5. júla 2009


Zúfalého pacienta držia na reťazi.


Týmto chcem reagovať na článok „Zúrivého pacienta držia na reťazi", uverejnený v SME dňa 2.7.2009. Pracujem v Pinelovej nemocnici od roku 1992 ako sekundárny lekár na ženskom oddelení, materiály o pacientovi som redakcii SME poslal sám, vrátane môjho kritického postoja k zaobchádzaniu s pacientom, v snahe pomôcť mu, a preto mi je ľúto, že z mojich argumentov a materiálov bola použitá len ilustračná snímka z môjho mobilu. Myslím, že článok bol napísaný dosť nešťastne a poskytol úplne nevyvážene prakticky všetok priestor tým, čo pacienta na reťazi držia, či už ide o primára mužského oddelenia, riaditeľa nemocnice, alebo štátne orgány resp. o ich stanoviská, ktoré toto zaobchádzanie s pacientom fakticky legalizujú, a tým aj umožňujú.

Už názov, ktorý označuje pacienta za "zúrivého", považujem za jednostranné skreslenie situácie, pretože pacient zúrivý v minulosti v istých chvíľach zaiste bol, to ale neznamená,že je taký stále. Dnes by bol nadpis „ Zúfalého   pacienta držia na reťazi“ rozhodne výstižnejší. Slová „zubami by utiahol autobus“, ktoré nasledujú po nadpise, a ktorý mi redaktorka, ktorej som po uverejnení článku sklamaný zavolal, vysvetlila len ako svoju metaforu, hneď v úvode navodzujú atmosféru, ktorá v priebehu výpovedí zainteresovaných hustne okolo pacienta stále viac a viac, a čitateľ môže nadobudnúť dojem, že ide o nejaké nepríčetné monštrum. Možno sa ale tí bystrejší opýtajú, ako je teda možné, že keď tento X-man škrtil lekára, že ho pritom nezaškrtil, a keď niekoho fyzicky napadol, že ho nezmrzačil. Však chválabohu, že sa to nestalo, dávam to len ako podnet na zamyslenie, len pre ten vyfantazírovaný zubami utiahnutý autobus, lebo je zrejmé, že taký siláčisko sa vzhľadom na následky predsa len musel sám do istej miery krotiť. SBS- kára síce železnou tyčou z rozmontovanej postele ohrozoval, ale neudrel, to len pre poriadok.

Kto pacienta pozná, iste by ho viac ako kríženca medzi King-Kongom a Hannibalom Lecterom považoval skôr za McMurphyho z „Preletu nad kukučím hniezdom“ a možno len kedysi, keď bol pri sile, aj trochu za Chiefa Bromdena, lebo údajne existuje úradný záznam, že naozaj raz nejaké putá roztrhol.

Nikto ale nespomenul, že pacient sa do nemocnice po jednom z útekov vrátil aj sám, že píše básne, že má milujúcu priateľku, ktorá ho vytrvalo chodí do nemocnice navštevovať, a aj keď o to lekárov prosí, nikdy ju k nemu nepúšťajú. Priateľku, za ktorou, ako mi povedal pri tej jedinej príležitosti, kedy som s ním mohol hovoriť, utekal práve v tom februári, kedy sa snažil prebiť sa tyčou cez nerozbitné sklo na dverách, a odkedy je stále v reťaziach (s jedinou výnimkou, kedy som ho v rámci svojich právomocí službukonajúceho lekára 30. marca 2009 po 40 dňoch v reťaziach, celého vyslabnutého a zúfalého, odviazal a bez problémov ostal voľný od 16. hod. popoludní až do rána nasledujúceho dňa, kedy moja služba skončila, a kedy ho zase v rámci svojich právomocí nechal primár oddelenia opäť do reťazí uviazať. Preventívne. Priateľku, ktorú za ním nepúšťajú, hoci by sa dala skvele využiť v toľko proklamovanej rodinnej terapii, a s ktorou si cez štyri poschodia kričia o svojej láske, a niekedy sa aj rozumejú, keď ich volanie prenikne dnu a von z izolačnej izby, ako tam ona s vyvrátenou hlavou kričí pod balkónom hore na štvrté poschodie, kde on leží v izolačnej miestnosti uviazaný v reťaziach. Balkónová scéna, rovnako silná, aj keď nie taká pekná ako tá Shakespearova. Chytí za srdce každého, možno by aj personál, ale srdce nezmäkne, ak je stvrdnuté strachom na kameň. Chápem strach zamestnancov, chápem, že sa primár bojí o seba a aj o svoju rodinu, ak si myslí, že pacient naozaj splní vyhrážky, ktoré kedysi, v akútnom stave, zaiste nielen nahnevaný, ale aj riadne rozzúrený z reťazí, na ktoré si ešte vtedy „nezvykol“, zo seba chrlil.

Chápem, ale tvrdím, že potom strácajú schopnosť pacienta liečiť, a tak by ho ani liečiť nemali!

Fatálne konštatovanie z článku, že z reťazí nateraz žiadna zo štátnych inštitúcii pacientovi nepomôže, ako aj zakončenie článku slovami riaditeľa docenta (honoris) MUDr. Černáka, PhD, (ktorý sa na rozdiel od zamestnancov možno bojí iných vecí, keďže na oddelenia svojej nemocnice nechodieva) že jediným riešením je zriadenie detenčného pracoviska, možno preto vyznieva pre mnohých plauzibilne. Pokiaľ si neuvedomíme, že ľudia, čo pacienta takto vykresľujú, veru musia hľadať poriadne zdôvodnenie toho, že sa svojvoľne rozhodli porušiť základné civilizačné, ústavou chránené ľudské práva pacienta a občana, a to dnes už nielen občana Slovenskej republiky, ale automaticky aj občana Európskej únie, a že je ich eminentným záujmom, aby pacientov stav bol vykreslený tak fatálne a jednoznačne, aby nebolo treba položiť nepríjemné otázky, čo oni sami urobili, alebo presnejšie neurobili, hoci to bola ich povinnosť, aby k tejto situácii, neprípustnej v žiadnej civilizovanej spoločnosti, nikdy nedošlo.

Konkrétne riaditeľ nemocnice, Dr. Černák, od osamostatnenia Slovenska celé tie roky až donedávna hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu, by mal čo všetečnejšiemu a možno trocha ostrieľanejšiemu redaktorovi vysvetľovať. Prečo všetky okolité krajiny majú detenčné ústavy, a u nás „na Slovensku je to tak“, že ho nemáme?

Prečo až na výnimky, za ktoré vďačíme obrovskému úsiliu niekoľkých lokálnych nadšencov, prakticky u nás neexistujú chránené dielne a chránené bývanie pre psychiatrických pacientov, ktorí majú obrovské problémy začleniť sa sami do spoločnosti a do svojej komunity ? Čo Dr. Černák, ako hlavný odborník pre psychiatriu, za všetky tie roky vlastne urobil? Čo vybojoval pre psychiatriu, že je v takom stave, v akom je, a pre svoju nemocnicu, ktorá sa rozpadá pred očami? Čo vybojoval v konflikte s nadriadenými ? V konflikte možno nikdy ani nebol, inak by nemohol byť možno najdlhšie pôsobiacim riaditeľom nemocnice v moderných dejinách Slovenska. Nemožno mu ale uprieť, že zase celkom až tak nezaháľal - postavil si nový dom v dobrej lokalite. Vlastne aj v nemocnici spolu s ministerstvom staval - v areáli jeho nemocnice stojí pred dvoma-troma rokmi dokončený moderný nový poschodový pavilón pre možno dvesto pacientov. Je prázdny, nikto ho nepotrebuje, ani ministerstvo zdravotníctva, ktoré stavbu údajne finacovalo. Kto je zodpovedný za to, že stovky miliónov korún z peňazí daňových poplatníkov boli vynaložené na niečo, čo nikto nepotrebuje?

Prečo nikto nepotrebuje ani mnohomiliónový CT prístroj, ktorý si bohviekto u Dr. Černáka v jeho nemocnici kedysi dávno „odložil“, a dokonca po inštalácii prvého bol inštalovaný vzápätí modernejší, takže Pinelova nemocnica bola možno jedinou nemocnicou na svete, kde boli naraz dva CT prístroje vedľa seba, aj keď ten druhý bol zložený v debnách na chodbe?
Drahý prístroj, čo za roky chátrania nevyšetril jediného pacienta, pričom pacienti sa prevážali po dlhých čakacích termínoch na CT vyšetrenie do iných nemocníc. Nezišli by sa peniaze, sekvestrované v „zbytočnej“ budove stámiliónového pavilónu na niečo iné?
Hoci aj na chýbajúceho CT laboranta, kvôli čomu údajne nebolo možné CT sprevádzkovať, alebo 40 000 korún na nejakú lampu, ktorá sa vraj pokazila v prístroji, ktorý nikdy nepracoval?
Ale tieto výhovorky aspoň upokojili šoférov sanitiek, ktorých sme mali kedysi vlastných, takže vedeli, že máme CT, čo preto frfľali a nechápali, prečo teda musia pacientov rozvážať po pracovnej dobe po iných zariadeniach. V nemocnici nie sú celé roky peniaze na základné veci, medzi ktoré však nepatrí služobná Octavia so slušnou výbavou, ktorou sa vozí len riaditeľ sám - na vlastné auto by zo svojho manžérskeho platu zrejme nemal, ibažeby áno. (Napokon výšku jeho manažérskeho platu v štátom zriadenej nemocnici by nemalo byť problémom pre prípadného záujemcu zistiť si v rámci slodného prístupu k informáciám)

Nie sú peniaze na opravu okien, ktoré vypadávajú z prehnitých rámov aj do priestorov, kam majú prístup pacienti, ako je átrium ženského pavilónu, alebo hoci aj do seminárnej miestnosti, kde obrovská tabla skla z veľkého vyklápacieho okna, vypadnutá z prehnitého rámu, takmer gilotínovala primára, sediaceho pod ním, keby bleskovo reflexne pri podozrivom zvuku neuskočil, a tak to odnieslo len jeho rameno, ktorým pri tomto „výskoku o život“ nabral o dva metre vzdialenú policu na stene. Nebolo by možné prostriedky za nový "zbytočný" pavilón nasmerovať radšej sem? Alebo na opravu striech, čo na viacerých budovách pri výdatnejších dažďoch roky zatekajú, pričom zo stropov kvapká voda, vytvárajúc na podlahách nebezpečnú šmykľavku, čo sa roky provizórne rieši podloženými lavórmi, čo svojimi pestrými farbami aspoň spríjemňujú atmosféru zamračeného upršaného dňa?

Celkom nedávno, v utorok 23. júna tohto roka pacientka, idúca spolu so stovkou ostatných na kultúrny program „Sami sebe“ cez spojovaciu chodbu, utrpela po pošmyknutí sa na mokrej dlažbe otvorenú fraktúru pravého predkolenia. Hneď na druhý deň sa strecha v rekordnom čase za pár dní opravila. To, čo sa roky nedalo, naraz išlo, za cenu zbytočného utrpenia a krutej bolesti.

Čo vám to pripomína ? Všetko so všetkým súvisí, preto o tom musím hovoriť, preto musím „vynášať“. Záujmy pacientov sú pre mňa dôležitejšie ako záujmy nemocnice, kolegov, alebo mňa samého, akokoľvek pateticky to znie. Čo sa ešte musí stať, aby si zodpovední uvedomili, že nemôžu čakať so založenými rukami a prijímať provizórne skratovité riešenia, ale že musia vážne veci riešiť dôkladne, s vynaložením úsilia, času, námahy a aj predvídavosti hneď v ich zárodku? Vždy existuje riešenie, ale treba ho hľadať, nie sa uspokojiť, že sa to inak nedá, že je to drahé. To bude vari teraz lacnejšie platiť nešťastnej pacientke bolestné, (ktoré si veru sakra zaslúži po tom šoku z bolesti a pri pohľade na vlastnú kosť viditeľnú v krvácajúcej rane), len kvôli evidentnej nedbalosti zodpovedných, to bude vari lacnejšie pre štát, a teda pre daňových poplatníkov, keď bude musieť štát absurdne do reťazí uviazanému pacientovi platiť za každý deň týrania v štátom zriadenej nemocnici možno nepredstaviteľné peniaze ? Možno niekto zodpovedný ráta s tým, že pacientova špeciálne objednaná „zdravotnícka pomôcka“, teda kožené rukávce s reťazami a niekoľkými visiacimi zámkami na reguláciu dĺžky (podľa lekárskej ordinácie z dokumentácie - „reťaze cez deň voľnejšie, na noc napevno“) vyjdú štát aj s odškodným lacnejšie ako dvestomiliónový detenčný ústav. Ale čo potom s ušetrenými peniazmi? Nejaký ďalší nový pavilón, ktorý vlastne netreba, a ktorý sa môže niekomu predať za zvyškovú hodnotu ?

No ale veď možno k žiadnemu procesu ani nedôjde, veď pacient už bol za svoje agresívne správanie zbavený svojprávnosti na právne úkony, už si s ním môžeme robiť, čo chceme, a ktovie, kto je určený ako jeho opatrovník, a možno to ani nie je jeho sestra, ktorá s ním podľa jeho priateľky neudržuje žiadne styky, možno je to štátny úradník, možno vec v Štrasburgu nielen nemusí skončiť, nemusí sa vôbec ani začať.

Keby bol pacient bežný násilník, odsedel by si za napadnutie osôb a za vyhrážky svoj trest v pohodlnej cele, ale takto, keďže je psychiatrický pacient, hoci by ho mala práve chrániť Charta práv pacienta, ako aj zákon, má paradoxne smolu, môže to mať v našej nemocnici na celé roky dobre natvrdo - ako galejník pripútaný v reťaziach - a potom možno aj na doživotie v detenčnom ústave, veď záleží len na kolegoch znalcoch, ako jeho stav budú priebežne posudzovať. Do väzenia nemôže, to by boli predsa porušené jeho ľudské a pacientske práva, preto ho treba odborne mučiť v reťaziach na psychiatrii, keďže detenčný ústav zatiaľ „ nedodali “. „ Nemáme! “. Ani na sklade, opýtajte sa o dva roky.

Pritom by sa dal aj teraz, zo dňa na deň, využiť inde úplne bežný postup, že by pacient v dostatočne zabezpečenej miestnosti mohol byť celý deň a najmä v noci celkom voľný, nemusel by rinčať reťazami, mohol by chodiť, mohol by sa na posteli v noci obrátiť,
keď ho niekde niečo omína, poškrabkať sa, keď ho niečo zasvrbí, mohol by sa cítiť ako človek, viete sa trochu vžiť do jeho terajšieho zúfalého položenia? Nemusel by nepredstaviteľne trpieť celý deň a noc zafixovaný v reťaziach ani počas nastupujúcich letných horúčav, v izolačke hneď pod rovnou strechou panelového pavilónu, na ktorú praží slnko. Keby chcel niekto k nemu vojsť a bál by sa ho, a pacient by chcel spolupracovať, mohol by prestrčiť cez upravený otvor , ako to môžeme vidieť hoci vo filmoch, sám svoje ruky, na ktoré by dostal na krátky čas putá, hoci aj dvoje , ale radšej nejaké kvalitnejšie, ktoré by neroztrhol, určite aj také niekde existujú! Veď by mal dosť motívov spolupracovať a podstatne si tak uľahčiť situáciu, veď je to človek a nie sibírsky tiger, preboha! Veď takto to beží všade na celom svete!

Len u nás na Slovensku je to inak, a preto pacient na hanbu sveta v 21 storočí v srdci Európy vraj musí byť podľa miestnych mudrcov natrvalo vo dne v noci v reťaziach na oddelení, kde je 24 hodín denne 7 dní v týždni niekoľko pracovníkov nemocnicou platených SBS-károv, a kde je kamerový monitorovací systém. Musí vraj v reťaziach čakať roky na detenčný ústav, ktorý niekto, kto si neplní svoje pracovné povinnosti, za ktoré je platený nestihol od rozdelenia Československa vybudovať. Ľudské práva počkajú, veď aj pacient v reťaziach počká, čo iné mu ostáva? Ministerstvo rozhodlo, že je to v poriadku, prokuratúra rozhodla, že je to v poriadku. Som osobne presvedčený, aj keď som odborný lúzer a nemám ani atestáciu z psychiatrie, ( a ani ju už zrejme po tomto nikdy mať nebudem) že vzhľadom na terajší stav pacienta nie je žiaden dôvod viazať ho do reťazí, ľudský, medicínsky, a ani právny. Liga za duševné zdravie vo svojom stanovisku, ktoré mala redakcia k dispozícii, upozorňuje ministerstvo, že nedostatočné materiálne a personálne zabezpečenie psychiatrickej starostlivosti nie je argumentom, ktorý ospravedlňuje porušovanie ľudských práv. Je naopak povinnosťou štátu a kompetentných orgánov vytvárať podmienky, ktoré dodržiavanie ľudských práv zaručujú. Som presvedčený, že nikto nemá právo pacienta, ktorý je dlhodobo kľudný, pokojný, a ktorý akútne nikoho neohrozuje, uviazať dlhodobo len z preventívnych dôvodov na reťaz. A najmenej ten, kto zo strachu pred pacientovou pomstou po jeho "sňatí z kríža", je absolútne neschopný objektívne posudzovať jeho stav, ten, kto je v jasnom konflikte záujmov, kto má s pacientom „osobné účty“ alebo to tak vníma, že ich má! Veď každé prípadné zlepšenie pacientovho stavu a jeho snahu o spoluprácu musí takýto „terapeut“ vnímať ako katastrofu, ako hrozbu, že sa blíži pacientovo oslobodenie a teda aj jeho pomsta, a tak sa dá nielen očakávať, ale sa to už zrejme aj deje, že bude pri hodnotení pacienta a prejavov zlepšenia jeho stavu týmto svojim vlastným skotómom, týmto výpadkom v zornom poli, vytvoreným vlastným strachom, dokonale pri posudzovaní pacienta zaslepený.
Pacient R.A. nie je žiaden neliečiteľný, nepolepšiteľný a nepríčetný zúrivec, ktorý,ako je v článku písané, útočí všetkým, čo sa mu dostane pod ruku. Terajší stav je, napriek jeho „liečbe“ iný, je to zlomený, nešťastný, trpiaci človek, ale od ľudí, čo ho väznia,
sa zrejme nedá očakávať, že to priznajú. A ani od (ne)zodpovedných úradníkov tohto štátu, čo v tomto prípade zlyhali na rôznych úrovniach, ale vzácne rovnakým spôsobom.




MUDr. Juraj Gajdoš



_____________________________________________________________________________________________________________
_____________________________________________________________________________________________________________


Dokumenty súvisiace s prípadom:

Snímky reťazí z môjho mobilu z 30.03.2009:
http://img411.imageshack.us/img411/2381/65105921.jpg

http://img225.imageshack.us/img225/2530/12303444.jpg


List podpredsedovi vlády D.Čaplovičovi zo dňa 13.4.2009 str. 1
http://img204.imageshack.us/img204/1732/capl1.jpg

List podpredsedovi vlády D.Čaplovičovi zo dňa 13.4.2009 str. 2
http://img651.imageshack.us/img651/1986/capl2.jpg

List podpredsedovi vlády D.Čaplovičovi zo dňa 13.4.2009 str. 3
http://img260.imageshack.us/img260/1511/capl3.jpg

Odpoveď podpredsedu vlády D.Čaploviča zo dňa 17.4.2009 str. 1
http://img145.imageshack.us/img145/4654/caplscan.jpg

Stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 12.5.2009 str. 1
http://img514.imageshack.us/img514/4220/12517854.jpg

Stanovisko Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 12.5.2009 str. 2
http://img89.imageshack.us/img89/1670/74069270.jpg

Vybavenie podnetu Okresnou prokuratúrou Strana 1
http://img140.imageshack.us/img140/5071/vybaveniepodnetuokresno.jpg

Vybavenie podnetu Okresnou prokuratúrou Strana 2
http://img140.imageshack.us/img140/9239/vybaveniepodnetuokresnov.jpg

Vybavenie podnetu Okresnou prokuratúrou Strana 3
http://img245.imageshack.us/img245/5071/vybaveniepodnetuokresno.jpg

List kolegom z 19. mája 2009 str. 1
http://img406.imageshack.us/img406/7078/kol1.jpg

List kolegom z 19. mája 2009 str. 2
http://img406.imageshack.us/img406/9765/kol2.jpg

List poslancom NR SR z 1.6.2009 str. 1
http://img444.imageshack.us/img444/9203/72673878.jpg

List poslancom NR SR z 1.6.2009 str. 2
http://img444.imageshack.us/img444/7448/58866706.jpg

List poslancom NR SR z 1.6.2009 str. 3
http://img514.imageshack.us/img514/9026/49155925.jpg

List redakcii SME s prosbou o pomoc 23.6.2009
http://img73.imageshack.us/img73/8572/29061427.jpg

Prvé stanovisko Ligy za duševné zdravie str. 1, z 25.6.2009
http://img156.imageshack.us/img156/2493/43876732.jpg

Prvé stanovisko Ligy za duševné zdravie str. 2, z 25.6.2009
http://img514.imageshack.us/img514/2487/49953600.jpg

Druhé stanovisko Ligy za duševné zdravie z 10.7.2009
http://www.dusevnezdravie.sk/files/stanovisko_ldz_k_pripadu_pacienta_v_pinelovej_nemo.pdf

Diskusný príspevok na psychiatrickom zjazde Tále 4.12.2009 (pre odmietnutie diskusie
bol pre túto predvídanú možnosť vopred pripravený príspevok rozdaný účastníkom ako leták):
Str. 1 http://img97.imageshack.us/img97/3503/tale1g.jpg
Str. 2 http://img258.imageshack.us/img258/9322/tale2.jpg


List veľvyslanectvu USA v Bratislave 20.1.2010 str. 1
http://img509.imageshack.us/img509/1024/embassyusa2.jpg
List veľvyslanectvu USA v Bratislave 20.1.2010 str. 2
http://img716.imageshack.us/img716/5653/embassyusa1.jpg

Odpoveď veľvyslanectva USA v Bratislave 01.03.2010
http://img218.imageshack.us/img218/2200/answerd.jpg>



_____________________________________________________________________________________________________________

Článok v denníku SME 2.7.2009 Zúrivého pacienta držia na reťazi
http://primar.sme.sk/c/4916463/zuriveho-pacienta-drzia-na-retazi.html

Článok v denníku SME 15.7.2009 Zúfalý pacient na reťazi
http://komentare.sme.sk/c/4933655/zufaly-pacient-na-retazi.html

Článok v týždenníku Život 30/2009
http://zivot.lesk.cas.sk/cl/11133/247968/Bezradn--lek-ri-v-Pezinku-dr-ia-chor-ho-na-re-azi

_____________________________________________________________________________________________________________


Pacient na reťazi 2

Pacient na reťazi 3

Pacient na reťazi 4

Pacient na reťazi 5

Pacient na reťazi 6