Re[7]: juchu, posun vpred! :: Remember, remember, the velvet November


node:	Re[7]: juchu, posun vpred!
template:	4
parent:	Re[6]: juchu, posun vpred!
owner:	mischele
viewed by:
created:	01.02.2012 - 09:42:23

cwbe coordinatez:
101
63539
63556
1122092
6466308
6472459
6473738
6475598
6475678
6476107
6476137
6476192

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

nemam krv pred ocami
mne len prekaza ta demagogia co tu prezentujete
akoby kazde dieta co nebolo nahe polozene na matkinu hrud hned po porode malo mat automaticky traumu
omnoho dolezitejsie ako to ci bol matke podany oxytocin ci umelo prasknuta voda je prostredie v ktorom dieta dalej vyrasta,to ci su na dennom poriadku hadky a krik a nervozna matka alebo citi z rodicov lasku a teplo domova

mam pocit ze zeny celkovo uz pocas tehotenstva najviac riesia seba a porod , myslim ze by sme sa vsetci mali viac sustredit na deti a na zazitky ktore nazbieraju pocas zivota a nie porodu.

00000101000635390006355601122092064663080647245906473738064755980647567806476107064761370647619206476243

ťažko mi je to vysvetľovať ľuďom ktorí sa nad problematikou nezamýšľajú do hĺbky... a to úplne bez urážky, (asi sa začnem vyjadrovať v podobenstvách lebo inak mám pocit že je úplne zbytočné vysvetľovať ako sa to s pôrodom a jeho významom aj pre dieťa, má...) čo by si si pomyslela keby ti niekto povedal, že základy domu nie sú podstatné ale podstatné je dom si dobre funkčne zariadiť?
ja by som si pomyslela že ten dom mu môže spadnúť aj s pekným nábytkom vo vnútri :)
láska a teplo domova - super! všetko veľmi dôležité veci.. a naozaj ak porodím pekne prirodzene a dieťa dovediem do disharmonického prostredia, tak aj napriek tomu že štart bude mať dobrý, pokrivia ho vzťahy v rodine.. tvrdiť, že umelý oxytocín pri pôrode je banalita, je minimálne naivné, pretože nikto nevie dnes povedať aký to má na dieťa presne dosah (pokusy robené na zvieratách hovoria o zmene sociálneho správania mláďat ktorým bol pri ich narodení manipulované s oxy, ďalej o zmene počtu oxytocínových receptorov v ich mozgu, v prospech estrogénových a iných receptorov v prípade, že ich mozog nebol vystavený prirodzenému oxytocínu v dostatočnej miere) keď sme už pri oxy. ďalej je pozoruhodné, že dieťa počas prirodzeného pôrodu produkuje svoj vlastný oxy v takých hladinách v akých ho už nebude mať nikdy počas života - v jeho mozgu v dôsledku zvýšenia týchto hladín nastáva big-bang pre vývoj oxytocínových receptorov, spúšťajú sa imunologické a iné reakcie, vedci vyslovili hypotézu že úlohou oxy je položiť základy sociálneho správania pre ďalší život. a tebe toto pripadá nepodstatné... OK :) (mimochodom u delikventov ale aj u autistických deti chýbajú oxytocínové receptory príp. prevažujú tie estrogénové a iné...)

ja verím že dojčenie a intenzívny kontakt s matkou môže pomôcť nahradiť škody ktoré boli z nejakého dôvodu už napáchané (pretože aj pri dojčení sa vyplavuje oxytocín), dieťatko a matka si vynahradzujú kontakt ktorý im nebol z nejakého dôvodu po pôrode umožnený (veď niekedy je to fakt nutné aby dieťatko bolo odlúčené od matky kvôli zdravotným problémom...) ale to je patológia! a vyhlasovanie patológie za niečo žiaduce aj v prípadoch kedy sa o patológiu nejedná, považujem za zľahčovanie..
neber to prosím ako osobný útok ani znevažovanie toho čo si si zažila ty, ja ti tiež želám všetko dobré. nevystupujem tu ani proti lekárom ani proti ženám... vystupujem tu za ženy ktoré si pre svoje deti želajú ten najlepší štart do života po všetkých stránkach (citovú a psychickú nevynímajúc) a za ich deti, za svoju dcéru, za seba :)

0000010100063539000635560112209206466308064724590647373806475598064756780647610706476137064761920647624306477414

:)to prirovnanie nemozes mysliet vazne..

kazdopadne, z mojej strany je tema vycerpana
povazovala som potrebne poukazat aj na druhu stranu mince,
nech si kazdy z toho slobodne vezme co chce.

0000010100063539000635560112209206466308064724590647373806475598064756780647610706476137064761920647624306476400

ja nerozumiem mirka vobec o co ti ide?

a to sa nahodou celkom zamyslam do hlbky..
ale v tomto naprosto suhlasim s michele

aky ma vyznam strasit nastavajuce mamicky tymto vsetkym?
aj tak sme dost vydesene vsetky z porodu, hlavne ked zaslapnu tehotenske hormony a imho, vsetky tehotne zeny to riesia az moc,
pritom najdolezitejsie je nestresovat sa a ostat co najviac v klude

tieto tvoje a eev vyjadrenia su vskutku zavadzajuce,
oxytocin ma urcite svoje pro a proti tak ako vsetko..

a co je vysledok celej tejto debaty, co dosiahnete?
ze zeny sa budu bat rodit v porodnici, pretoze synteticky oxytocin im dojebe dalsi vyvoj dietata? alebo maju ist rodit domov kde je to ovela rizikovejsie?
alebo cakate ze touto osvetou sa v nemocniciach prestane synt. oxytocin pouzivat?

nerozumiem

000001010006353900063556011220920646630806472459064737380647559806475678064761070647613706476192064762430647640006476425

emko, ta posledna moznost (hovorim za mna, nie za eev) asi najviac vystihuje to o čo ide mne: som totiž presvedčená, že keď sa ženy budú viac zapájať do vlastného pôrodu a nenechajú sa ľahko manipulovať (napr. primár bojnickej pôrodnice povedal že všetky ženy, ktoré prestúpia termín pôrodu o jeden deň, MUSIA nastúpiť na vyvolávaný pôrod a to bez ohľadu na to či sú nejaké zlé výstupy z monitorovania dieťatka v maternici alebo nie)
vy so xadom a malým aďom ste mi veľmi sympatická rodinka a ja ani trochu nepochybujem o tom že svoje dieťa miluješ, že robíš pre neho všetko s láskou a že si to užívate... a viem že ty si mala napr. pôrod vyvolávaný a bolo to medicínsky opodstatnené... ale tu fakt neskutočne vzrástol počet pôrodov (na sk) ktoré sú vyvolávané umelým oxy BEZ lekárskeho dôvodu, príp. za dôvod sa považuje prekročenie termínu... ak máš o to naozaj záujem, mrkni na tie články uverejnené v BJOG čo je vedecký odborný časopis pre gynekológov a pôrodníkov a tam sa píše, že nasadenie oxy pri menšej diletácii ako 3-4cm ztrojnásobuje počet cisárskych rezov!!! nasadenie oxy pri vyššej diletácii počet CS markantne neovplyvnuje... ďalej takto narodené deti si vo vyššej miere vyžadujú hospitalizáciu po pôrode z dôvodu problémov s dýchaním (potreba CS totiž vzrastá z toho dôvodu, že dieťatko umelý oxy začne zle znášať, dávka je preň privysoká a začne sa v maternici "dusiť") z toho dôvodu je nutný akútny cisársky rez (a to sú tu potom ľudia ktorí večšinou píšu, že nebyť že by rodili v nemocnici, ich dieťa zomrie... a ja cítim zúfalstvo keď to tu čítam, lebo len ťažko sa vysvetluje že nebyť prvého zásahu - umelého oxy, tak dieťa sa nedusí a narodí sa normálne... ďalší problém pri podávaní umelého oxy pri menšej diletácii ako 3cm býva ten, že pôrod sa nerozbehne, žena sa vyčerpá bolestivými ale neúčinnými kontrakciami a zase je nutný CS rez...
o čo mi teda ide? aby o tom ľudia dopredu vedeli a uvažovali, aby sa rozhodovali slobodne a ak mi neveria (čo je dobré znamenie lebo netreba veriť niekomu veci iba tak, lebo ich povedal alebo tvrdí že ich má naštudované) tak nech si začnú zisťovať a ak sa aj potom rozhodnú pre vyvolanie pôrodu bez medicínskeho dôvodu, tak je to ICH vec... ale kým ženy nezačnú v nemocniciach žiadať zmenu prístupu, tá zmena nepríde...
no a potom ten nešťastný oxy pri porodení placenty... má zabrániť masívnemu krvácaniu pri odlučovaní placenty - čo je myšlienka síce dobrá, ale zase sa nehovorí o tom, že pri odlučovaní placenty (ak je to ponechané na telo ženy) sa vylučuje vôbec najviac prirodzeného oxytocínu (oveľa večšie množstvo ako počas celého pôrodu) a znova to má svoj fyziologický význam pre stimuláciu a nakopnutie "rodičovských pudov"... keby som tu chcela napísať všetko čo mi v súvislosti s touto témou príde na rozum, tak zapíšem celú kybču.. podľa mňa nie je OK že takmer všetky ženy na sk dostanú v niektorej fáze pôrodu umelý oxy, nie je OK že ak žena o tom začne rozprávať a vyžadovať iný prístup tak je zosmiešnená, znevážená, príp aj tak je jej nasilu vnútená rutina. ja som veľmi rada že tu niektoré napísali aj opačnú skúsenosť - je to super! pretože o to ide, aby ženy nemuseli voliť radšej neasistovaný pôrod doma ale mohli ísť bez obáv do pôrodnice a nemuseli iba "dúfať" že natrafia na férový personál...
to isté nástrih - vieš že mnohí mladí lekári sú už iní, majú ľudskejší prístup, príp. sú ochotní so ženami o tom komunikovať. super! o toto mi ide, aby ich bolo viac takých a aby sme tých, ktorým v tom bráni priveľké ego, poslali niekam....
prečo je to v zahraničí štandard? (nie je to len moja skúsenosť) a prečo sa tu my musíme o tom "hádať" a zraňovať sa, potom to vyzerá tak že je tu nejaká súťaž o lepší pôrod... pôrod by mal byť taký ako vyhovuje žene a dieťatku.. dieťa sa rodí nasvet neovplyvnené názorom verejnej mienky, dieťa sa rodí na svet s potrebou byť pri matke.. rešpektujme túto jeho potrebu a nezľahčujme jeho plač, neoznačujme ho za niečo normálne a matky ktoré si dieťa nechcú dať z rúk, za šibnuté...

00000101000635390006355601122092064663080647245906473738064755980647567806476107064761370647619206476243064764000647642506476461

jasne..
podla mna kazda zena chce instiktivne pre svoje dieta to najlepsie a aj o porod sa zaujima maximalne
toto je tazka tema, lebo predsalen, lekar ta ma na zodpovednost, na to studuju aby sa vedeli o nas dobre postarat,
potom je tu demagogia nemocnic a systemu, ktory sa len tak lahko nezmeni
verim, ze niekde to je pekne na hovno, ale niekde to tak byt nemusi..
ja som osobne rodila u Yossu a aj ked to bolelo jak svina a zosita som bola jak obrazok, ale spomienky na to mam skvele...pohodove kludne prostredie, super personal a najviac kontaktu s dietatkom po porode som mala..ked mi ho aj na chvilu zobrali na osetrenie tak som bola len rada, lebo som si chvilku oddychla a Adko si ma odpocinutu viac uzil..

vies, mne to pride, ze sa tu zobral na paskal bubulak oxytocin a pritom je tolko inych rizikovych faktorov..

ja si len uprimne myslim, ze tehotnu zenu prilis stresovat niecim co jednak nema sancu ovplyvnit a ani tomu moc nerozumie nema zmysel

vyvoj dietata, od genetiky cez epigenetiku je najvacsiou enigmou vo vede vobec,
nikto o tom poriadne nevie a vacsina mechanizmov je nam nejasnych,
oxytocin je jedna trblietka z obrovskej skaly ktoru by sme tu mohli rozobrat,
ale nema zmysel sa jednosmerne sustredit na nieco, co ako tu pises, moze posobit negativne ale urcite aj pozitivne..
suhlasim s tym, ze je dobre zaujimat sa a pytat sa, ale prave v tomto ohlade co tu popisujeme, mi pridu vase vyroky ako strasenie mamiciek pred porodom, co moze narobit este vacsiu zlobu..

0000010100063539000635560112209206466308064724590647373806475598064756780647610706476137064761920647624306476400064764250647646106477156

ja naopak nic z tohto nevnimam ako strasenie/stresovanie ale ako skusenosti a som rada ze o nich mozem citat. niektorym rodicom mozu pomoct.
uprimne si myslim ze zena rozumie vela veciam a ma sancu (mala by mat) vela veci ovplyvnit.
ak je podla teba vyvoj dietata najvacsiou enigmou nezda sa ti hovorenie o porodnych praktikach opodstatnene?

000001010006353900063556011220920646630806472459064737380647559806475678064761070647613706476192064762430647640006476425064764610647715606478070

ved nech sa hovori...zdielat zazitky a skusenosti je super

ja len nemam rada tendencne zaujate vyroky bez nadhladu zalozene na idiotskych argumentoch

0000010100063539000635560112209206466308064724590647373806475598064756780647610706476137064761920647624306476400064764250647646106476503

...a určite odporúčam pred pôrodom nájsť si nemocnicu, ísť sa tam pozrieť a prediskutovať svoje požiadavky. myslím že to dosť každú maminu ukľudní

0000010100063539000635560112209206466308064724590647373806475598064756780647610706476137064761920647624306476400064764250647646106476499

nie, o strašenie mi určite nejde... len ono je už potom ťažko meniť niečo čo sa stane... takže aké sú pozitíva prístupu: "nechať tehotné ženy, nič im nehovoriť, nech sa spoliehajú na vyštudovaných lekárov že vedia čo robia" ak ten prístup môže spôsobiť to, že ženu potom v nemocnici prevalcuje rutina a až následne (a to nie je iba môj prípad) si bude môcť vytvoriť vlastný názor čo je pre ňu dobré a čo nie...
pre mňa napríklad nie je zárukou to že niekto x rokov študoval niečo a venuje sa tomu. píšem nie je zárukou - netvrdím že vie o tom prd... ale predsalen, keď idem k lekárovi, do nemocnice, rodiť, tak si nejdem dať opraviť rádio... telo mám iba jedno, rodím dva, tri krát do života a každé dieťa sa rodí iba raz.. proste ja tú zodpovednosť cítim za seba a svoje deti, pretože to, že lekár má právnu zodpovednosť je síce "pekné" (niekedy si myslím že aj naškodu veci) ale následky nebude niesť lekár. lekár nežije s mojou nastrihnutou vagínou (ale ani s mojou natrhnutou ak je presvedčený že by som sa roztrhala až po lítka)... lekár nemusí vytlačiť dieťa na chrbte, nosiť nepokojné dieťa vo dne v noci na rukách, ktoré vykazuje známky stresu zo separácie niekedy ešte riadne dlho po pôrode (a mohla by som pokračovať)... nie každá sme rovnaká, nie všetky deti reagujú rovnako. niektoré znášajú stres ľahšie, iné ťažšie.. a preto ak tu niekto napíše že jeho dieťatko aj napriek dvojhodinovej separácii po pôrode nebolo plačlivé, neznamená to že všetky deti to tak dobre zvládnu. napr. náš valérko nespával prvých desať mesiacov nemohol byť inak ako na rukách, prežíval neskutočnú úzkosť keď som ho čo i len položila na posteľ.. a to si pamatám ako som ležala v nemocnici na izbe a počula som ho (po kyretáži) ako reve z miestnosti pre novorodenckov, po operácii som chcela hoc aj poštvornožky sa tam doplaziť a vziať si, ho, pričom ma držali na posteli, keď videli že to ale myslím vážne tak mi ho doniesli a odvtedy už nikdy nebol taký pokný, trvalo celých desať mesiacov kým sa uistil že ho naozaj neopustím ak si odbehnem na záchod... a sme na začiatku :) to neznamená, že každé dieťa bude reagovať ako môj syn.. ja len že keby som sa riadila tým zľahčovaním a nechala si ho odniesť s tým že to je banalita, tak si asi potom poriadne nadávam celých tých desať mesiacov....
a vidíš, tiež sme to zvládli a ja som rada, on je usmiate deco a výmyselník... :)

preto aby to nevyznelo tak že ženy straším, som uviedla moju druhú nemocničnú skúsenosť... fakt si myslím že nad miestom pôrodu nezáleží ale záleží na pocite ženy počas celého pôrodu a na tom, či ona sama má pocit kontroly nad svojim telom, či je riadne informovaná personálom čo a prečo jej idú robiť a či s tým ona súhlasí alebo to robia proti jej vôli.. strach je zlý radca vždy.