prepac, ale ja proste neviem, ako ty definujes slovo "sucit".
Pre mna toto slovo, ked som sa ho v detstve naucila, sa vyskytovalo v podstate len v rozpravkach, kde bolo synonymom slova "zmilovanie".
Akoze "Majte zmilovanie, zbojnici, nezabijajte ma!".

Preto implikacia "clovek sa stava prirodzene sucitnym, pretoze sa chce podelit o svoj stav s druhymi" pre mna nema ziaden zmysel. Jedna cast tej vety nevyplyva z druhej.
Neviem, ci je to teraz zrozumitelne, co chcem povedat, ale zhrniem to takto: akokeby si hovoril po cinsky -> neviem, co znamena slovo "sucit" v slovnom spojeni, v akom si ho pouzil.

Taktiez, kvoli nedostatku diakritiky, neviem zistit, ci v prvom pripade bolo vetne spojnie:
a] niečo absolútne, nemenné a absolútne radostné plné súcitu
alebo
b] niečo absolútne, nemenné a absolútne radostne plné súcitu.

Teda, ci je to nieco radostne plné súcitu, alebo či je ono radostné a plné súcitu.

Obidva pripady sa vsak u mna nespajaju so ziadnym skutocnym vyznamom, su to len slova, nakladene za seba.