Veď každé prípadné zlepšenie pacientovho stavu a jeho snahu o spoluprácu musí takýto „terapeut“ vnímať ako katastrofu, ako hrozbu, že sa blíži pacientovo oslobodenie a teda aj jeho pomsta, a tak sa dá nielen očakávať, ale sa to už zrejme aj deje, že bude pri hodnotení pacienta a prejavov zlepšenia jeho stavu týmto svojim vlastným skotómom, týmto výpadkom v zornom poli, vytvoreným vlastným strachom, dokonale pri posudzovaní pacienta zaslepený.

toto mi príde asi ako to najstrašnejšie čo môže takého človeka stretnúť. každopádne prajem Tebe aj R.A. veľa síl a vytrvalosti v tomto ťažkom boji.