cwbe coordinatez:
101
63539
63556
1122092
6466308
6472459
6473738
6475598
6475678
6476107
6476137
6476192
6476243
6476400
6476425
6476461

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::4
total children::3
show[ 2 | 3] flat
jasne..
podla mna kazda zena chce instiktivne pre svoje dieta to najlepsie a aj o porod sa zaujima maximalne
toto je tazka tema, lebo predsalen, lekar ta ma na zodpovednost, na to studuju aby sa vedeli o nas dobre postarat,
potom je tu demagogia nemocnic a systemu, ktory sa len tak lahko nezmeni
verim, ze niekde to je pekne na hovno, ale niekde to tak byt nemusi..
ja som osobne rodila u Yossu a aj ked to bolelo jak svina a zosita som bola jak obrazok, ale spomienky na to mam skvele...pohodove kludne prostredie, super personal a najviac kontaktu s dietatkom po porode som mala..ked mi ho aj na chvilu zobrali na osetrenie tak som bola len rada, lebo som si chvilku oddychla a Adko si ma odpocinutu viac uzil..


vies, mne to pride, ze sa tu zobral na paskal bubulak oxytocin a pritom je tolko inych rizikovych faktorov..

ja si len uprimne myslim, ze tehotnu zenu prilis stresovat niecim co jednak nema sancu ovplyvnit a ani tomu moc nerozumie nema zmysel

vyvoj dietata, od genetiky cez epigenetiku je najvacsiou enigmou vo vede vobec,
nikto o tom poriadne nevie a vacsina mechanizmov je nam nejasnych,
oxytocin je jedna trblietka z obrovskej skaly ktoru by sme tu mohli rozobrat,
ale nema zmysel sa jednosmerne sustredit na nieco, co ako tu pises, moze posobit negativne ale urcite aj pozitivne..
suhlasim s tym, ze je dobre zaujimat sa a pytat sa, ale prave v tomto ohlade co tu popisujeme, mi pridu vase vyroky ako strasenie mamiciek pred porodom, co moze narobit este vacsiu zlobu..




0000010100063539000635560112209206466308064724590647373806475598064756780647610706476137064761920647624306476400064764250647646106477156
z
 z      01.02.2012 - 17:38:35 , level: 1, UP   NEW
ja naopak nic z tohto nevnimam ako strasenie/stresovanie ale ako skusenosti a som rada ze o nich mozem citat. niektorym rodicom mozu pomoct.
uprimne si myslim ze zena rozumie vela veciam a ma sancu (mala by mat) vela veci ovplyvnit.
ak je podla teba vyvoj dietata najvacsiou enigmou nezda sa ti hovorenie o porodnych praktikach opodstatnene?

000001010006353900063556011220920646630806472459064737380647559806475678064761070647613706476192064762430647640006476425064764610647715606478070
emko
 emko      02.02.2012 - 08:46:42 , level: 2, UP   NEW
ved nech sa hovori...zdielat zazitky a skusenosti je super

ja len nemam rada tendencne zaujate vyroky bez nadhladu zalozene na idiotskych argumentoch

0000010100063539000635560112209206466308064724590647373806475598064756780647610706476137064761920647624306476400064764250647646106476503
čo
 čo      01.02.2012 - 12:26:33 , level: 1, UP   NEW
...a určite odporúčam pred pôrodom nájsť si nemocnicu, ísť sa tam pozrieť a prediskutovať svoje požiadavky. myslím že to dosť každú maminu ukľudní

0000010100063539000635560112209206466308064724590647373806475598064756780647610706476137064761920647624306476400064764250647646106476499
čo
 čo      01.02.2012 - 12:25:46 [1K] , level: 1, UP   NEW
nie, o strašenie mi určite nejde... len ono je už potom ťažko meniť niečo čo sa stane... takže aké sú pozitíva prístupu: "nechať tehotné ženy, nič im nehovoriť, nech sa spoliehajú na vyštudovaných lekárov že vedia čo robia" ak ten prístup môže spôsobiť to, že ženu potom v nemocnici prevalcuje rutina a až následne (a to nie je iba môj prípad) si bude môcť vytvoriť vlastný názor čo je pre ňu dobré a čo nie...
pre mňa napríklad nie je zárukou to že niekto x rokov študoval niečo a venuje sa tomu. píšem nie je zárukou - netvrdím že vie o tom prd... ale predsalen, keď idem k lekárovi, do nemocnice, rodiť, tak si nejdem dať opraviť rádio... telo mám iba jedno, rodím dva, tri krát do života a každé dieťa sa rodí iba raz.. proste ja tú zodpovednosť cítim za seba a svoje deti, pretože to, že lekár má právnu zodpovednosť je síce "pekné" (niekedy si myslím že aj naškodu veci) ale následky nebude niesť lekár. lekár nežije s mojou nastrihnutou vagínou (ale ani s mojou natrhnutou ak je presvedčený že by som sa roztrhala až po lítka)... lekár nemusí vytlačiť dieťa na chrbte, nosiť nepokojné dieťa vo dne v noci na rukách, ktoré vykazuje známky stresu zo separácie niekedy ešte riadne dlho po pôrode (a mohla by som pokračovať)... nie každá sme rovnaká, nie všetky deti reagujú rovnako. niektoré znášajú stres ľahšie, iné ťažšie.. a preto ak tu niekto napíše že jeho dieťatko aj napriek dvojhodinovej separácii po pôrode nebolo plačlivé, neznamená to že všetky deti to tak dobre zvládnu. napr. náš valérko nespával prvých desať mesiacov nemohol byť inak ako na rukách, prežíval neskutočnú úzkosť keď som ho čo i len položila na posteľ.. a to si pamatám ako som ležala v nemocnici na izbe a počula som ho (po kyretáži) ako reve z miestnosti pre novorodenckov, po operácii som chcela hoc aj poštvornožky sa tam doplaziť a vziať si, ho, pričom ma držali na posteli, keď videli že to ale myslím vážne tak mi ho doniesli a odvtedy už nikdy nebol taký pokný, trvalo celých desať mesiacov kým sa uistil že ho naozaj neopustím ak si odbehnem na záchod... a sme na začiatku :) to neznamená, že každé dieťa bude reagovať ako môj syn.. ja len že keby som sa riadila tým zľahčovaním a nechala si ho odniesť s tým že to je banalita, tak si asi potom poriadne nadávam celých tých desať mesiacov....
a vidíš, tiež sme to zvládli a ja som rada, on je usmiate deco a výmyselník... :)

preto aby to nevyznelo tak že ženy straším, som uviedla moju druhú nemocničnú skúsenosť... fakt si myslím že nad miestom pôrodu nezáleží ale záleží na pocite ženy počas celého pôrodu a na tom, či ona sama má pocit kontroly nad svojim telom, či je riadne informovaná personálom čo a prečo jej idú robiť a či s tým ona súhlasí alebo to robia proti jej vôli.. strach je zlý radca vždy.