2. júla, 2010


Pacient na reťazi 6.

Profesor Nečin, alebo "O brvnookom prorokovi".

"Teba furt niekto vyprovokuje k blogu .-)"
(kyborka)


K tomuto blogu ma vyprovokoval článok Dušana Čaploviča, nazvaný "Je po voľbách, zvykajte si! " uverejnený včera, 1. júla 2010, v Pravde http://nazory.pravda.sk/je-po-volbach-zvyknite-si-0hb-/sk-nana.asp?c=A100701_094554_sk-nana_p12 , kde v úvode varovne volá:

"Podľa skutkov poznáte ich. Politikov podľa konkrétnych činov v minulosti i v prítomnosti."

Preto som napísal zase jeden znechucujúco dlhokánsky blog, ale keďže predstavuje nielen akési aktualizujúce zhrnutie viacerých blogov (Pacient na reťazi 1.-5. začatých práve pred rokom) o rovnako znechucujúco dlhokánskej kauze týraného pacienta R.A., ale naviac sa v ňom objavujú aj niektoré nové, ak to trocha preženiem "senzačné" fakty, možno tento blog za prečítanie stojí.

Pán Čaplovič si možno už ani nebude pamätať, že 13. apríla 2009 som mu ako podpredsedovi vlády pre ľudské práva poslal list s prosbou o pomoc v priam neuveriteľnom prípade týrania ľudskej bytosti, v civilizovanom svete vskutku neslýchanom. Lebo čo iného je dlhodobé a nepretržité pripútanie človeka reťazami k nemocničnej posteli, nie že na minúty, hodiny, dni, alebo týždne, ale na celé mesiace, vo dne v noci, podľa lekárskej ordinácie z dokumentácie: "Reťaze cez deň voľnejšie, na noc napevno" ? Pacient bol síce naozaj počas hospitalizácie pred kontinuálnym pripútaním v nemocnici občas problémový, slovne a aj fyzicky agresívny, a pre veľkú fyzickú silu mimoriadne ťažko fyzicky zvládnuteľný, ale napriek svojej veľkej sile v minulosti nikoho vážnejšie nezranil, nikomu neublížil na zdraví, čo sa počas celej kauzy až do dnešného dňa zastiera a zahmlieva, a s pacientom sa zaobchádzalo, a dodnes aj na hanbu sveta zaobchádza, ako s nejakým zvieraťom alebo skôr nejakým monštrom.

Vo svojej odpovedi zo 17. apríla 2009 ma pán Čaplovič informoval, že keďže nie je oprávnený vo veci konať, moje podanie odstúpil Generálnej prokuratúre, a že o mojom podaní informoval Ministerstvo zdravotníctva a Úrad pre dohľad. Na to ale ani nemusel byť podpredsedom vlády pre ľudské práva, lebo podanie na Generálnu prokuratúru som mohol dať aj ja, a to, že informoval ministerstvo zdravotníctva a Úrad pre dohľad, hoci som mu výslovne napísal, že som tak už urobil pred tým, ako som sa obrátil na neho, tiež nebol z jeho strany nejaký obdivuhodný pracovný výkon.

Neviem, čo, alebo či vôbec ešte niečo iného v prípade tohto ťažkého porušovania ľudských práv dodnes urobil, faktom ale zostáva, že aj po tom, ako sa o prípade ako najvyšší predstaviteľ exekutívy, zodpovedný za dodržiavanie ľudských práv, dozvedel, a videl aj priložené fotografie pacientovej "reťazovej fixačnej pomôcky", vhodnej iba ak do psychiatrického múzea, zostal pacient naďalej celé mesiace kontinuálne pripútaný reťazami k posteli. Možno preto už ani nevie, že podľa písomného vyjadrenia nemocnice pre Ministerstvo zdravotníctva zo dňa 17. júna 2009 (na požiadanie Výboru proti mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu pri Rade Európy (CPT), ktorý kauzu stále vyšetruje) a ktorý sa mi podarilo len nedávno, ako účastníkovi súdneho konania v spore o neplatnosť mojej výpovede získať, a ktoré je relatívne bezpečne uložené v súdnom spise, sa riaditeľ nemocnice Dr.Černák v dokumente " Odpoveď na list ohľadom pac. R.A" vskutku neuveriteľne, ale jasne vyjadril, že:

"...Pacient bol informovaný, dokedy bude fixovaný ... s tým, že to bude do doby pacifikácie a poklesu svalovej sily (!!!) , aby bol personálom zvládnuteľný, čo ešte v súčasnosti (17.6.2009) nenastalo. " (Strana 2, ods.3)

"... Je pravdou, že primár obmedzil donášanie vitamínových (!!!) a kofeínových prípravkov zvonku, pacientovi je však poskytovaná dostatočná nemocničná strava. " (Strana 2,ods.4.)

Toto znie v 21. storočí úplne neskutočne – lekár – riaditeľ nemocnice, spolu s primárom oddelenia, v členskom štáte EÚ, bohorovne rušia medicínsky etický fundament, medicínsku maximu „Primum non nocere!" – a celkom premyslene a zámerne podlamujú zdravie svojho pacienta, oslabujú jeho fyzickú kondíciu, s jasným cieľom doslova ho o c h r o m i ť, a ako prostriedok volia násilné obmedzenie jeho fyzického pohybu dlhodobým fixovaním reťazami k posteli s navodením katabolických, odbúravacích zmien v jeho pohybovom ústrojenstve, teda kostrosvalovom aparáte a samozrejme v celom jeho organizme, vrátane periférneho a centrálneho nervového systému, a okrem toho ešte aj s týmto cieľom zámerne obmedzujú prísun vitamínov!

Netrúfam si ani len odhadnúť, čo toto písomné, oficiálne vyjadrenie slovenskej strany, zaslané cez Ministerstvo zdravotníctva, cez zahraničný odbor Ministerstva spravodlivosti a Ministerstvo zahraničia diplomatickou cestou, muselo vo Výbore CPT, zloženom z renomovaných lekárov, vrátane psychiatrov a súdnych lekárov, z právnikov, sociológov, politológov etc., vyvolať ...

Ako je vôbec možné, že Etická komisia MZ, ktorá prípad práve pred rokom prešetrovala, a ktorá musela, alebo teda aspoň určite mala dokument poznať, sa nielen nepozastavila nad týmito nieže zarážajúcimi, ale až dych vyrážajúcimi dôvodmi ? Ako je možné, že naopak, toto kontinuálne pripútanie pacienta reťazami k posteli odobrila vo svojom stanovisku, vydanom 24. júla 2009, ako jedine možné riešenie pri neexistencii detenčného ústavu a veľkej sile pacienta? Ako je možné, že sa ministerská komisia mýlila tak hlboko a tak podstatne ? Usvedčuje ju z toho ďalší vývoj kauzy, lebo po odpovedi Výboru CPT z 11.decembra 2009, ktorý ostal aj po týchto pseudovysvetleniach a pseudodôvodoch celkom pochopiteľne naďalej, povedané zdržanlivým diplomatickým slovníkom "znepokojený" a zopakoval svoje stanovisko a upozornenie zo svojej 16. Všeobecnej správy z roku 2006, že pre použitie mechanických obmedzovacích prostriedkov "na niekoľko dní " ( days on end) "nemôže byť žiadne ospravedlnenie" (there can be no justification) a tento postup predstavuje "týranie" (ill-treatment) a žiada preto ďalšie a detailnejšie vysvetlenia, ako aj stanovisko prokuratúry a hlavného odborníka pre psychiatriu, (odhadujem, že by boli ešte viac prekvapení, keby vedeli, že ním 13 rokov bol aj súčasný riaditeľ nemocnice) sa akoby zázrakom úplne jednoduché riešenie našlo! Pacientovi bola objednaná nová "pomôcka" s manžetami aj na dolné končatiny, takže po roku priväzovania reťazami na posteľ môže konečne, od 13. januára 2010, aspoň cez deň chodiť po izbe vo vzpriamenej polohe ako človek, a tak sa môže konečne aj ako človek, aspoň trocha, cítiť...

Ako chcú pacientovi "krotitelia" vysvetliť a obhájiť svoje zavádzanie verejnosti spred roka, že vyčerpali všetky možnosti a iné riešenie, než ako jeho pripútanie reťazami v rámci "liečby" agresivity (!!!) neexistovalo, hoci ho vraj hľadali? Kto mu nahradí jeho úplne zbytočné, celý rok trvajúce utrpenie, keďže riešenie, ktoré sa ukázalo ako jednoduché, a hoci je ešte stále ponižujúce a provizórne, ale aspoň oveľa menej kruté ako to prvé, sa evidentne nieže za celý rok nenašlo, ale celkom zrejme ani len nehľadalo? Riešenie sa našlo, keď sa pri hroziacej hanbe a obavách (ne)zodpovedných z následkov pretrvávania tohto jasného a už pomenovaného týrania nájsť muselo, a to aj pri toľko omieľanej neexistencii detenčného ústavu, ktorý nám, ani po 17 rokoch od rozdelenia Československa, akosi stále nechce sám spadnúť z neba!

Čo je ale naozaj donebavolajúce, je to, že sa s touto argumentáciou stotožnili a dlhodobé týranie pacienta v nemocnici, ktorej zriaďovateľom je štát, tolerovali, a stále ešte tolerujú aj (ne)kompetentné štátne orgány, čím boli obídené medzinárodné záväzné dohovory tak v rámci OSN ako aj EU o ľudských právach, ktorých signatárom je aj SR.

Boli obídené aj naše vnútorné zákonné predpisy, ktoré z týchto medzinárodne záväzných dohôd vychádzajú, konkrétne Metodický pokyn MZ o používaní obmedzujúcich prostriedkov v zariadeniach psychiatrickej starostlivosti z roku 2005, podľa ktorého je výslovne neprípustné používať fixáciu pacienta na uľahčenie zdravotnej starostlivosti. A teda logicky ani na riešenie a suplovanie materiálnych, organizačných, personálnych a odborných deficitov poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a následne aj štátu ako jeho zriaďovateľa.

ALE ČO ĎALEJ ? Niekto naozaj zodpovedný v tomto štáte by mal konečne presadiť, aby sa k pacientovi začalo pristupovať ako k človeku, aby namiesto jeho týrania v rámci čakania na Godota v podobe detenčného ústavu začal byť odborne liečený v podmienkach, ktorých vytvorenie si zrejme vyžiada neobvyklú námahu a organizačné úsilie úradníkov na medzirezortnej úrovni (zdravotníctvo, justícia, s konzultovaním profesionálov z oblasti väzenstva, ( napríklad pre vytvorenie širšieho chráneného rámca, jednej-dvoch miestností, vybavených technicky, organizačne, ľudsky a profesionálne podobne, ako by to aj tak muselo byť v detenčnom ústave, veď každý takýto rámec bude iste širší, bezpečnejší a najmä ľudskejší, ako trvalá aplikácia bizarných, lekármi (!) dizajnovaných muzeálnych fixačných aparátov, vopred mariacich potrebný pozitívny terapeutický kontakt, a teda aj efekt), so zaangažovaním rezortu financií, možno aj zahraničia, s preskúmaním možností nejakej formy špeciálnej pomoci od EU, vzhľadom na špeciálny prípad tohto pacienta.

Možno je pre niekoho menej empatického toto zaobchádzanie s človekom naopak elegantne lacným riešením, veď pri porovnaní nákladov na profesionálne a ľudsky vhodné a civilizované riešenie stoja všakovaké na zákazku objednávané postroje, kožené manžety, reťaze s visiacimi zámkami, remence, ale hlavne cudzie utrpenie, naozaj iba bagateľ.

Ale niekto, kto sa cíti aspoň trochu zodpovedný za nielen vedomostnú, ale aj všeobecne civilizovanú ľudskú spoločnosť, by už konečne mal, po poldruha roka trvajúcom týraní nášho spoluobčana v tomto štáte presadiť, aby sa k nemu začalo pristupovať ako k človeku. Doteraz bol namiesto odbornej liečby, napriek užívaniu psychofarmák, dlhodobým naložením obmedzovacích prostriedkov iba kruto a neľudsky, a nanajvýš amatérsky k r o t e n ý, ako nejaké zviera, alebo dokonca ako nejaká rastlina, ako strom, ktorý sa má vyviazaním drôtmi a obmedzením živín a priestoru premeniť na bonsaj. Toto nielen kruté, ale aj neodborné a vyslovene hlúpe riešenie bolo a stále aj je umožňované zarážajúcou ľahostajnosťou a nečinnosťou orgánov tohto štátu, a preto by som chcel zvolanie pána Čaploviča, ako najvyššieho predstaviteľa priamo zodpovedného za dodržiavanie a ochranu ľudských práv, z úvodu jeho včerajšieho článku:

"Podľa skutkov poznáte ich. Politikov podľa konkrétnych činov v minulosti i v prítomnosti."

doplniť v tom, že ich poznáte aj podľa ich ne-skutkov a podľa ich konkrétnych ne-činov.


Juraj Gajdoš





List podpredsedovi vlády D.Čaplovičovi zo dňa 13.4.2009 str. 1
http://img204.imageshack.us/img204/1732/capl1.jpg

List podpredsedovi vlády D.Čaplovičovi zo dňa 13.4.2009 str. 2
http://img651.imageshack.us/img651/1986/capl2.jpg

List podpredsedovi vlády D.Čaplovičovi zo dňa 13.4.2009 str. 3
http://img260.imageshack.us/img260/1511/capl3.jpg

Odpoveď podpredsedu vlády D.Čaploviča zo dňa 17.4.2009 str. 1
http://img145.imageshack.us/img145/4654/caplscan.jpg


_____________________________________________________________________________________________________________


Pacient na reťazi 1

Pacient na reťazi 2

Pacient na reťazi 3

Pacient na reťazi 4

Pacient na reťazi 5