2. augusta 2009


Pacient na reťazi 5.


MUDr. Pavel Černák, PhD, hosťujúci docent, riaditeľ Pinelovej nemocnice v Pezinku, má vážne problémy. Napriek jeho zákazu poskytovať informácie médiám, správy o týraní pacienta R.A., ktorý je v jeho nemocnici v izolačnej miestnosti vo dne v noci uviazaný reťazami o posteľ najmenej od februára 2009, prenikli na verejnosť. Po publikovaní prípadu v dennej tlači, periodikách a na internete je riaditeľ nútený hrať vabank , musí obhajovať neobhájiteľné, musí reagovať a presviedčať ľudí, že v 21. storočí v Európe na mučenie človeka, ku ktorému sa s primárom oddelenia odhodlali, existujú dostatočné dôvody!
Ako sa verejnosť opakovane z médií od neho dozvedá, mimoriadna sila a agresivita pacienta, ako aj nedostatočná materiálna, organizačná a personálna vybavenosť oddelenia (za ktorú mimochodom ako riaditeľ nemocnice osobne zodpovedá) stačia na to, aby pacientove ľudské práva, chránené Ústavou SR a viacerými medzinárodnými dohodami, mohol občanovi Slovenska, a zároveň aj občanovi Európskej únie, zo svojho postu riaditeľa nemocnice zrušiť.
Chce presvedčiť verejnosť, že urobil všetko, čo je v súčasných daných (!) podmienkach nemocnice a oddelenia pri neexistencii detenčného ústavu možné, túto súčasnosť už natiahol na pol roka, počas ktorého okrem výhovoriek neurobil pre pacienta nič.
O to viac robí pre seba. Ohradzuje sa urazene voči výčitke, že ako dlhoročný (13 rokov!) hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu detenčný ústav nepresadil, tvrdí, že rozhodnutie vlády z júla 2008, kedy už dva roky hlavným odborníkom nebol, je jeho zásluha - možno dúfa, že sa už zabudlo na to, že rozhodnutie vlády si presadila rozhorčená verejnosť po májovej tragédii chlapca, zavraždeného pedofilom, ako o tom hovorí článok v SME z 12.6.2008.

____________________________________________________________________________

SME, 12.6.2008. – „Za pedofila nikto nezodpovedá.“

„ ... Na rozhodnutie o ústave ... stačí dohoda ministrov spravodlivosti, zdravotníctva a financií.
Musia určiť, kde bude a za čo vznikne. „Ak sme zvládli iné veci, tak zvládneme aj túto,“
povedal premiér.
http://www.sme.sk/c/3923664/za-pedofila-nikto-nezodpoveda.html
_____________________________________________________________________________


Teda rozhodnutie o vzniku ústavu nebolo výsledkom Černákovej dlhoročnej, mravenčej, obetavej práce, ktorá bola taká intenzívna, kvalitná a ohromujúca, že automaticky a zotrvačne viedla aj po dvoch rokoch od skončenia jeho funkcie k rozhodnutiu o zriadení ústavu, ako sa dnes snaží verejnosti nahovoriť. A tak tvrdenie, že ako hlavný odborník ministerstva zdravotníctva detenčný ústav nepresadil, ostáva jednoduchým faktom.



Profesionalita inde nevídaná

Pacient je dnes, vo vrcholiacom lete, presne tam, kde na konci zimy – vtedy 40 dní a nocí nonstop fixovaný reťazami o posteľ po februárovom pokuse o útek, dnes, skoro mesiac po druhom pokuse zo 7.7.09 opäť v sprísnenom režime v mode 24/7 opäť nonstop fixovaný a riaditeľ, tak ako predtým, aj teraz stále opakuje, že prístup nemocnice a oddelenia k týranému pacientovi je vysoko profesionálny a reálne neexistujú žiadne možnosti materiálnej, personálnej, alebo organizačnej zmeny, ktorá by toto mučenie zrušila.

Ako to s tou profesionalitou prístupu k pacientovi na oddelení v skutočnosti vyzerá, hovorí úradný záznam z pacientovho pokusu o útek zo 7.7.09, ktorý je celý uverejnený tu a s komentárom aj v tomto blogu.

Sám primár oddelenia, ktorého naozaj netreba podozrievať, že by zámerne vrhal zlé svetlo na úroveň organizačného zabezpečenia na oddelení, za ktoré osobne zodpovedá, tu píše, že pracovník SBS pred incidentom nevošiel do miestnosti, ostal na chodbe pacientom „nevidený“, neskontroloval pacienta, označovaného za nebezpečného, nechal k nemu vojsť sestry, ako nejakú návnadu, ktorá má naviac pri sebe kľúče, čo pre týraného pacienta môžu znamenať cestu k slobode. Všimnime si, že je to len druhý pokus o útek za 5 mesiacov, pričom sa o pacientovi tvrdí, že je neustále mimoriadne agresívny, všimnime si, že pacient nikoho pri pokuse o útek nezranil, a že sa správal celkom racionálne. Aj to, že nebolo treba volať k bývalému silákovi kukláčov, že ho SBS-kár po jeho vybehnutí na chodbu s pomocou dvoch pacientov spacifikoval. Všimnime si aj to, že pacient bol z nonstop fixácie, trvajúcej od februára t.r. postupne na krátke obdobia čiastočne uvoľňovaný len „v posledných týždňoch“, a nie mesiacoch, ako primár tvrdil v médiách. A od pokusu o útek, teda od 7.7.09 je opäť reťazami v týchto letných horúčavách na posteli fixovaný vo dne v noci nonstop.

Keby tento záznam nebol zverejnený, možno by sa riaditeľovi aj podarilo presvedčiť verejnosť o profesionálnom prístupe oddelenia a nemocnice, na ktorom sa údajne nedalo a nedá nič zlepšiť, a tak museli byť prijaté mimoriadne opatrenia jeho dlhodobou fixáciou. Možno by sa mu podarilo zastrieť fakt, že k pacientovi s naozaj mimoriadnymi a celkom špeciálnymi nárokmi sa na oddelení pristupuje so zrejmým amaterizmom, čo spolu s jeho antiterapeutickým týraním a ponižovaním v reťaziach jeho stav len zhoršuje a aj naďalej zhoršovať bude. Ak toto týranie vôbec prežije, ak ho nepostihne osud pacienta H., ktorý pred rokmi na mužskom oddelení po tom, ako bol dlhodobo fixovaný na lôžku, zomrel. Možno bude mať R.A. väčšie šťastie, možno sa len opäť v zúfalstve pokúsi svojim mučiteľom utiecť, čo však bude zase použité ako dôkaz o jeho neliečiteľnej agresivite. Hlava 22 ako vyšitá.
Tak to bolo aj teraz, keď riaditeľ Černák v stanovisku pre Ligu za duševné zdravie zo dňa 10.7.09, zverejnenom na jej webovej stránke, vydáva pokus o útek primárne za agresívny útok na sestru, a klame, že si pacient kľúče vzal od sestry násilím, hoci mu ich (celkom pochopiteľne vystrašená) dala sama do ruky, a SBS- kár, čo celkom nepochopiteľne ostal na chodbe, a incident vlastne priamo umožnil, bol pochválený za obetavosť a pohotovosť:

„ V tejto fáze už postupného odpútania od lôžka však 7.7.2009 napriek sľubom a ubezpečeniam, že bude rešpektovať pravidlá liečebného režimu, napriek farmakoterapii a psychoterapii, znovu zaútočil na sestru v službe- podarilo sa mu uvoľniť sa z manžety, sestru vytlačil na balkón a násilím si od nej vzal kľúče od vstupných dverí. Oddelenie sa mu však opustiť nepodarilo, vďaka pohotovosti pracovníka SBS a ostatných.“



Liga za duševné zdravie – vykročme z tmy

Liga za duševné zdravie, mimovládna, a teda nezávislá organizácia, sa o tomto prejave pacientovho zúfalstva, vydávanom za dôkaz o pacientovej mimoriadnej a neliečiteľnej agresivite, okamžite dozvedela, a o tri dni nemocnicu a pacienta vôbec poprvýkrát navšívila jej oficiálna delegácia. Hoci videli pacienta už štvrtý deň nonstop vo dne v noci priviazaného v sprísnenom režime reťazami na posteli, hoci hovoril, že si uvedomuje, že je priviazaný za svoj pokus o útek a hoci počuli jeho prosby o uvoľnenie aspoň na niekoľko hodín v rámci izolačnej izby, a hoci ich „prvý dojem“ bol taký, že pacientove ľudské práva sú porušované, nakoniec si predsa len po vysvetlení od riaditeľa Černáka osvojili jeho stanovisko, že pacient musí byť mučený aj naďalej.
Od organizácie, ktorá sa snaží zlepšiť postavenie pacientov, riadiacou sa sloganom „Vykročme z hmly“ je prinajmenšom zvláštne, že toleruje, a to z akýchkoľvek dôvodov, takéto zaobchádzanie s pacientom, ktoré sa praktikovalo v dobách dávno minulých, kedy táto hmla, v ktorej sú ľudia s duševnou poruchou ešte aj dnes, bola čiernou temnotou.

Riaditeľ Černák, čo osobne objednal a priniesol z firmy, vyrábajúcej zdravotnícke pomôcky, mučiaci aparát, skladajúci sa z kožených rukávcov, reťazí a visiacich zámkov, bude zahmlievať hoci aj do úplnej tmy až dovtedy, dokiaľ mu to bude zo strany štátnych orgánov, ktoré v kauze hrajú rolu mŕtveho chrobáka, dovolené. Svoj postoj v tom, že sa pre pacienta nedá nič urobiť, ako len pokračovať v jeho týraní, už sám Černák zmeniť nemôže. Ani pre seba, nielen pre pacienta, nie je zrejme schopný prijať iné, ako len skratovité, a v konečnom dôsledku pre jeho povesť zničujúce riešenia, akým je aj jeho oháňanie sa všade po médiách týmto voči nemu zhovievavým stanoviskom Ligy, vystupujúcej v roli nestranného arbitra, pričom neuvedie takú podstatnú skutočnosť, že je jedným z piatich členov jej Správnej rady!
A tak na oficiálnom jednaní medzi Pinelovou nemocnicou a Ligou za duševné zdravie, ktoré viedlo k tomuto stanovisku, riaditeľ nemocnice a zároveň člen správnej rady Ligy sedel na dvoch stoličkách. Treba veriť, že napriek tomuto dôkazu o deficite jeho charakteru má ešte stále niečo také, ako je svedomie, a tak možno dúfať, že sa mu aspoň nesedelo pohodlne.



Zločin a trest

“...každý občan, ktorý uplatňuje svoje subjektívne predstavy o vlastných právach na úkor práv a slobôd iných občanov, ohrozuje ich na zdraví a na živote, je podľa trestného práva rozhodnutím súdu obmedzený na občianskych právach a zbavený slobody. “

Toto nie je priznanie sa riaditeľa Černáka k vlastnej trestnej zodpovednosti za týranie pacienta podľa § 420 Trestného zákona, toto hovorí riaditeľ vo svojom stanovisku pre Ligu za duševné zdravie o prípade pacienta R.A. , a pokračuje:

„Psychicky chorý je tiež obmedzený v týchto právach, avšak – dostáva sa mu adekvátnej liečby a starostlivosti, ktorú by vo výkone trestu nedostával v potrebnej miere. “

To je teda fakt, vo väzení, kam ísť podľa riaditeľa nemôže, by boli zákonné predpisy, ktorých zmyslom je ochrana pacientskych práv, formálne - na papieri, naozaj porušené, a preto je podľa neho potrebné pacientove ľudské práva radšej porušovať reálne, doslova na jeho tele, mučiť ho v reťaziach, a tým podľa riaditeľa vlastne pacientove ľudské práva chrániť!!

V profesionálne dobre vedenom väzení, v dobre zabezpečenej cele s priestorom na vychádzky by sa pacient R.A., ktorý pod vplyvom duševnej poruchy a alkoholu v minulosti fyzicky napadol zdravotníckych pracovníkov, bez toho, že by im spôsobil ublíženie na zdraví, mohol mať aspoň tak dobre, ako ľudia, obvinení a stíhaní za viacnásobné brutálne vraždy. Mohol by sa, tak ako oni, ako to nedávno priniesla denná tlač, až do omrzenia hrávať počítačové hry, lebo tu by na rukách nemal reťaze, mohol by sa hnevať, že musí čakať na terapeuta, ako sa jeden z nich hneval, že musí aj 40 minút čakať na advokáta. Možno by pacient, ak by získal špeciálny štatút, mohol mať vo väzení alebo aj niekde inde v nejakej dobre zabezpečenej cele s profesionálne zdatným personálom aj celkom kvalitnú zdravotnú starostlivosť, vrátane psychiatra a psychológa, keby štát namiesto toho, aby toleroval ťažké porušovanie jeho ľudských práv, jeho mučenie, radšej poriadne finančne prispel a organizačne na prípade pacienta na medzirezortnej úrovni popracoval. Aj keď je fakt, že by sa potom pacientovi nedostávalo toho, čo má teraz v Pinelovej nemocnici, a o čom píše Dr. Černák, teda

“ adekvátnej liečby a starostlivosti, ktorú by vo výkone trestu nedostával v potrebnej miere.“

Až keď si uvedomíme, že v dobre zabezpečenej väzenskej alebo inej špeciálnej cele by ho naozaj netýrali vo dne v noci v reťaziach, len vtedy si uvedomíme cynizmus riaditeľovho výroku v celej jeho hĺbke a nahote.



O (oboj) živelnej adaptabilite

Neviem, či si riaditeľ uvedomuje absurdnosť svojho postoja, najmä, keď sám veľmi dobre vie, že vo väznici v Hrnčiarovciach sú väznení aj pacienti s psychiatrickou diagnózou, ktorých duševný stav nebol počas trestného konania skúmaný, a ani pri odsúdení zohľadnený. Možno sa bude pamätať, že v diskusii, ktorú sám na odbornom seminári nemocnice začiatkom tohto roka moderoval, sa o jednom z týchto pacientov, ktorý bol aj menovaný, a ktorého niektorí prítomní lekári poznali, keďže sa u nás opakovane liečil na závažné a vyslovene chronické duševné ochorenie, vtedy na seminári dosť hovorilo. Sám sa vtedy čudoval, a položil otázku, či naozaj títo pacienti neboli počas trestného konania pred odsúdením znalecky posudzovaní. Po potvrdení tejto skutočnosti ale nezaujal žiadne zásadné stanovisko, nenamietal, keď primár Janoška vtedy prehlásil, že pre niektorých pacientov je to takto vlastne aj lepšie, keď si odkrútia svoj krátky trest za činy, ktoré spáchali, v dobre vybavenej väznici ako zdraví ľudia, a nemusia prejsť celou zdĺhavou procedúrou ochrannej liečby v nemocnici. Škoda, že tento svoj „common sense“ prístup neuplatnil primár aj v prípade R.A., pred niekoľkými rokmi, keď začal byť pacient u nás liečený, nemusel to dnes byť on sám, čo spolu s riaditeľom mučia pacienta v tomto „ani ryba-ani rak“ - „ani nemocnica-ani väzenie“ provizóriu, so všetkými dôsledkami pre pacienta a personál. Ak by si riaditeľ na túto diskusiu, v ktorej nezaujal žiadne stanovisko, a ktorá ho dnes, v prípade pacienta R.A. ,okrem všeličoho iného usvedčuje ešte aj z alibistickej dvojtvárnosti, nespomínal, môže si prezrieť starú poštu - má tam z tých čias email, ktorý mu to pripomenie.

Dnes už stačilo, treba sa venovať aj praktickým veciam, napríklad napísať list opatrovníkovi pacienta, ktorým je obec, kde má pacient bydlisko. Musia vedieť, ak sa to ešte z médií nedozvedeli, že ich občan, za ktorého prevzali zodpovednosť, je bezprecedentne a v rozpore s našimi ako aj aj medzinárodne záväznými dohodami kruto, nezmyselne a na hanbu sveta týraný. Je predsa aj v záujme občanov obce, aby bol pacient naozaj správne liečený, a aby jeho agresivita, spôsobená ochorením, nebola týmto mučením naopak stále udržovaná a zhoršovaná. Je to práve obec, ktorá v súčasnom právnom stave môže podniknúť tie najúčinnejšie právne kroky na ochranu pacienta, a v konečnom dôsledku aj celej obce. Ako sa ukázalo pri jeho takmer vydarenom zúfalom pokuse o útek, pacientova „liečba“ v Pinelovej nemocnici nedokáže zabezpečiť ani jedno, ani druhé.



Juraj Gajdoš


_____________________________________________________________________________________________________________


„ Jak je podivuhodné vymyslit nepřetržité používání řetězů , aby se stále posilovala lenost málo chápavých dozorců, aby se v srdci duševně chorých udržovalo ustavičné rozhořčení a pevná touha po pomstě a v nemocnici se pěstoval zmatek a hluk. “


„Umístit agitované duševně nemocné do stálé izolace s násilím, vydat je brutalitě dozorců pod záminkou nebezpečí , které hrozí jejich bezpečnosti, je bezpochyby pohodlný způsob zacházení, ale současně návrat k věku barbarství . Nejenže se to příčí zjištěným faktům o léčitelnosti duševných chorob, a to u velmi mnohých nemocných, ale je to též důkazem , že nenásilné počínání , nebo alespoň zmenšení násilí a zachovávání ostatných pravidel rozumného zacházení činí tyto stavy přístupnějšími ke zlepšení. “

Philippe Pinel: Traité Médico-philosophique sur l’ Aliénation Mentale ou la Manie, 1801 !
In: Psychiatrie dávných věků. Prof.MUDr.Eugen Vencovský, DrSc., Karolinum, Praha 1996.


_____________________________________________________________________________________________________________



Editor's Note:

It is hard to believe that 30 years following the abolition of chains at Bicétre and
the Salpétriére there are still hospitals in several countries where this inhumane
custom still exists. Can one credit such continuation of barbarism? We hope that this
eloquent memorandum will have inspired Dr. Esquirol and those charged with improvement
in asylums for the insane will not relax their efforts; we would advise that the model
followed at Bicétre and the Salpétriére should be taken as example.

Archives Général de Médecine, Paris, May, 1823 !


____________________________________________________________________________________________



1. What is meant by "chaining" or "tethering" dogs?

These terms refer to the practice of fastening a dog to a stationary object or stake, usually in the owner's backyard, as a means of keeping the animal under control. These terms do not refer to the periods when an animal is walked on a leash.

2. Is there a problem with continuous chaining or tethering?

Yes, the practice is both inhumane and a threat to the safety of the confined dog, other animals and humans.

3. Why is tethering dogs inhumane?

Dogs are naturally social beings who thrive on interaction with human beings and other animals. A dog kept chained in one spot for hours, days, months or even years suffers immense psychological damage. An otherwise friendly and docile dog, when kept continuously chained, becomes neurotic, unhappy, anxious and often aggressive.


The Human Society of the United States
The Facts About Chaining or Tethering Dogs
http://www.hsus.org/pets/issues_affecting_our_pets/animal_abuse_and_neglect/the_facts_about_chaining_or_tethering_dogs.html

_____________________________________________________________________________________________________________



USDA Outlaws Dog Tethering as a Means of Housing

WASHINGTON, Aug. 12, 1997 -- The U.S. Department of Agriculture amended the Animal Welfare Act regulations today, disallowing tethering as a means of primary enclosure for dogs.

"We don't believe putting a dog on a tether provides adequate housing under any circumstances," said Michael V. Dunn, USDA's assistant secretary for marketing and regulatory programs.

"This change in regulations reflects concerns voiced by the public and affected industries during a series of public meetings we held in 1996," Dunn said. "As a result of that input, persons now using tethers as 'housing' will be in violation of the Animal Welfare Act."

This action is scheduled for publication in the Aug. 13 Federal Register and becomes effective on Sept. 12 http://www.nal.usda.gov/awic/newsletters/v8n2/8n2dog.htm


_____________________________________________________________________________________________________________


Pacient na reťazi 1

Pacient na reťazi 2

Pacient na reťazi 3

Pacient na reťazi 4

Pacient na reťazi 6