cwbe coordinatez:
101
63535
21
7827397

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::161
total children::23
18 ❤️


show[ 2 | 3] flat


Weaponized C...0
charon0
mythea0
unsane0
test20
bgdny0
ni0
salma0
Mju0

I. Kultúra života

Život je prokrastinácia smrti. Podobne ako oddiaľujeme záťaž povinnosti, tlačíme mimo pozornosť myšlienku na zánik. Prokrastinácia má konotácie neužitočnosti, dočasného zabudnutia, uvoľnenia. Zatiaľ čo pri bežnej povinnosti prokrastináciu cielene vyhľadávame- máme pred sebou jasnú úlohu, ktorá vytvára dočasný zmysel - pri fakte smrti a predchádzajúceho utrpenia si nie sme ochotní priznať, čo si latentne uvedomujeme- že aj život samotný je prokrastinácia. Len nie uvoľňujúca.

Sme prekliati optimisti. Dúfame v najlepšie, ale neočakávame najhoršie. Každé ráno sa zobudíme, napojíme, ošatíme, ideme do práce, staráme sa o svoje telo, dodržiavame harmonogram, plánujeme, staviame, chceme napredovať. Veríme, že dobro našich súčasných a budúcich životov preváži nad akýmkoľvek zlom. Ak sa aj nedarí, z tohto prúdu života nevystupujeme, pretože nie je príliš kam.

Vyvinuli sme rôzne techniky od filozofických meditácii po aplikáciu vedeckých poznatkov zlepšovania kvality života. Receptov je mnoho, no ich účinok je nanajvýš neutralizujúci. Život je pravidelný hlad, bolesť, sklamanie, hnev, úzkosť, žiaľ, nepokoj. Neustále negovanie zlých stavov. Ak by sme spravili súvahu ZLA a DOBRA na svete, nemáme žiaden dôvod byť optimistami. Na jednu láskavosť pripadá „desať smrtí“. V budúcnosti sa bude tento nepomer pravdepodobne zmenšovať. Budeme sa dožívať dlhšieho veku, budeme zdravší, možno zmeníme bázu tela na kremíkovú. Nič to nezmení na tom, že si budeme uvedomovať svoje bytie, ktoré je dočasné a jeho skrytá podstata je zánik.

Napriek temnému obrazu sveta daného faktom existencie, väčšina ľudí tvrdí, že im nič nechýba a zažívajú mierne šťastie. „V pote tváre sa budeš živiť.“ Ale prečo by si to robil? Je možno na hrane šialenstva prechádzať z pesimistického pohľadu na optimistický. Sú to dva svety s podobnými jazykmi, ktorých sémantiky sú vzájomne nepreložiteľné a nezrozumiteľné.

II. Rozum a pesimizmus

Ako je možné, že je na svete väčšina optimistov? Ak vychádzame z faktu, že všetci žijeme v rovnakých podmienkach, človek by sa mal rozpúšťať v ich dôsledkch. Depresia, pasivita, suicidalita by mali byť normou a nie poruchou správania. Prirodzenou odpoveďou na vykreslenú disproporciu života by mal byť nihilizmus. Snaha vidieť život v jeho plnosti a oddať sa jeho dôsledkom, ktoré sú tragické (pohľad pesimistu). Prevláda však pohľadu optimistu : nihilizmus ako nepochopiteľné popieranie života, ktoré oberá človeka o chuť ísť ďalej. Aké to je byť pesimistom, naplno si uvedomovať údel človeka, domyslieť tento menšinový postoj do racionálnych záverov a žiť podľa nich? Pokúsil sa o to filozof etiky, David Benatar.

Nemať deti je lepšie ako deti mať, pretože život je vždy horší ako neexistencia.
Priviesť človeka na svet je vždy preňho ujmou kvôli všetkému zlému, čo zažije. Všetko dobré, čo zažije, nevyvažuje ujmu, ktorá je spôsobená privedením na svet.

Toto sú základné tvrdenia v knihe Better Never To Have Been: The Harm of Coming into Existence od Benatara. https://kyberia.sk/id/7827404/ Poznáte ľudí, ktorí by mali takéto názory a riadili sa nimi? Pravdepodobne nie. Viete ich vyvrátiť? Skúste.

Predstavme si situáciu, že sa pár rozhoduje splodiť dieťa, ktoré by sa mohlo volať Jožko.

Asi sa zhodneme na tom, že pre narodeného Jožka bude prežívanie bolesti zlé a prežívanie potešenia/radosti dobré. Jožko sa ešte nenarodil, ale to nám nebráni zamyslieť sa nad tým, aká by bola preňho absencia bolesti- zrejme dobrá, aj keď by ju nemal kto prežívať a absencia radosti by pre Jožka nebola zlá, pretože by nemala komu chýbať. Opísaná situácia vyzerá takto:

Image and video hosting by TinyPic


Všimnime si, že tu vyvstala akási asymetria medzi bolesťou a potešením. Pre živého sú jeho pozície neproblematické, môžeme sa na nich pri zachovaní základnej racionality zhodnúť. Rozoberme si detailnejšie situáciu neexistujúceho.

V prvom rade, keď som sa s niekým zhováram na túto tému, problém má s porovnávaním živej a neživej osoby. Nejde o porovnávanie konkrétnej osoby – to ani nie je možné. Je to hypotetická otázka, pri ktorej porovnávame dva stavy. Pri rozhodovaní si často predstavujeme, čo by bolo keby, teda stavy, ktoré nenastali a toto nie je odlišný prípad. Toto porovnanie nám sprostredkúva nejakú informáciu pre situáciu živého: konkrétne, čo by sa stalo, keby sa nenarodil. Uvažovať o tejto situácii nie je iracionálne.

Ďalšie problematické miesto argumentu je, prečo je absencia bolesti dobrá, aj keď ju nemá kto prežívať. Čo z tohto tvrdenia vyplýva? Ak platí, nemáme povinnosť na svet privádzať deti pre ich dobro. Ak by platil opak, teda ak by absencia bolesti nebola dobrá aj pre neexistujúceho, nemohli by sme povedať, že priviesť Jožka na svet aj s ťažkou genetickou vadou je zlé. Ďalej z tejto pozície vyplýva, že zatiaľ čo ľutujeme, že Jožko, ktorého sme priviedli na svet, trpí, nemôžeme ľutovať Jožka, ktorý na svet neprišiel, pretože absencia bolesti je dobrá a Jožko žiadnu nezažil. Odmietame skutočné Jožkove utrpenie, ale ak si iba dobrý život v nejakej fiktívnej dokonalej spoločnosti predstavujeme, nie je nám ľúto, že ho Jožko nemohol zažiť, ak sa nenarodil.

Pre lepšiu ilustráciu tejto asymetrie je tu ďalšia analógia s Jožkom. Ktorá situácia je lepšia? Ak je Jožko často chorý a zároveň má schopnosť sa rýchlo vyzdravieť, alebo ak je Jožko stále zdravý a nemá schopnosť rýchlo vyzdravieť. Prikloním sa k druhej možnosti, lebo Jožkovi je zbytočná schopnosť rýchleho uzdravenia, ak nikdy neochorie.

Image and video hosting by TinyPic


Niekto môže tvrdiť, že je pre Jožka zlé, že sa nenarodí a nezažije všetko potešenie a všetku radosť, ktorú by po narodení mohol zažiť. Nie je to preňho zlé, pretože v neexistujúcom stave mu toto dobro nebude chýbať.

Čo z toho vyplýva? "Byť živým" je na rozdiel od "byť nikdy nenarodeným" lepšie len vtedy, ak by Jožko nikdy v živote nezažil nič zlé, absolútne žiadnu bolesť. Asi budeme súhlasiť, že taký život nie je teraz a asi ani nikdy v budúcnosti, možný.

Jožka nie je dobré splodiť ani keby sa narodil do kráľovskej rodiny a mal všetko, čo by si želal. Aj tie najlepšie životy majú v sebe veľké množstvo utrpenia a neexistencia je vždy lepšia.

III. Príčiny zaslepenia

Ak uznávame, že by rodičia nemali Jožka priviesť na svet, ak zažije aspoň nejakú bolesť, prečo ho rodičia privedú na svet, ak v ňom zlo prevažuje?

Sú niektoré vedou zdokumentované faktory, ktoré rozhodujú o tom, že svet vnímame prehnane optimisticky. Najsilnejším z nich je pollyanaizmus, teda fakt, že svet vidíme krajší ako naozaj je, pretože prikladáme väčší dôraz na to pozitívne, aj keď je ho menej ako negatívneho. To negatívne vytesňujeme a v pamäti prevažujú dobré zážitky. To isté platí aj o očakávaniach v budúcnosti: aj keď bol náš život doteraz peklo, do budúcna sme v rozpore s minulosťou viac optimistickí. Naše subjektívne ohodnotenie života je v rozpore s tým, ako sme na tom objektívne. Môžeme byť invalidmi a stále vidieť život podobne pozitívne ako zdraví.

Ďalšia vec je, že sa nešťastiu v našich životoch dokážeme prispôsobiť. V koncentračných táboroch málokto utekal a nechal sa zastreliť, no väzni si postupne na neľudskú situáciu zvykali a prežívali zo dňa na deň až po zlyhanie tela, ak ich predtým nezabili.

Skreslenému optimistickému pohľadu na život pomáha aj porovnávanie sa s ostatnými. Môžeme byť na tom dosť zle, ale ak vidíme, že aj druhí sú na tom podobne, vieme sa s tým ľahšie zmieriť.

Jožko sa narodí, lebo jeho rodičia sú optimistickí. Svoj vlastný život považujú za dobrý a môžu si predstavovať, že ak mu dajú lásku, Jožkov život bude ešte lepší.

IV. Dôsledky argumentu

Z tvrdenia, že narodenie je vždy horšie ako nenarodenie, nemusí nevyhnutne vyplývať, že tí už narodení by sa mali zabiť. Je totiž kvalitatívny rozdiel medzi stavom pred narodením a po ňom, pretože po ňom už je smrť pre žijúceho zlom. Neexistencia pred narodením zlom nie je, ale smrť zlom byť môže. Ak ľudia prežívajú subjektívne dobré životy, nemajú sa dôvod zabiť, pretože pre nich môže byť smrť horšou ako ďalšie prežívanie. Benatarove tvrdenie nedáva odpoveď na otázku smrti počas života, ale dáva jasnú odpoveď na narodenie. Je to pravý opak pro-life názoru. Nie pro-choice, ale pro-death! Tzn., nemali by sme si vybrať možnosť mať deti za žiadnych okolností. Morálny sex by mal byť striktne nereproduktívny (vivat LGBT!). Otázka znie, kedy už hovoríme, že ľudský život začal. Autor sa prikláňa k názoru, že v čase keď je pozorované, že plod zažíva bolesť- teda najskôr okolo 28. týždňa od počatia. Dovtedy, ak zohľadníme názor, že neexistencia je vždy horšia ako život, máme morálnu povinnosť plod abortovať. Obrázky Tutkovej zrazu získavajú oslavný nádych „zachránených“ životov.

Dopady argumentu na civilizáciu sú kruté a zhodujú sa so základnou pesimistickou tézou: ľudstvo nemá existovať. Ideálny počet ľudí na Zemi je nula. Ani vtedy sa síce utrpenie úplne nevytratí, pretože tu budú ďalšie vedomé živočíchy, ale bude ho aspoň menej. Autor zastáva názor postupného znižovania (musí byť dobrovoľné, aj pri aborciách) počtu obyvateľov, aby ďalšie generácie veľmi netrpeli náhlym poklesom počtu obyvateľov.

V. Pravá kultúra smrti

Rozum nás priviedol až ku krajnosti: Život by nemal pokračovať. Je zvláštne, že náš intelekt je schopný týchto úvah. Sebadeštrukcia má vďaka človeku miesto v prírode, aj keď sa zdá v rozpore s evolučnou teóriou. Rozmnožujeme sa ignorujúc naše vedomie ničotnosti. Je to paradox intelektu. Ak by sme ho nemali, riadená a chcená sebadeštrukcia nevznikne. Neviem či sa niekedy môže pesimizmus presadiť v mainstreame, skôr ako ľudstvo vyhubí katastrofa či iná udalosť prírody. Táto možnosť je na stole a možno sa už v našom svete niekedy realizovala (áno, dinosaury, András!.)).

Zdá sa, že vyššie nadindividuálne sily nás ženú k tomu, aby sme nemali deti. Teda nie dostatok na to, aby sa populácia stále zväčšovala. Nie je to postoj, ktorý by vzišiel z rozumového pesimizmu. Druhy na planéte zanikajú pravidelne a málokoho to vyrušuje. Otázka znie, či niekedy otvorene a explicitne dokážeme pristúpiť na názor, že život je horší ako neexistencia. A či tento „fakt“ porazí niečo dosiaľ „prirodzené a neskomplikované“. Predstavujem si takéto hnutie a jeho stúpencov - jediné, čo by museli robiť, by bola pasivita : nemať deti.

A kde nádej? Nádej je len pre tých, ktorí sú presvedčení: deti sa už nemusia rodiť, ďalšie generácie nebudú trpieť.

Neviem, ako sa dá za uznania týchto argumentov viesť hodnotný život. Je tu vnútorný rozpor, ak máme na pamäti, že sme na tom mohli byť lepšie. Nastupuje istá ambivalencia, ktorej sa dá zbaviť len dočasne absurditou, ktorá vie sprostredkovať ironický optimizmus. Väčšina z nás má jednoduchý recept: zabúda na svoje vedomie, ktoré si pradie samo. Nahromadené trápenie sa resetuje spánkom a plynutím času. Začína nový cyklus nádeje, že sa niečo zázračne zmení.





  • 0000010100063535000000210782739708047603
    Moje deti by neboli stastne .

    Hromi nečum .
  • 0000010100063535000000210782739707833569
    funguje tento argument aj proti rozdeleniu mojho vlastneho corpus callosum? Lebo potom uz budu dve individuality ktore budu zazivat utrpenie sveta, nie len jedna ako doteraz.
  • 0000010100063535000000210782739707832341
    palino 06.02.2015 - 00:18:08 level: 1 UP New
    vyzerá, že všetko sa na dobré obracia, existencia konečne začína porážať neexistenciu.)
  • 0000010100063535000000210782739707831338
    palino 04.02.2015 - 23:25:11 level: 1 UP [6K] New
    vyčerpávajúca zbierka citátov : antinatalizmus nie je výplod jednej "chorej hlavy"
    http://www.ligotti.net/showthread.php?p=93087

    As their numbers tapered off, these dead-enders of our species could be the most privileged individuals in history and share with one another material comforts once held in trust only for the well-born or moneygetting classes of the world. Since personal economic gain would be passé as a motive for the new humanity, there would be only one defensible incitement to work: to see one another through to the finish, a project that would keep everyone busy and not just staring into space while they waited for the end. There might even be bright smiles exchanged among these selfless benefactors of those who would never be forced to exist.

    - Thomas Ligotti, The Conspiracy against the Human Race: A Contrivance of Horror, Hippocampus Press, New York 2010, pages 58-59 -

    Perhaps the greatest strike against philosophical pessimism is that its only theme is human suffering. This is the last item on the list of our species’ obsessions and detracts from everything that matters to us, such as the Good, the Beautiful, and a Sparking Clean Toilet Bowl. For the pessimist, everything considered in isolation from human suffering or any cognition that does not have as its motive the origins, nature, and elimination of human suffering is at base recreational, whether it takes the form of conceptual probing or physical action in the world - for example, delving into game theory or traveling in outer space, respectively. And by “human suffering,” the pessimist is not thinking of particular sufferings and their relief, but of suffering itself. Remedies may be discovered for certain diseases and sociopolitical barbarities may be amended. But those are only stopgaps. Human suffering will remain insoluble as long as human beings exist. The one truly effective solution for suffering is that spoken of in Zapffe’s „Last Messiah”. It may not be a welcome solution for a stopgap world, but it would forever put an end to suffering, should we ever care to do so. The pessimist’s credo, or one of them, is that nonexistence never hurt anyone and existence hurts everyone. Although our selves may be illusory creations of consciousness, our pain is nonetheless real.

    - Thomas Ligotti, The Conspiracy against the Human Race: A Contrivance of Horror, Hippocampus Press, New York 2010, page 63 -

    If children were brought into the world by an act of pure reason alone, would the human race continue to exist? Would not a man rather have so much sympathy with the coming generation as to spare it the burden of existence, or at any rate not take it upon himself to impose that burden upon it in cold blood?

    - Arthur Schopenhauer, Studies In Pessimism, On the Sufferings of the World, Cosimo, Inc., New York 2007, page 8 -

    Some of the church fathers have taught that even marital cohabitation should only be allowed when it occurs merely for the sake of the procreation of children, it attributes this view to the Pythagoreans. This is, however, strictly speaking, incorrect. For if the coitus be no longer desired for its own sake, the negation of the Will-to-Live has already appeared, and the propagation of the human race is then superfluous and senseless, inasmuch as its purpose is already attained. Besides, without any subjective passion, without lust and physical pressure, with sheer deliberation, and the cold blooded purpose to place a human being in the world merely in order that he should be there this would be such a very questionable moral action that few would take it upon themselves; one might even say of it indeed that it stood in the same relation to generation from the mere sexual impulse as a cold-blooded deliberate murder does to a death-stroke given in anger.

    - Arthur Schopenhauer, Selected Essays of Schopenhauer, G. Bell and Sons, London 1926, Contributions to the Doctrine of the Affirmation and Nega-tion of the Will-to-live, page 269 -

    I tell myself: Reluctance to think to the end
    Is lifesaving for the living. Could lucid consciousness
    Bear everything that in every minute,
    Simultaneously, occurs on the earth?
    Not to harm. Stop eating fish and meat.
    Let oneself be castrated, like Tiny, a cat innocent
    Of the drownings of kittens every day in our city.

    The Cathari were right: Avoid the sin of conception
    (For either you kill your seed and will be tormented by conscience
    Or you will be responsible for a life of pain).

    - Czeslaw Milosz, Pająk, Dalsze okolice, Znak, Kraków 1991 -

    Once I saw on TV a cemetery of unborn babies, with little graves on which Japanese women lit candles and laid flowers. I put myself for a moment in the place of one of them who was leaning over to put down a spray of chrysanthemums.
    - My son, you were conceived in love, that’s all I will ever know about you.
    You might have heard from me about the terror of life on earth, but you were spared.
    About how we are visited by misfortune and cannot understand why we, who are unique, must be struck like the others.
    Perhaps you would have had a life like mine and, clenching your teeth, would have borne your fate for years, for one has to.
    Suffering, I thought that perhaps you, my son, had inherited my accursed tenacity and capacity for self-delusion.
    So then I felt relief, saying to myself that at least you were safe.
    In non-being as in a cradle or a cocoon of silk.
    Who would you have been? Every day I would have trembled to know what was winning in you: a portent of greatness or of defeat – one tiny grain is enough to tip the balance.
    Either people’s gratitude and respect or an embittered man’s four walls.
    No, I am certain you would have been powerful and brave, as all those are who are begotten by love.
    I made a decision and I know that was how it had to be, and I do not blame anyone.
    When I bite a peach, when I look at the rising moon, when I rejoice at the sight of young cedar groves on the mountains, I taste everything in your stead, in your name.

    - Czeslaw Milosz, Yokimura, Piesek przydrożny, Znak, Kraków 1997 -
  • 0000010100063535000000210782739707831306
    palino 04.02.2015 - 22:56:47 level: 1 UP [5K] New
    This is the consent argument:
    1. An individual is justified in subjecting someone to potential harm only if either: (a) they provide informed consent, (b) such is in their best interests, or (c) they deserve to be subjected to potential harm.
    2. Bringing someone into existence is potentially subjecting them to harm.
    3. Individuals that do not exist: (a) cannot give their consent to being brought into existence, (b) do not have interests to protect, and (c) do not deserve anything.
    4. Hence, procreation is not morally justified.

    - Jimmy Alfonso Licon, The Immorality Of Procreation, Think 2012, Volume 11, Issue 32, pages 88 -
    more children: (5)
  • 0000010100063535000000210782739707831122
    zaujimavy pristup, i diskusia pod. okrajovo sa tym zaobera aj thomas mann vo vyklade schopenhauera, ktorym sa prave preluskavam-) jak pravil: Život je obchod, jehož výnosnost zdaleka nekryje náklady.
    Je to zlo, utrpení a smrt, jež kvalifikují a povyšují filosofický údiv: nejen to, že tu svět je, ale ještě daleko více to, že je tak svízelný, tvoří punktum pruriens metafysiky, problém, jenž zneklidňuje lidstvo tak, že se nedá utišit ani skepticismem, ani kriticismem.
    Také příroda, jejíž vlastní podstatou je vůle k životu, pudí vše svou silou, člověka jako zvíře, k rozmnožování. Potom dosáhla s individuem svého účelu a jest k jeho zániku zcela lhostejná, protože jí jako vůli k životu záleží jenom na zachování rodu a individuum jí neznamená nic.
    Genitalie jsou více než kterýkoliv jiný vnější tělesný úd podrobeny jenom vůli, a v ničem poznání; ano, vůle se zde projevuje téměř jako nezávislá na poznání, jako v oněch částech, které na pouhé popudy slouží vegetatívnímu životu, reprodukci, v nichž působí vůle slepě, jako v nevědomé přirodě. Neboť plození jest jenom reprodukce, přecházející na jiné individuum, ovšem reprodukce druhého stupně, jako jest smrt jenom umocněná exkrece. Pro toto všechno jsou genitálie vlastní ohnisko vůle, a tudíž protikladní pól mozku, jenž representuje poznání, to jest oné druhé stránky světa, světa jako představy. Jsou principem udržujícím život, zajišťujícím času nekonečné trvání; a v této vlastnosti byly uctívány Řeky ve phallu, u Hindů v lingamu, což tedy jsou symboly souhlasu s vůlí. Poznání proti tomu poskytuje možnost zrušit chtění, vykoupit se svobodou, překonat a zničit svět.
  • 0000010100063535000000210782739707829374
    Otazkou ale ostava, co by som si dnes precital, keby tento nazor mali aj rodicia autora tohto textu.
    more children: (1)
  • 0000010100063535000000210782739707829227
    cele je to blbost z viacerych dovodov.

    "Asi sa zhodneme na tom, že pre narodeného Jožka bude prežívanie bolesti zlé a prežívanie potešenia/radosti dobré"
    -samozrejme, ze nezhodneme. vsetko zle je na nieco dobre.. napriklad..

    "čo by sa stalo, keby sa (jozko) nenarodil. Uvažovať o tejto situácii nie je iracionálne."
    -velmi vtipna veta, ktorou sa autor snazi ospravedlnit sam seba. jasne, ze na zaklade predostretych hypotez je uvazovanie o tejto situacii velmi nerozumne.

    "Ako je možné, že je na svete väčšina optimistov?"
    -lebo hypotezy z ktorych autor vychadza su mylne, co tymto nepriamo sam autor aj potvrdil.

    "Poznáte ľudí, ktorí by mali takéto názory a riadili sa nimi? Pravdepodobne nie. Viete ich vyvrátiť? Skúste."
    -za to, ze sa s nim nikto nechcel o tychto jeho konstruktoch bavit v tomto pripade skor znamena, ze je to blbost, nie ze ma pravdu. ja tiez asi nebudem moc diskutovat v tomto, lebo je to imho cele iba chory vyplod nejakeho velmi nestastneho cloveka a to ja by som mal byt prvy, co bude suhlasit.. :)
    more children: (1)
  • 0000010100063535000000210782739707829093
    svetielko 03.02.2015 - 08:44:33 (modif: 03.02.2015 - 08:46:15) level: 1 UP [8K] New Content changed
    Nemala som možnosť ešte prejsť si všetky príspevky nižšie, takže len opatrne skúsim:

    Na úvod je pri plánovaní rodičovstva asi témou aj vplyv spoločenských konvencií, kedy sa rodič tak trochu vezie v dave iných rodičov. Zaváži asi aj množstvo náhodných tehotenstiev, kedy si rodičia z rôznych príčin povedia, že teda však prečo nie.

    K čomu ale smerujem je:
    Zaujímavá by bola aj otázka, nakoľko je túžba mať deti túžbou sebeckou. Deti spôsobujú radosť samotnému rodičovi, vzniká bonding, hormóny, šťastie. Očakávala by som, že toto zohráva rolu u viacerých ľudí, i keď to nemusí byť vedomé. Napríklad pozorovaním, z rozprávania, empatiou a predstavivošťou si to vie potenciálny rodič predstaviť ako príjemnú skúsenosť (rovnako ako trebárs jedenie čokolády alebo šport) a toto jeho plánované potešenie do rozhodnutia mať deti vstupuje.

    Ďalším aspektom toho sebectva (previazaným s predošlým) môže byť aj túžba byť zabezpečený v starobe, nielen finančne a starostlivosťou detí, ale aj emocionálne.

    Nejde teda v tomto prípade o túžbu mať deti pre ich dobro a poskytnúť im čo najlepší svet, ale o túžbu po stave, ktorý prinesie človeku chemický pocit "šťastia".

    Túžba priviesť na svet dieťa u určitých osôb môže byť týmto ovplyvnená aj do značnej miery. Za seba môžem povedať, že u mňa to tak do veľkej miery je, a ja som teda pre mňa nanešťastie aj známa svojim nihilizmom. ;]
    more children: (4)
  • 0000010100063535000000210782739707828919
  • 0000010100063535000000210782739707828684
    imnot 02.02.2015 - 19:44:19 (modif: 02.02.2015 - 20:02:21) level: 1 UP [1K] New Content changed
    este si dovolim doplnit sem tuto esej od Zapffeho:
    https://philosophynow.org/issues/45/The_Last_Messiah

    prip. tu
    http://www.scribd.com/doc/52886431/The-Last-Messiah-Peter-Wessel-Zapffe#scribd

    "The tragedy of a species becoming unfit for life by overevolving one ability is not confined to humankind. Thus it is thought, for instance, that certain deer in paleontological times succumbed as they acquired overly-heavy horns. The mutations must be considered blind, they work, are thrown forth, without any contact of interest with their environment.

    In depressive states, the mind may be seen in the image of such an antler, in all its fantastic splendour pinning its bearer to the ground."
    more children: (1)
  • 0000010100063535000000210782739707828432
    palino 02.02.2015 - 15:21:41 level: 1 UP New
  • 0000010100063535000000210782739707828153
    edvard gray 02.02.2015 - 12:55:57 level: 1 UP New
    Tolkien piše vo svojích esejách o vôli k tvorbe nových veci, svetov.
    Jeden z mozných uhlov pozerania, cez radost tvorenia, ak preklopime tú tabulku,
    tak je snad mozne natalizmus zachranit:

    radost z vzniku noveho - dobre /// nepritomnost radosti kvoli nevzniku noveho - zlé

    trápenie posobene vznikom noveho - nie zle /// nepritomnost trapenia kvoli nevzniku noveho - nie zlé
    more children: (1)
  • 0000010100063535000000210782739707828112
    Prospero 02.02.2015 - 12:10:48 (modif: 02.02.2015 - 12:11:19) level: 1 UP New Content changed
    Osobne si myslim ze adekvatnejsia je skor tato tabulka:

    Splodili sme AnickuAnicku nesplodime
    Anicka zaziva bolest = nie dobreAnicka nezaziva bolest = NULL
    Anicka zaziva radost = dobreAnicka nezaziva radost = NULL
    more children: (1)
  • 0000010100063535000000210782739707828095
    Prospero 02.02.2015 - 12:00:18 level: 1 UP [1K] New
    V Byti je nekonecne viac radosti ako bolesti.
    more children: (4)
  • 0000010100063535000000210782739707828029
    ametyst 02.02.2015 - 11:06:00 (modif: 02.02.2015 - 11:08:19) level: 1 UP New Content changed
    Ja ako dieta rodicov vidim svoje poslanie hlavne v tom zmenit tento svet z postoja zijeme v utrpeni az smrti a liecime sa prachmi a liekmi na postoj, je cas zmenit vedomie z hmotneho na duchovne. Mozno zazivam utrpenie ale radost bude o to vacsia ked sa ho uplne zbavim a ja tu nadej mam aj bez smrti. spominal si tusim jeden citat z biblie ale nespomenul si aj iny, ten v ktorom sa pise o nadeji pre ludstvo. nie je zly zivot ale ludia v tom ako k nemu pristupuju(hriesne vedomie plne neviery iba depresie z nedosiahnutia povrchnych hodnot-je to problem ludi nie zivota). nikde nie je napisane ze ludia by si nezasluzili nezomierat, len sa o to nesnazia tou spravnou cestou
  • 0000010100063535000000210782739707827821
    vyborne.
    krasny filozoficky uvod do skutocnej dekadencie.
    vidim tam aj celkom vysoku hru s argumentacnym klamom,
    a priblizuje ma to k znovu-uvedomeniu si nasej spiritualnej podstaty :)
    bravo!
    :)
  • 0000010100063535000000210782739707827796
    Synapse creator 02.02.2015 - 01:06:50 (modif: 02.02.2015 - 01:15:03) level: 1 UP [3K] New Hardlink Content changed
    dolor brevis, victoria aeterna

    PDF format
    366 KB
    CZ
    philosophy, voluntarism, pain

  • 0000010100063535000000210782739707827564
    1471352_595235260524265_2013215405_n.jpg?oh=3d2cf40349fad591e95fd19b3a44dde9&oe=556F7F91

    ॐ ∞ 卐
    more children: (1)
  • 0000010100063535000000210782739707827547
    Potom mi napíšte, ak niekoho článok nahlodal v ďalšej prokreácii.)
    more children: (1)
  • 0000010100063535000000210782739707827528
  • 0000010100063535000000210782739707827526
    imnot 01.02.2015 - 19:23:41 level: 1 UP [1K] New
    Ak sa na to pozrieme z troch prevladajucich(?) ideologii:

    "Zivot je utrpenie" neplati pokial sme veriaci (teda krestania, neviem ako presne to maju inde) - pre veriaceho je zivot laska k Bohu a nasledne spasenie, utrpenie znasa s pokorou; porovnavanie teda nema zmysel a okrem toho to biblia aj tak poriesila: "Milujte sa a mnozte sa".

    Utilitarista by mohol hypotetizovat ale koneckoncov nic neporiesi lebo nevie, ci z Jozka bude Hitler alebo Jezisko.

    Ateista alebo Nihilista si (zatial) myslim musi akceptovat antinatalismus, pokial teda nevytesni filozofovanie a neprikaze mu veda, ze robit deti sa musi.

    Co by na to povedal Zizek?

    IMHO uvedomele oplodnovanie je bud kvoli naivite, alebo "aby sa o nas niekto na stare kolena postaral" a sebeckosti.

    Zaujimavy je paradox intelektu. Mozno sa nejedna ani o paradox ale o system marginalizovania prilis vysinutych jedincov (no pun intended) z populacie - a teda o sposob zachovania rodu, ale to je cisto moja fantazmagoria.

    Cital si aj nieco z antinata-literatury? Argumentuje niekto niecim inym ako tymto?
    more children: (2)
  • 0000010100063535000000210782739707827462
    ak jozka nesplodime, nemozeme ani nijako merat na kolko je "dobre" alebo "zle" to, ze zaziva/nezaziva bolest. nesplodeny jozko je nieco abstraktne, nemeratelne.

    zaroven je tazke predpovedat, kolko bolesti a kolko radosti by splodeny jozko zazil, ak ho predtym nesplodime. ak radost (a vsetky pozitivne veci) > bolest (a vsetko negativne v zivote), mozeme predpokladat, ze takyto zivot je super? ak hej, a nesplodeny jozko mohol mat prave takyto zivot (kde by prevladli pozitiva nad negativami), tak postoj "radsej nebyt, ako trpiet existenciu" ukrati nesplodeneho jozka o super zivot.

    plus, bolest moze ludi motivovat na to, aby jej v buducnosti predchadzali (nikto sa nechce popalit dva krat), co je predpoklad pre riesenie barsjakych problemov. predstav si, ze nesplodeny jozko by utrpel bolest, alebo by videl ako nou trpi niekto iny, a zaprisahal by sa, ze pricinu tej bolesti poriesi. mozno ju poriesi, mozno nie. kazdopadne jozko by svojou snahou pridal na sanci danu bolest vyriesit alebo aspon zmiernit. sanca na zlepsenie je imho ovela viac, ako zotrvanie v nejakej istote. ta navyse existuje len v nasich hlavach, lebo jozko neexistuje. keby existoval, mozno by dokazal nieco velke.

    ak nemat deti, tak cisto z egoistickych pohnutok, nechciet zmenit svoj zivotny styl.
    more children: (1)
  • 0000010100063535000000210782739707827410
    ludia plodia deti z vselijakych dovodov

    - podvedomych, lebo ich k tomu priroda dotlacila
    - vedomych - materialnych, lebo deti boli velmi vynosna investicia
    - vedomych - spiritualnych, lebo ziju v predstave ze decko je nejaka super vec, ktora naplni ich zivoty

    nikdy, ale absolutne v zivote nikdy, sa neplodili deti preto, ze zivot je super a decko sa bude mat dobre. diskusia o tom, ze preco je lepsia neexistencia nez existencia je uplne irelevantna.
    more children: (1)