Ani sa neda cudovat, ze minula noc bol jeden velky otaznik. V prvom rade som sa opat stretol s mojou bezchybnou. Lenze tentokrat sa v starom znamom sne nieco zmenilo. Ked som utekal na kopec za nou, ona sa otocila a utekala prec odo mna. Zarazeny som ostal stat. Z dediny utekali ludia, vedeli, ze ja som povodca vybuchov. Obkolesili ma, uz-uz sa schylovalo k starej dobrej metode sudcu Lyncha, vtom som sa pretrhol a do rana som uz nezaspal. Neverim na varovne signaly vyplyvajuce zo snov. Snazim sa citat medzi riadkami v tejto sedej realite. Bezuspesne. Naplanujem si cely den na minutu presne, aj tak bude nutne prisposobit vyskladany plan operativne. Vsetky moje veci nakopim na jednu velku kopu a ostentativne ich spalim. Ohen ma nabil prijemnym pocitom. Uz ako maly soplak som bol fascinovany ohnom. Miloval som tu anticku baj o Prometeovi. Za vela mu vdacime. Z mojich paksametli som si ponechal len moje vestu z plastickej trhaviny, ruksak a oblecenie. Sedim si na luke, odholany viac ako kedykolvek predtym uskutocnit moj zamer. Hor sa sirit bezpravie. Podla niektorych pouciek sa to inac povie aj anarchia, net? Niekolkokrat absolvovana cesta do Drazdan, motkam sa v parku, pozorujem okoloiducich, prajem im, aby sa dnes nase cesty este pretli. Je 9 15, podla casomieri na automate na listky, povedal som si, ze najviac ludi tam bude okolo pol jedenastej. Casu dost. Mozem sa este par razy zamysliet nad svojou ubohou existenciou, nad blbcami, co ma dohnali cinit ako cinim. Ale uz sa mi nechce rekapitulovat. Uz chcem byt iba zmiereny sam so sebou, tak ako som nikdy nebol, chcem byt stotozneny s heslom “dynamit vsem”. Ano, aj toto je propaganda cinom. Treba si vsimat cykly, periodicitu s akou sa stare dobre neosuchane a vzdy efektivne metody vracaju znova do kurzu. Toto je moj revival. Predstavujem si zajtrajsie titulky v novinach, po celej Europe nedelne vydanie dennikov musi upustit od sviatocneho, odlahceneho podtonu a reagovat na to, co sposobil jeden pomateny, nevyrovnany klaun, ktory mal miesto vasich popstars za vzory Unabombera, Muhamadda Attu a Timothyho McVeigha. Uz je neskoro nieco menit. Prechadzam pomaly k miestu, kde opustim spolu s par nahodne okoloiducimi tento svet. Len ziadna sebalutost. A ani sucit s tzv. nevinnymi. Aleajaktaest. Uz len dve ulice od jarmarku, ziadna bezpecnostna sluzba alebo policia, ziadne komplikacie, ked vtom kutikom oka zazriem tu dievcinu z vlaku do Prahy. Ocividne je stratena, snazi sa zorientovat, vsimne si ma. A spozna ma.
-Hele, promin, nechci te nejak vopruzovat, ale pamatuji si te z vlaku, ja neumim nemecky, nemoh bys mi rict, kde to zrovna jsem?
Iskierka nadeje...
-Ahoj, no toto je pesia zona. Co konkretne hladas?
-Nakej zachytnej bod, neco podle ceho bych se mohla zorientovat.
-No to my asi vsetci.
Chvilku tam na seba bez slova pozerame, vravim si, zachran ma a zachranis aj dobre dva tucty vychodonemeckych arschlocherov. Ale na druhy pohlad stojim este za menej ako za prvy.
-No jo, promin, ja se asi zeptam nekoho jineho...
Otacam sa a kracam v ustreti svojmu osudu. Cez mysel mi preblesknu rady potencialnych mladych regrutov, co sa inspiruju mojim cinom. Ano, Orwell mal pravdu, ked povedal, ze to budu vase deti, co vas zradia. Ten vas vetchy a pritom vsetkymi maltami a lepmi utuzovany system je len kusok od uplneho kolapsu. Zozerie sa sam zaziva. Vy nemate sancu klamat a kradnut dalsich x rokov, ako to uz robite. Ste na pokraji kolapsu. Taki samostatne fungujuci jedinci, ktori sa vedia postavit na odpor, takych bude pribudat az sa vasi nohsledi a pritakavaci uplne zblaznia od strachu. Nevystrcia paty z domu ani na to, aby vysypali kos plny smeti. Vasou odpovedou budu vynimocne stavy, stanne prava, opatrenia, ktore nicomu nezabrania. Postupne z vasich reakcnych radov vsetci prebehnu k nam. Uz nie je cesty spat.
O par momentov sa ozve do vikendovej vravy vybuch. Koniec.