom alebo nejakou elektronikou, ono vtedy nebolo az taky pocet jednotlivych podzanrov, tak to bolo vsetko vlastne techno, nechajme taketo debatky pre hudobnych zurnalistov, ja som uz z tohto vyrastol. Idem spat. Pozeram ako su ludia rozstruseni, tu nic nehrozi. Ak citatel dovoli, zhrniem este tu na tomto mieste par dojmov, co mi ostali z tejto akcie. Bol to jasny dokaz toho, ako je radikalna mimoparlamentna lavica roztriestena sama v sebe. Marxisti sa neukazali vobec, nie ze by ich niekto volal, co ma viac skrelo, bola absencia ludi z Priamej akcie. Osobne nezhody nesmu stat v ceste revolucnym umyslom. Demonstranti su apaticki, kym anarchizmus si spajam s tym, ze musime prevziat zodpovednost za svoje zivoty a ze my sme ti, co su nositelmi zmeny, nie profesionalni aktivisti, spicky, predvoj. Pochod je zle zorganizovani, ludia nedrzia spolu, sme lahkym sustom pre dozerajucich kliftonov. Pochod je odkloneny, cielom bol myslim nejaky bezpecnostny summit v ramci V4 v Carltone. Ked sa aj priblizi snaha par ludi k vyvolaniu blokady verejnych komunikacii, ludia odchadzaju, pocuvnu flojdov na slovo. Strajkokazi. Hlavne ze A.C.A.B. nasivka aj tricko. Velmi rychlo som vytriezvel. Ale poviem vam, dnes by som bral aj takuto blamaz. Stale lepsie ako ta hibernacia co sa deje teraz. Crrrn! /spomienky fiktivnej hlavnej postavy, nie autora - pozn.aut./

00809096035305210806471308064714080647150806471608064717

Ludia sa radi smeju. Pozorne pocuvaju, ked sa niekto z ich znamych rad podeli o novy vtip co nedavno zapocul. Poznal som na to dobry podrivacny odvetok. Zacnete takto “A vy sa poznate s mojou babkou? Preco? No lebo rozpravate vtipy, co ona mne dvadsat rokov dozadu.” Ako to povedal v jednom texte Miky Mora, nejsom rozpravac vtipov. Neviem ich podat. Ale to su vtipy. Jedna kategoria. Druhou je rozosmiat cloveka v ramci situacie. Jeden cas som sa velmi dusoval, ze zacnem natacat vlastnu comedy show. Oneman show, uhadli ste spravne. Moj humor je nekompatibilny s tym vasim. Kym vy sa smejete na tisickrat osuchanych recyklatoch, ja sa niekedy len pousmejem, vsetci ostatni vtedy mlcia. Najviac ma vedel rozosmiat tym svojim strohym cynizmom Kurt Vonnegut. Volaval som ho aj Furt Potmehud alebo Stud Vodnekud. Rad som si vymyslal rhyming slangy, aj ked pre nas materinsky jazyk ktovieako prirodzene nezneju. Navyse, to medzi populaciou ani nie je velmi rozsirene. Opat si razim vlastnu cestu. Showka mala mat svoje vlastne, opakujuce sa rubriky. Len ked sa nad tym clovek zamysli, parodovanie televiznych kucharov mi velmi originalne nepride. Vid ti kriciaci Svedi a cely zastup dalsich DIY-youtube komediantov. To bol prvy napad. Pasoval som sa do role zbrkleho nemeckeho naziwursteatera /trikrat fuj za klise/, s vyraznym prizvukom som kazil jeden recept za druhym. Toto okienko padlo za obet skrtom pri revitalizacii programovej struktury ako prve. Nechcel som to robit na sposob Telecvoking alebo Tele Tele, kde reagujem na sucasne dianie, taktiez nastavovanie zrkadla televiznym celebritam a la S.O.S. nebolo nic, za co by som sa vedel postavit. Koleso nestastia, inac povedane wheel of misfortune, uz bolo tiez vycicane do poslednej kvapky. Minimalne si to pamatam z uz spominaneho apropa. Odpuste, tu su nejake sutazne otazky, ktore mne pridu zabavne. Okej, tak aspon usmevne. Prosim!
1./ Deviata najsilnejsia ekonomika na svete je
• Argentina - s poznamkou pod ciarou stary dobry MMF
• Korea - aj take nieco volakedy existovalo
• Severna Korea - nech zije kanibalizmus, pardon statny kapitalizmus
Spravnou odpovedou je nateraz Juzna Korea, to mal byt taky chytak. A ked sme uz pri tom pojedani prislusnikov vlastneho zivocisneho druhu, napada mi dalsia.
2./ Ako si udobrite kanibala z kmena Jamagotov
• buldozerom
• pistolou
• kokainom
Opat sa jedna o question-piege, lebo ani jedna moznost nie je vitaznou, pricom mnozina spravnych odpovedi je velmi siroka. Ak by ste vymysleli na mieste nieco zmysluplne, uznal by som vam to. Ak sa uz drzime toho pravidla vnutorneho suvisu, pocuvajte co som vystruhal raz pocas toho ako som sa zbavoval vcerajsieho obedu.
3./Stredne meno kreslenej postavy Erica Cartmanna je
• nacelnik Diva Voda
• Liane
• Mr/Mrs Garrison
• Theodore
• Chef
Tam uz spravna odpoved je. To druhe odspodu. A posledna vec, na ktoru si tak matne pamatam, je asi trochu primitivna ale ved posudte sami.
4./ Samovrazdu by mal spachat
• Vincent Sikula
• Ernest Hemingway
• Vilo Rozboril
• C von A
• Hunter S Thompson
Velmi subtilne, nemyslite? Taktiez som chcel robit parodie na znamych ludi. A kazdy jeden diel by mal inu temu, prvy diel som chcel venovat zidovskej otazke, chcel som spravit prestrih na Erica Theodora ako v uniforme vravi “something must be done" plus “wir mussen die Juden ausroten”. Par prerieknuti na sposob Mel Gibson, John Galliano, este stale neviem ci ten Charlie Sheenov Chaim bol utok na vyvoleny narod, alebo nie. K tym parodiam v tomto dieli. Chcel som sa vtelit do one and only Agrara Shoama Trockeho, 142rocneho levicackeho linguinistu, ktory ma za domov Boston, stat Izrael. Mal by zbesilo gestikulovat a hovorit vety zakazdym, ako mu je polozena otazka, v inom jazyku. Plus s tymi rukami, chcel som tam vopchat ucorkovanie pera a la Klaus. Druhym hostom by bol Korman Pinkelstein, ktory pochadza z rodiny kniznych vydavatelov, co maju podchytenu cez majoritne a mensinove podiely celu supply chain, asi preto ma take nezanedbatelne predaje. Mal hovorit strasne smiesnym hlasom a bol by stelesnenim arogantnosti a klamstva. You got that, right? Kopu inych nametov ani nema zmysel znovu ozivovat, ale chcel som okrem ineho robit aj clubberske okienko, kde by som chodit po zuroch a daval zeckovanym a inac prijemne posadzenym zabavajucim sa navstevnikom klubov rozlicne otazky. Nie zrovna aj mudry schybi, nieco ako smotanka. Len s velmi kasoidnym podtonom. Co som z toho zrealizoval? Nada. Zosit, ktory som si zalozil s cielom zhromazdovat a zapisovat napady, co stoja za to, som ostentativne spalil. Kameru som odniesol do zalozne, kedze ju z bazosu nikto kupit nechcel. A stejne, ked si na to spomeniem, tak trochu pookrejem. Neviem ako vy, ale ja som sa velmi nechytil, ked sa standupy vyrojili ako huby po dazdi. Chcel som aj ja prispiet svojim kuskom. Nevydalo. Nic to, aspon ma ludia na ulici nezdravia, neukazuju na mna pstom a nepozeraju sa na mna, ked idem okolo. Ak zrovna nedrzim v ruke horiaci molotov. Writerov tymto nepozdravujem. To ani nahodou.

0080909603530521080647130806471408064715080647160806471708064718

Balim si narychlo cestovnu tasku. Nastal cas. Doma ma naskutku nic nedrzi. Mama vyzveda, kam idem. Poviem jej, ze na chatu. Ze sa zdrzim asi pat dni. Som bez prace, neni som podriadeny fungovat 5+2. Alebo kratky-dlhy, trojsmenna prevadzka popripade. Viete, co chcem povedat. Mama ani moc nevyzveda s kym idem, ci mam peniaze, mami, jasne, ze by si mohla vytiahnut hlavu od tych priblblych serialov nachvilku a nabalit synacika na cestu. Plus vreckove, ako zaloha. Nic, tu som uz velmi dlho viac tolerovany ako vitany clen rodiny a domacnosti. Som na obtiaz, tak to minule mama v afekte povedala. Vraj prace je vsade dost, to len ja som prilis vyberavy. Trochu sa ma to dotklo, urazeny som sa zavrel na zachode a nechal som pracovat pravacku. Uvolnil som sa, ten prijemny orgazmicky pocit, napriek slabej intenzite poupravil to, co mama jednou necitlivou vetou narusila. Ked tu budu o tyzden oxydovat novinari, to mas za trest. Ze si mala nespocetne vela prilezitosti byt ku mne mila. Nezhostila si sa ich. Vzdy mala Martusku radsej ako mna. Otec detto. To bolo same “ber si priklad zo sestry”, “mal by si sa viac snazit, nech nie si v jej tieni”, dookola omielane debiliny, len ma to primalo menej sa snazit a na vsetko vo svetskej zjednotenie materialnej sfere kaslat. Postupne som si zacal pestovat lahostajnost voci reciam fotra a starej, z casu na cas sa vsak vedia trafit, to sa im musi nechat. Prebehnem izbu, ci ma s mojim naplanovanym skutkom nieco nespaja. Nech to ma pan alebo pani vysetrovatelka tazsie. Aspon sa nebude nudit. Pocitac som uz stihol rozobrat na jednotlive komponenty, ktore som dokladne nechal spalit. Vraj sikovnejsi informatik vie vytiahnut z hard-drivu veci, na ktore si ty uz davno aj zabudol. Aj tak nemam pripojenie na internet a vsetok vyskum, co som uskutocnoval, sa odohral v internetovej kaviarni. Pri registracii som zadal cislo tej simkarty, co mam od fetosa, neprihlasene cisla, ciste ako rakuske sanatorium, plus som pouzil falosny preukaz, ten co mi vybavoval Julo, sice to kostovalo slusne, ale zas sa mozem v Schengene presuvat bez toho, aby sa doma niekto nieco dozvedel. A pri hladani vzorcov a inych prkotin som daval obrovsky pozor, aby som nedal nikomu co i len zamienku vsimnut si ma. Netreba vediet len hladat a najst, je nutne hladat tak, aby teba nemohli najst po tom, co sa to nakoniec prevali. A ver mi, vsetko sa raz prevali. Bud si nepozorny, alebo si zvolnil, alebo sa niekto prekecol a hra na telefon prebehne uspesne. Odkaz sa dostane s minimalnym mnozstvom sumu ku koncovemu adresatu, a ten uz si ta nejak vymakne. Preto jednam precizne, bez zbytocnych pochybeni, niekedy aj na dvatrikrat. Radsej nech to je vsetko tiptop, nez praca kvapna,... Prichadzam na stanicu s ruksakom a jednou taskou v ruke, paranoja zacina naberat na obratkach. Kazdy jeden zmrd je potencialne informator, krysa, ktora tu caka len na mna. Lebo ja som tu nastroj odplaty, za tych co sa branit nesmu, a predstavitel vykonnej zlozky moci, inac povedane aj represivna sila, ten tu smrdi na to, aby mi zabranil v ucineni spravodlivosti za dost. Uz idem, nebojte sa. Najlepsi sposob dopravy, rozumej najtazsie vystopovatelny je vlakova doprava. Na stanici este stale nie je kamerovy system. Listok som si ani nezarezervoval, ani nie je na moje meno, to sa ti v dialkovych autobusoch stat nemoze. Vsetko je ulozene na veky vekov na disku prepravnej spolocnosti. Bezvajecnaty po-po si pride na svoje. Ale nie pri mne. Ja som o krok dopredu. A viem v tom plavat. Aj bez rukavkov a nafukovacieho kolesa. Vlak je pristaveny nacas, ostatne, toto je pociatocna stanica, tak neviem preco, by mal meskat uz vo vychodzom bode. Prechadzam sa, presuvam sa z vagonu do vagonu, moji spolucestujuci, to je snad selekcia beznadejnych loserov, luzy a lumpenproletariatu. Dvaja prihriati sa isli pohadat k zachodu, jeden z nich je fest zzenstily a afektovany. Neni daleko od uchyleniu sa k vzlykaniu a osocovaniu tatinka rozumej aktiva, ze on ho berie, ako keby bol vzduch. Idem ja radsej dalej. Hen, na lavoboku cigosi, dochodci, studenti, co sa na vyske naucia akurat tak chlastat a hulit, tiez som bol na studiach zapisany, ale popri praci som to nestihal. Moj studijny odbor dialkovo neotvorili, tak som sa nasral a nepreorientoval som sa. Flexibilita je len prazdny, nic nevraviaci pojem. Hello Im trending. Obcas som chodil na vecerne prednasky, len ako slobodny posluchac alebo cim ma to vtedy pocastoval ten fuzaty pupkac. Chemia ma vsak stale bavi. Samostudium sa da dnes praktizovat pre dostupnost informacnych zdrojov ovela jednoduchsie ako v minulosti. Titul sice chyba, z toho sa vsak nestriela, nie? Na zachode, ktory obchadzam zrovna niekto vyfajcuje, nechapem, ved na tych par hodin si to snad mozes odpustit, nemyslis? Celkovo pocit, ktory prevlada, sa da najlepsie popisat dvomi slovami. Travis Bickle lomka Henry Krinkle. Vsetky tieto ludske lajna by mal niekto vytrhnut z ich mizerie. Ukoncit ich trapenie, raz a navzdy. Neviem, preco ma nespravia druhym Kevorkianom. Je pravda, ze aj nacisti zneuzivali eutanaziu, toto je ale nieco ine. Toto sa vztahuje na predstavitela majoritneho obyvatelstva, nie prislusnika mensiny alebo mentally challenged fellows. Nebojte sa, ja to ustriehnem. Fakt, slubujem. Costcutting, inac povedane. Netreba zabudat na ekonomicku stranku veci. Dost bolo koketovania s fasistickymi metodami. Postavam vedla vcelku pohladnej mladej damy, uz sa nam parkrat stretli pohlady, to bude asi tym, ze na nu pozeram nonstop. Malicke prsia, priliehave texasky, vlasy nakratko, jednym slovom, dal by som si. Zvazujem, ci ju mam oslovit alebo to necham tak. Nie je zamestnana ani knizkou, ani messengerom alebo ako sa to hlaskuje nainstalovanom na svojom telefone, tak snad by som aj mohol opacit. Strhnut tu pomyselnu stenu, ktoru tvori fakt, ze sa v nasich zivotoch nase trajektorie este nepretli. Ale asi viete, ako som na tom so zenami. Uboho. Nepoznam ziadne trefne hlasky, ktore zaujmu. Mam zanedbany zovnajsok. Som divny a do toho este neskutocne hamblivy. Nikdy som nemal frajerku. Tuto cinnost, pre niekoho sport, som teda poriadne zanedbaval. A teraz sa mi to vracia. Dievcina sa nejak nema k iniciative, skor vyzera, ze jej moja pritomnost nejakym sposobom prekaza. Asi si mysli, ze sa zhoduje s mojimi preferenciami. Velmi sa mylite, slecna. Keby som sa mal rozkecat, o tom co ma vie v pornofilmoch najviac rozpumpovat, dali by ste sa odo mna na utek. Priznavam, ze nezdravo casto onanujem, asi aby som si nejak vykompenzoval tu vecnu osamelost. Spat k mojej uchylke. Ako to povedat slusne. Premyslim si to...mam to. V istych momentoch by mi viac ako meno Jan sedel pseudonym Scatman John. Mimochodom, volam sa Jan Valachovic. Odpuste mi, prosim, moju nezdvorilost. Aj mna tesi...

008090960353052108064713080647140806471508064716080647170806471808064719

Vystupim na hlavnom nadrazi, slecnu som za tu hodinu a pol, co sme sa pohybovali v nasich zornych poliach, nenacrel. Ako obvykle. Je fajn, ked sa viete osmelit a idete si za tym, co chcete. Ti, co su zakriknuti a nevedia spravit prvy krok, taki myslim v kazdej kulture budu marginalizovani a oznacovani za neuspesnych. Treba si vyticit ciele, hoc len ciastkove. Zaslepenost svojim vlastnym cielom je vsak jeden z najvacsich problemov ludi, ktori zasvatia svoj zivot boju za nieco vznesene. Ano, aj oni chcu, aby bolo lepsie a aby sa sucasny nevyhovujuci stav veci zmenil. To vsak vonkoncom nestaci. Mal som jedneho znameho. Cely svoj doterajsi zivot sa hybal od jedneho svetonazoru, filozofii, nabozenstvu k druhemu. Bol extremne nestaly, vasimi slovami, hladal sa a skusal vselico mozne. Chvilu pobehoval po meste s holou hlavou na konci ktorej sa vynimal copik s harekrisnakmi. Potom zas vsade nosil Koran, vyvracal zauzivane stereotypy o moslimoch, teraz neviem, ci zalozene na nejakych realnych zakladoch alebo iba plynuce z nepochopenia inej kultury. Ale to je nateraz jedno, sustredme sa na Tukiho. Raz bol libertarian, potom zas dobrovolnicil pre socialnu demokraciu, z jednej strany spektra na druhu. Naposledy, tesne predtym ako som za nim spalil most, sa hlasil k taoizmu. Nikto mu jeho vieru neberie a ani ju nesudi. Len jeho snazenie sa primat ludi v blizkom a sirsom okoli zvazit a dat sancu a pochopitelne neskor adoptovat za svoje jeho presvedcenie, to uz hranici s abnormalnostou. Celkovo to jeho verbovanie pre jeho aktualny postoj mi pride horsie ako to, co hovoria jehovisti alebo mormoni. Ti su aspon neni taki premenlivi. A to uz vobec nekomentujem jeho pokrytectvo ako sa kazdej koncepcii po case otoci chrbtom, co plati aj pre ich privrzencov, ktorych on casto oznacuje vo faze spojenectva za svojich bratov, svoju druhu rodinu. Skoda reci. Co tym celym chcem povedat je, ze by sme nemali byt zaslepeni budovanim a upevnovanim nasho sukromneho hradu, ale obcas si vsimat aj spolocny zamer. Niekedy by ste sa divili, aki vedia byt ostatni ludia nastaveni na spravnu vlnu. Dost bolo tohto mudrovania. V Pragli sa zdrzim maximalne tak tri dni. Nakupim par komponentov do uz naprojektovaneho rozrobeneho...ehm, co to vlastne vyrabam? Prototyp? Pracovny nazov 2015/AA-Item#001. Opat vsetko v zasade opatrnosti, nech nevzbudzujem zbytocne podozrenie a nech nedam kukuckam hint, oni si uz potom 1 plus jedna zratat vedia. O tom som uz hovoril predsa. Zbehnem na Ziskov, kde je squat Klinika, predstavim sa, poviem kto som, spomeniem par momentalne aktivnych mien od nas doma, ze prichadzam na ich odporucenie. V ramci koherentnosti mojej sarady sa este opytam, ci ich nahodou nekontaktovali a neupovedomili, ze sa chystam zastavit. Vraj nie. Miestni ze to musia prebrat, lebo je nadstav, mam sa vratit vecer po deviatej. Motam sa mestom, od jedneho hotspotu k druhemu, je ich tu pozehnane. Aj tych nezabezpecenych. Presurfujem sa az k osem styridsat pi-em na mojich hodinkach, vyberiem sa smer levicacka chazka a jejich klukofskoholcici klubovna. Decka mi pobyt odobrili, navyse, ak sa zdrzim len tak kratko, no problem. V areali prave prebieha prednaska, ako sa spravat pri zatykani a ako celkovo zvladnut rozmluvu s policajtom. Len tak sa tam prechadzam, naoko nadvazujem nove znamosti, plkame o stihani ich kamosov, ja vravim, ze k nam takato dobre naplanovana a presne mierena kampan este neprisla. Ze u nas to je celkovo mrtve, obcas PA nieco spravi a co sa tyka policajtov, kazdy kto ma trochu prehlad, ti potvrdi, ze sme policajny stat. Cetnictvi si vyskakuje a uziva si tej situacie. Po asi polhodke sa ospravedlnim a idem si lahnut. Zaspim relativne rychlo, no o druhej ma nieco zobudi, niekde pleskli dvere, asi prievan. Prejdem sa na malu a supsup naspat pod paplon. Druha faza spanku, deja vu. Opat sa vratil ten rekurentny sen. Stary znamy scenar, akurat miesto a hlavna protagonistka su ine. Tentokrat neviem urcit, kde sa nachadzame. Ak si moj mozog tuto lokaciu uplne celu nevykonstruoval a nevytvoril len na zaklade podobnosti s nejakou, uz raz videnou... Sen sa ako vzdy zacina, ako sprejom pisem na stenu “I wanna see your world in flames”. Zbavim sa aerosolu aj rukavic a utekam hore kopcom na vrchol, kde ma uz caka Ona. Zakazdym vyzera odlisne. Dnes mam docinenia s vernou kopiou srbskej tenistky Any Ivanovicovej. To nemoze byt proti srsti ziadnemu chlapovi na tomto svete, bez ohladu na jeho vkus, libido alebo sexualnu orientaciu. Pripojim sa k nej a vtedy sa ozve prva rana. V doline sa rozputa male inferno. Nastavene naloze odpalujeme na dialku z kopca. Oi, I came here to wreak havoc, got that? Cely spektakl netrva dlhsie ako dve minuty, vzdy je velmi intenzivny, obdivujeme nase dielko z dialky. Ludia nariekaju, prakticky sme mestu ustedrili definitivne K.O., a to je pre nas oboch chemia a vybusniny len hobby, ani moja druzka nema ukoncene vysokoskolske vzdelanie v tomto smere, dokonca nepresla ani ziadnym zahustenym vycvikom, mame co docinenia s uplnym samoukom. Obaja vsak disponujeme vervou takou, ze nic nie je nemozne. Sme do seba zapleteni, hladime sa, citim jej vzrusenie. Odpovedam jej, trhame zo seba saty, uz sa k tomu schyluje, ked v tom opat vstanem. To sa stane zakazdym, tesne pred milostnym aktom reziser rozkaze dvihnut oponu. Pekne dakujem.

00809096035305210806471308064714080647150806471608064717080647180806471908064720

http://imgur.com/C7qYtLz

0080909603530521080647130806471408064715080647160806471708064718080647190806472008064721

Sen predoslej noci by som nazval presun daydreamu do fazy R.E.M. Celu strednu som si prial vidiet svet trpiet. Ja by som sa s mojou partnerkou iba skodoradostne prizeral a prilieval benzin do ohna. V hektolitroch. Uzite si to, sudruhovia. Podla Biblie predsa utrpenie utuzuje charakter. Tam mate vy prasce bez chrbtovej kosti. Vy, co si navzajom nasadzujete parohy, vy, co oklamete a okradnete aj vlastneho brata, vy co sa pasujete do nositelov civilizacie. Vy, co plodite deti a neviete ich vychovat. Vy, co skor ako pravdu hladate argumenty na potvrdenie len a len vasich tez. Ja sa zatial poberiem inam. Ako partizan utekam do hor, aby som sa potom co sa tu navzajom pozeriete, vratil a zacal nanovo. Vedomy si ake obrovske stastie je dostat druhu sancu. Teraz uz nesklamem. Viem to. Ako ste si iste stihli vsimnut, som velmi nevyrovnany a mam celu plejadu komplexov. Spat do reality. Na squate sa nemozem zdrziavat sam, bez domacich, aj tak mam na programe este poslednu stretavku predtym nez sa naplno ponorim do svojho veldiela. Marcel Osten, 32rocny elektrotechnik, si doma moc zivota uzit nevedel. Rodicia neboli spokojni, ze dal prednost povolaniu udrzbara v jednej potravinarskej firme, vzdy totiz snival o dvojsmennej smene. Hlavne sa tesil na nocne, kedy sa naozaj neptretrhne. S frajerkou sa vydaval malo, v posteli bol drevo, tak si Renatka zanho nasla nahradu. S tvrdsim penisom, s ovela vacsou chutou travit spolu volny cas, s perspektivou. Marcelovi to nevadilo. Rodicia pilili usi, tak sa prestahoval do slobodarky. Nefajcil, nepil, ani automaty a ruleta ho nebavili. Celkovo Marcel zil len pre tie nocne sluzby, ktore prespal. Naoko. Co vsak nikto nevedel, teda okrem mna a Gastona Alexejevica, tretieho z nasej party, bolo, ze Marcel mal oblubu v erotickej literature pre zeny. Cervena kniznica, harlequinska seria a pod. Kupoval si to v stankoch a po precitani zahodil. To bola Marcelova oblubena kratochvila. A drzal to aj pekne v tajnosti, kym mu mama nenasla Fredericin vylet za dobrodruzstvom v ruksaku. On by bol byval radsej, keby mu tam nasla snuff porn alebo sedemdecku sisiek. Doma sa mu miesto vycitania zacali vysmievat. Zobral sa, predal pocitac za par supiek, ja som mu checkol asi tri kilka do neurcita, uz sme mali eura a prec z Bratislavy! A ked nevies jazyky, Praha je jasna volba. Teraz potrebujem preukazat sluzbu spat. Lepsie povedane, svoje tri kilka. Marcel bude posledny clovek z mojho okolia, ktory bude mat tu poctu, byt v mojej pritomnosti. Myslim cielene. Prejdem sa Zizkovom do Strasnic, trochu sa tam stracam, ale nakoniec tu adresu, co mi napisal v maili, najdem. Ako som predpokladal, diera. V okoli dve krcmy, pilsner urquell + gambrinus, druha staropramen a branik. Kebab, zalozna, po cesky smiesne povedane zastavarna, maso-udeniny, aziat a jeho vecierka. Zvonim zdola, z okna nado mnou sa vykloni nejaky vychodnar, ze mam napochytro vyjst na prve, ze im nezvoni zvoncek, tak ze ma pocka pri dverach. Ludia, co sa narodili vychodne od Nitry, sa citia naramne dolezito v kazdej situacii a strasne vela toho nakecaju a pritom nic nepovedia. A nam pastikarom este idu vycitat, ze po sebe len stekame a ze mame problem v komunikacii. Kecy. Marcel vegeti na gauci, uz spominana umelecka literatura roztvorena asi z jednej tretiny na jeho hrudi, podriemkava. Napustim dvojdecak a sups s tym na sleeping beauty. Aj som chvilu premielal v mysli nadobu s teplou vodou, ponorit mu tam ruku a celeho ho po vzore Cartmanna a Jeselnika ostat, detinske zaskodnictvo je na smiech. Navyse, potrebujem tri kila naspak. Marcel sa snazi zaostrit, bez popolnikov to pojde tazko, tak mu aspon napomozem hlasom a prihovorim sa. Ostava vcelku prekvapeny, je to uz sedem mesiacov, co mi posielal svoju ostatnu adresu a ja som sa naskutku zjavil neohlaseny a bez prezentov, z falosnej slusnosti. Nasmeruje ma von, ideme sa prejst, kecame o nicom, o praci, co robi, ani moc nepocuvam, doplnujuce protiotazky nekladiem, nezaujimam sa. Dohodneme sa, ze vecer mi donesie osem tisic ceskych, plus ze zbehneme niekam vecer na pivo. Ako miestni. Spytam sa, kedy bol naposledy na plzni alebo braniku. Povedal, ze od prichodu toto bude prvy raz s niekym. Ani spolubyvajuci s nim nechce chodit. Ked uz ta ani vychodnari nechcu ako partaka k pivku... Prezewlim zvysok dna, oddychujem a obzeram si tych ludi, odktoviekadial, arabi, s dvomi zenami, jedna urcite pestunka, americania, s takym mlandravym prizvukom, neda sa to pocuvat, francuzi, ti mi pridu ovela viac strateni ako ostatni turisti, cim blizsie k centru, ostatne ja som v centre, isiel som do jedineho lidlu, ktory tu poznam si desat-patnast minut pesi od Florencu, kupim si chipsy, gumove medvediky a citronovu limonadu, vsetko pekne lacno... Cim blizsie k centru, tym podlizavejsie sa usmievam na ludi a tym viac hladam zamienky dat sa s niekym do reci. Navrhnem, ze talianskej ragazze ukazem na mape cestu k Malej Strane, cukne, zlakne sa a ide opacnou stranou. Taketo drobne trapasy sa deju cely den. Co uz. Vecer cakam v krcme na Marcela, rozhodol som sa, ze plati. Omyl. Nevedel cely den najst penazenku, cize je bez kreditky a bez obcianskeho. Nemoze vyberat ani takto ani onak. Pozvem ho na jednu malu desinku a poviem mu, ze ideme k nemu hladat doklady. Prekutrame vsetko, dokladnejsie ako kuklaci, ked pride echo, nic. Som normalne zufaly, poviem mu, nech mi napise na pokeci, ze si budem priebezne pozerat maily, ze tie peniazky su dost dolezite. A ze to hori. Tomu ver, ze to hori...

008090960353052108064713080647140806471508064716080647170806471808064719080647200806472108064722

https://en.wikipedia.org/wiki/The_Anarchist_Cookbook
*
http://uloz.to/x27t2p1/anarchist-ebook-anarchist-cookbook-pdf

00809096035305210806471308064714080647150806471608064717080647180806471908064720080647210806472208064723

Ak si myslite, ze tie peniaze od Marcela potrebujem na nejaku surovinu alebo pridavok do koncovej zmesy, ste na omyle. Alebo rovno hotovy produkt. To podcenujete moju zrucnost a DIY postoj. Precitajte si predosle dielo, ktore som sa opovazil dat vam do pozornosti. Je to jednoduchost sama o sebe. Na to, aby som spustil ten svoj ohnostroj, si na finalnej stacii mojej cesty kupim par flias cistidla a moj rokmi ziskany know-how uz spravi, co bude potrebne. Rad by som si ale, viete co... Kedze som vam svoje perverzne chutky naznacil o par riadkov vyssie, mozno to, ze si nespravim dobre, mozno to vnimate aj pozitivne. Ja nie. Cesky su najvacsie prasata v celej Europe. Necham Marcela s jeho dementnymi vyhovorkami, neochotou pomoct, co pomoct, vratit mi co je moje. Dal mi liter, ze zvysok musi pockat. Vratim sa na squat, donesiem desat lahvacov, vrece zemiakov, cistiace prostriedky, zapalky, skratka veci, co sa urcite budu niekedy hodit. Nikto si ani nevsimne, ze som sa unuval. Nevadi. Posledny den medzi drobizgom. Sedim si na dvore, popijam pivo, ponukol som aj toto dredate cudo, neodvazim sa zaradit ho rodovo medzi F alebo M. Trochu sa mi naduje poklopec, bezpohlavnika by som rad pridat do portfolia. Zbierky tromfov inac povedane. Mozno by mi aj vyhovel...Not. Zbalim si veci, rano ked vstanem vypadnem smer Hlavni nadrazi. Listok s cielovou stanicou Dresden. Cely sa trasiem, ako sa moj plan blizi k realizacii. Na perone si pohmkavam nejaku vlezlu melodiu, co hrala soferovi elektricky z radia. Prejdu okolo flojdi, nepohnem ani brvou. Doklady mam. Beznemu pochodzkarovi obsah mojho 60litroveho ruksaku nic nepovie. Stejne, lepsie je, ze ma nechaju na pokoji a straduju si to k vyrastkom, co popijaju vodku s dzusom. Prestavam vnimat. Vlak je pristaveny, najdem si miesto, s kludom mne vlastnym si prezeram posledny raz vlakove nastupiste. Som zvedavy, ci sa na mna nakoniec pride. Urcite, ze hej. Dnesne metody vysetrovatelov a forenznych onych su na velmi vysokej urovni. Premyslam, ako o mne bude vyzerat epizoda dokumentarneho cyklu sociopati, ktori nevytrcali z davu. Alebo nimandi, ktori nevedia prijat, ze ich udel, je byt nimandom. Je mi luto, vy sa uspokojte so stredajsim futbalom v prenajatej telocvicni, piatkovymi pivami a dookola omielanymi argumentaciami, je uplne jedno, comu verite, co z toho, co podsuvate ako vas nazor, je vami vymyslene alebo len prebrate niekde zo zdroja, ktoreho kredibilita pokulhava. Cesta krasne ubieha, cochvila prekrocime hranicu. Svoje harampani nechavam v kupe a idem sa prejst na koniec vlaku a naspat. Trochu cmuchat a srat sa vam do vasho zivota. Prezriem si ako travite cas sudoku alebo krizovkou, pojedate rezne medzi dvomi drevorubackymi pecnami chleba, ako si niekto mysli, ze to pohladne dievca, co s nim zdiela lebensraum na dobu vymedzenu cestou, ako si niekto mysli, ze to je osud a oni sa maju zoznamit. Nudi ju svojimi recami o svojom spolocenskom zivote, rozkecava sa o svojich hobby, nic, ide sa dalej. Backpackeri, commuteri, rodinky, co sa tesia na vylet v skopcakove, mimochodom, vsimli ste si ako zacinam rozpravat po cesky? Ved to prejde. Vnutorny monolog nemusi mat strikne stanovene pravidla, nikto ma nepoopravi a nezacne mi vycitat ako prznim svoju materinsku rec. A ze je krasna, len co je pravda. Prechadzam okolo svojho kupe, teda nie ze by som ho vlastnil, to len ze tam mam odlozene sakypaky. Nachvilku sa zastavim, premyslam, ci ma vobec zmysel pokracovat dalej na opacny koniec supravy. Zvedavost nepusti. Mozno najdem vyherny tiket. Alebo poklad v inej forme. Soulmate, girlfriend, a reason to be. Neprehanajme. Rovnaky obraz sa mi naskyta aj v opacnom smere, len v ruzovom. Asi som prilis narocny. Idem vyprazdnit svoje utroby, vona vykalov vo mne nechava prijemny pocit. Uz sa ani necitim tak previnilo za svoju uchylku, nie ako ked som to v sebe objavil. Predtym ako stihnem vykonat nieco nechutne splachnem a vratim sa naspat na svoje sedadlo. Obzeram si staru rozkyslu babu, co okupuje dve miesta, dufam, ze tak ako v leteckom priemysle, jej korpulentnost nalezite spoplatnili. Neviem preco sa zaoberam takymito vecami. Bude mi nesympaticka, tym to bude. Ako tak nad tym premyslam zase raz, poslem tentokrat kriticky postreh aj do vlastnych radov. Som dost netolerantny a na ludoch si castokrat vsimnem nejaku ich vadu, ci uz vyraznejsiu alebo skrytu a na nej potom staviam svoj negativny pohlad na osobu ako taku. Neviem, preco som taky. Moze to byt nizkym sebavedomim? Moze. Moze to byt strach z odmietnutia? To akoze ja si vyfantazirujem alebo vykreslim slabe stranky pozorovaneho objektu a predtym ako by si on/ona vsimli nieco na mne, uz ich stiham poslat do minusu. Bude to takto. A mozno to bude aj tak, ze mi nikto nie je dost dobry, lebo mam prehnane vysoke ocakavania od kazdeho. Pritom sam som dost mrzky, zakomplexovany, to sme si uz raz povedali, navyse okrem chemie a lavicovych teorii skoro nic neovladam. Neviem, kto je back home teraz ombudsmanom. Neviem ako sa vola minulorocny vitaz Nobelovej ceny. Jedno aka kategoria. Alebo skor uz sa viac nezaujimam. A hlavne tym veciam neverim. Par rokov dozadu som mal prehlad. Potom som sa zacal zasivat v tych mojich vybusninach, otravnych latkach, kyselinach, co dokazu rozleptat telo na pockanie a pod. Plus literatura pred spanim, co viacerych odradi uz pri prvych riadkoch. Pre niekoho posahane radikalne sprisahanecke pikle. Pre mna denny chlieb pre moju zbludilu dusu. Vlak stoji na velkom nadrazi, napis hlasi Dresden. Hajdemo.

0080909603530521080647130806471408064715080647160806471708064718080647190806472008064721080647220806472308064724

Simkartu som si kupil este v Cechach, pri nakupe sa nemusite legitimovat a zvysny kredit na dva dni staci. Kupim si tie dve bandasky bielidla. Odveziem sa vlakom do prvej dedinky za Drazdanmi, nasmerujem sa k najblizsiemu lesu, rozlozim stan, potom aj spacak a do rana nevnimam. Zobudi ma ranny chlad, o pol piatej je sveta zit bez strechy nad hlavou.
Do dna D ostava 18 hodin. Pustim sa do prace. Nebudem vam tu popisovat presny postup pre pripad, ze by ma niekto nacrel zo sirenia informacii, ktore mozu viest k vyrobe trhavin, hoci tieto postupy su nemenne a platne v kazdom zriadeni, rano-vecer, ci si chudobny alebo si pri zdroji a vies si nieco uliat stranou pre seba. Ak ta to naozaj zaujima, precitaj si anarchist cookbook, uz si k tomu bol raz vyzvany/vyzvana. Po asi dvoch hodinach domaceho kuchtenia som ready. Idem si obzriet miesto. Prechadzka do dediny, vlak do mesta, mestska hromadna doprava. Zastupy nemcurov, ktory ani len netusia, do akeho rana sa zajtra zobudia. Priblizujem sa k miestu, kde sa ma zajtra, v sobotu uskutocnit dobry trh. Ludia sa stretnu, pri neformalnom stretnuti prehodia par prazdnych viet, blabla, vsade to iste, prazdno. Normalne by som mal byt oceneny za to, ze par z nich vytrhnem z ich utrpenia. Ulicka je dost siroka, po stranach predpokladam budu stanky, stred bude zamoreny zmrdmi. Rozmyslam, kde budu policajti. Otvorim smetiak, vysypany. Hned zavrhnem moznost odlozit si, radsej to okolo seba omotam. Ved som si to cele naplanoval a presiel uz snad dvadsatkrat, neviem co sa teraz snazim improvizovat. Som dost vyklepany. To si musim priznat. Idem normalnym tempom prec, nech si niekto nevsimne ako tu snorim. Nedam vam zamienku, zabudnite. Bludim centrom, bez mapy, sadnem si na lavicku a rekapitulujem svoj spackany zivot. Ziadni kamarati, frajerka, praca, doma nemam ani vysady ako mal Gregor Samsa onehda, spolocensky vyvrhel, ekonomicky fail. Trosku sa tam na tej lavicke lutujem, potom sa vyberiem kupit mapu, najvacsia sranda by bola keby som zajtra zabludil a musel sa odpalit v ludoprazdnom autobuse. Alebo fastfoode. Optimizmom neprekypujem. Dokonca ma nachvilu opusti odhodlanie a zvazujem ustup. Prrrr. Tak toto snad nie. Zbehnem k McDonaldu a pustim si cez ich wifi par psychotickych pesniciek, co ma prinavratia spat do modu nicitel a strojca chaosu. Do polohy, ktoru som si vysnival, vytvoril a s ktorou sa viem velmi rychlo opat stotoznit. Pochybnosti zazehnane, ideme dalej. Z nahromadenych nervov chcem rozkopnut smetiak alebo aspon vykopnut sklenenu vitraz, odpustim si detsky vandalizmus. Ak by som sa teraz ocitol zoci-voci mojmu psychologovi z pubertalnych cias, vykrical by som mu, ze zajtra aj ja prispejem svojou troskou ku krachu kapitalizmu. Ale mlzil by som. Povedal by som mu, ze na zajtra sa chysta vydanie mojej protisystemovej brozury alebo ze chystame v ramci organizovaneho antifastistickeho boja nejaku akciu. Som odhodlany, napriek nedavnej neistote, a viem, ze uspejem. Mozno splnam do puntiku stereotypny profil nebezpecny jedinec, no do hlavy mi nevidi nikto. Je fajn, ze je pocasie na hrubu bundu. Neprirodzene spravanie vie prezradit najviac. A kamuflovat sa za paperku v 23och stupnoch, to az rozum ostava stat. Dostanem sa na pesiu zonu, sadnem si na lavicku a som totalne lahostajny k okoliu. Aj casu. Presedim v tejto vegetativnej polohe azda aj dve hodiny. Opat, syndrom velkomesta. Nikto sa nepristavi, nikomu to nepride neobvykle. Ani neviem ci sa tomu mam tesit alebo byt z toho sklesly. Posledny vlak mi ide o pol jedenastej, ja vsak nastupim na ten predosly, necham sa vyhodit na zastavke, ktora zyva prazdnotou, krokujem si to k stanu. Obidem si ho dvakrat, ziadna zmena od poslednej kontroly. Spanok asi nepripada v uvahu, tak sa len tak natiahnem na karimatku, potom sa dvihnem, chodim dokola ako bezhlava kura, skratka vrie to vo mne. Kazdy jeden zlomeny konarik, kazdy zvuk mnou trhne. Som uplne mimo. Ako posledny pokus prebehnem cely postroj, ktory je dokladne navrhnuty na odpalenie sa, vsetko sedi. Skusim sa prezrat z bagety, syra a pijem ako najaty. Dobry napad. Po asi polhodke bolenia brucha zaspavam, s pocitom, ze zajtra, zajtra vam ukazem. Zajtra nastane nieco, co vo mne zrie uz niekolko rokov a co ma neopusta, v spanku, daydreaming, nocne mory, koma. Zajtra okrem ukoncenia mojho nemotorneho trapenia rozozvucim zvony, ktore, ale sak su to vsetko len moje trapne kydy. Dolezite su ciny. Dobru noc.

008090960353052108064713080647140806471508064716080647170806471808064719080647200806472108064722080647230806472408064725

One by one you stole my dreams away.
Broke my heart - now I've got something to say.

Now you're gonna get it! 4x
One by one!

Now you're gonna get it one by one! 4x

Step by step I'll take you down again.
Drag you through a dirt of your remains.

Now you're gonna get it! (Get it!) 4x
One by one!

Now you're gonna get it one by one! (Get it!) 4x

Eins, zwei, drei, vier
One by one you stole my dreams away.
Broke my heart - now I've got something to say.

Now you're gonna get it! (Get it!) 4x
One by one!

Now you're gonna get it one by one! (Get it!) 4x

Step by step I'll take you down again.
Drag you through a dirt of your remains.

Now you're gonna get it! (Get it!) 4x
One by one!

Now you're gonna get it one by one! (Get it!) 4x

Now you're gonna get it...

00809096035305210806471308064714080647150806471608064717080647180806471908064720080647210806472208064723080647240806472508064726

Ani sa neda cudovat, ze minula noc bol jeden velky otaznik. V prvom rade som sa opat stretol s mojou bezchybnou. Lenze tentokrat sa v starom znamom sne nieco zmenilo. Ked som utekal na kopec za nou, ona sa otocila a utekala prec odo mna. Zarazeny som ostal stat. Z dediny utekali ludia, vedeli, ze ja som povodca vybuchov. Obkolesili ma, uz-uz sa schylovalo k starej dobrej metode sudcu Lyncha, vtom som sa pretrhol a do rana som uz nezaspal. Neverim na varovne signaly vyplyvajuce zo snov. Snazim sa citat medzi riadkami v tejto sedej realite. Bezuspesne. Naplanujem si cely den na minutu presne, aj tak bude nutne prisposobit vyskladany plan operativne. Vsetky moje veci nakopim na jednu velku kopu a ostentativne ich spalim. Ohen ma nabil prijemnym pocitom. Uz ako maly soplak som bol fascinovany ohnom. Miloval som tu anticku baj o Prometeovi. Za vela mu vdacime. Z mojich paksametli som si ponechal len moje vestu z plastickej trhaviny, ruksak a oblecenie. Sedim si na luke, odholany viac ako kedykolvek predtym uskutocnit moj zamer. Hor sa sirit bezpravie. Podla niektorych pouciek sa to inac povie aj anarchia, net? Niekolkokrat absolvovana cesta do Drazdan, motkam sa v parku, pozorujem okoloiducich, prajem im, aby sa dnes nase cesty este pretli. Je 9 15, podla casomieri na automate na listky, povedal som si, ze najviac ludi tam bude okolo pol jedenastej. Casu dost. Mozem sa este par razy zamysliet nad svojou ubohou existenciou, nad blbcami, co ma dohnali cinit ako cinim. Ale uz sa mi nechce rekapitulovat. Uz chcem byt iba zmiereny sam so sebou, tak ako som nikdy nebol, chcem byt stotozneny s heslom “dynamit vsem”. Ano, aj toto je propaganda cinom. Treba si vsimat cykly, periodicitu s akou sa stare dobre neosuchane a vzdy efektivne metody vracaju znova do kurzu. Toto je moj revival. Predstavujem si zajtrajsie titulky v novinach, po celej Europe nedelne vydanie dennikov musi upustit od sviatocneho, odlahceneho podtonu a reagovat na to, co sposobil jeden pomateny, nevyrovnany klaun, ktory mal miesto vasich popstars za vzory Unabombera, Muhamadda Attu a Timothyho McVeigha. Uz je neskoro nieco menit. Prechadzam pomaly k miestu, kde opustim spolu s par nahodne okoloiducimi tento svet. Len ziadna sebalutost. A ani sucit s tzv. nevinnymi. Aleajaktaest. Uz len dve ulice od jarmarku, ziadna bezpecnostna sluzba alebo policia, ziadne komplikacie, ked vtom kutikom oka zazriem tu dievcinu z vlaku do Prahy. Ocividne je stratena, snazi sa zorientovat, vsimne si ma. A spozna ma.
-Hele, promin, nechci te nejak vopruzovat, ale pamatuji si te z vlaku, ja neumim nemecky, nemoh bys mi rict, kde to zrovna jsem?
Iskierka nadeje...
-Ahoj, no toto je pesia zona. Co konkretne hladas?
-Nakej zachytnej bod, neco podle ceho bych se mohla zorientovat.
-No to my asi vsetci.
Chvilku tam na seba bez slova pozerame, vravim si, zachran ma a zachranis aj dobre dva tucty vychodonemeckych arschlocherov. Ale na druhy pohlad stojim este za menej ako za prvy.
-No jo, promin, ja se asi zeptam nekoho jineho...
Otacam sa a kracam v ustreti svojmu osudu. Cez mysel mi preblesknu rady potencialnych mladych regrutov, co sa inspiruju mojim cinom. Ano, Orwell mal pravdu, ked povedal, ze to budu vase deti, co vas zradia. Ten vas vetchy a pritom vsetkymi maltami a lepmi utuzovany system je len kusok od uplneho kolapsu. Zozerie sa sam zaziva. Vy nemate sancu klamat a kradnut dalsich x rokov, ako to uz robite. Ste na pokraji kolapsu. Taki samostatne fungujuci jedinci, ktori sa vedia postavit na odpor, takych bude pribudat az sa vasi nohsledi a pritakavaci uplne zblaznia od strachu. Nevystrcia paty z domu ani na to, aby vysypali kos plny smeti. Vasou odpovedou budu vynimocne stavy, stanne prava, opatrenia, ktore nicomu nezabrania. Postupne z vasich reakcnych radov vsetci prebehnu k nam. Uz nie je cesty spat.
O par momentov sa ozve do vikendovej vravy vybuch. Koniec.

0080909603530521080647130806471408064715080647160806471708064718080647190806472008064721080647220806472308064724080647250806472608064727

http://imgur.com/QOK9CjF