Nemala som možnosť ešte prejsť si všetky príspevky nižšie, takže len opatrne skúsim:

Na úvod je pri plánovaní rodičovstva asi témou aj vplyv spoločenských konvencií, kedy sa rodič tak trochu vezie v dave iných rodičov. Zaváži asi aj množstvo náhodných tehotenstiev, kedy si rodičia z rôznych príčin povedia, že teda však prečo nie.

K čomu ale smerujem je:
Zaujímavá by bola aj otázka, nakoľko je túžba mať deti túžbou sebeckou. Deti spôsobujú radosť samotnému rodičovi, vzniká bonding, hormóny, šťastie. Očakávala by som, že toto zohráva rolu u viacerých ľudí, i keď to nemusí byť vedomé. Napríklad pozorovaním, z rozprávania, empatiou a predstavivošťou si to vie potenciálny rodič predstaviť ako príjemnú skúsenosť (rovnako ako trebárs jedenie čokolády alebo šport) a toto jeho plánované potešenie do rozhodnutia mať deti vstupuje.

Ďalším aspektom toho sebectva (previazaným s predošlým) môže byť aj túžba byť zabezpečený v starobe, nielen finančne a starostlivosťou detí, ale aj emocionálne.

Nejde teda v tomto prípade o túžbu mať deti pre ich dobro a poskytnúť im čo najlepší svet, ale o túžbu po stave, ktorý prinesie človeku chemický pocit "šťastia".

Túžba priviesť na svet dieťa u určitých osôb môže byť týmto ovplyvnená aj do značnej miery. Za seba môžem povedať, že u mňa to tak do veľkej miery je, a ja som teda pre mňa nanešťastie aj známa svojim nihilizmom. ;]