Re: 50% tax benefits :: Something smarter than us is going to emerge


node:	Re: 50% tax benefits
template:	4
parent:	50% tax benefits
owner:	juraj
viewed by:
created:	17.02.2008 - 23:03:38

cwbe coordinatez:
809096
1483077
3709764
3711464

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

co na tom nechapes. copyright bol (okrem ineho) vymysleny aj na to, aby podporoval inovaciu. napises knizku a nikto ti ju neukradne a nepodpise sa pod nu a mozno za nu dostanes aj odmenu. to vsetko podporuje tvoju chut tu knizku napisat.

nepride mi na tom vobec nic nepochopitelne.

ano, zneuziva sa to na uplne ine veci, ale ta hlavna myslienka tam stale je. a tu ficurku copyrightu (ze musi ostat credit) vyuziva dokonca aj BSD a GPL licencia.

to iste trademark. budujes meno svojim jedinecnym produktom a to, ze je to jednoduche a ze mas nejake zaruky ta podporuje v tom, ze to robis (lebo ak si vybudujes meno len kvoli tomu, aby to meno niekto hned o tyzden zneuzil, tak to je teda zase demotivacia).

0080909601483077037097640371146403713842

ponechajme teraz trademark bokom, i ked aj tu by sa dalo polemizovat

copyright nevznikol ani nahodou na ochranu "opravnenych" zaujmov autorov

Pôvod autorského práva (copyright) je spätý s udeľovaním monopolných tlačiarenských výsad panovníkom. Tie prestavovali efektívny nástroj cenzúry a zabraňovali publikovaniu buričských a kacírskych diel. Ich primárnym poslaním teda nebolo chrániť práva autorov a vydavateľov, ale zvýšiť príjem štátnej pokladnice a umožniť vláde kontrolovať obsah literárnych diel.
Prvým zákonom ktorý by sme dnes začlenili do oblasti autorského práva bol anglický Statute of Anne z r. 1710. Predstavoval výsledný produkt súboru monopolných výsad, nariadení Kráľovského súdu (Court of Star Chamber), licenčných zákonov a predstavoval systém, súčasťou ktorého bola povinná registrácia titulov u Stationers´ Company. Papiernickú spoločnosť (Company of Stationers) zriadila r. 1557 kráľovná Mária a vybavila ju monopolom na tlač a registráciu titulov. Keď vynález kníhtlače radikálnym spôsobom zmenil celospoločenskú situáciu a obmedzil klasické spôsoby fungovania štátnej moci znamenalo zriadenie tejto spoločnosti pokus o udržanie si kontroly nad tlačou a protestantskou literatúrou obzvlášť. Spoločnosť, združujúca približne 100 členov ktorý si delili podiel na tlači v celej krajine, disponovala právom zabaviť a zničiť neautorizované diela a tlačiarenské stroje. Postupom času nahradil Papiernickú spoločnosť komplexný systém licenčných zákonov, plniacich rovnakú funkciu. I pre súčasnosť je stále zaujímavý argument, ktorým sa bývali členovia Papiernickej spoločnosti pokúšali zachovať výhody plynúce z ich monopolu. Svoje úsilie prezentovali ako „ušľachtilú“ snahu zabezpečiť autorom kníh „spravodlivý“ zisk. Ako konštatuje Kaplan (1967): „Myslím si, že pravda je asi taká, že vydavatelia videli v zdôrazňovaní záujmov autorov spolu so svojimi záujmami taktickú výhodu a táto taktika sa odrazila v tóne akým bol Statute of Anne spísaný.“ Statute of Anne predstavoval vyvrcholenie týchto procesov, ostatné krajiny sa už len pripojili k nastúpeným trendom.

aj ked je mi jasne kam asi smerujes. ak som to spravne pochopil, ide ti o to aby ked napises napr. knizku, niekto iny neurobil copy `n paste a nevydal to pod svoajim menom. na to ale ochrana copyrightom vobec nie je potrebna. dalo by sa riesit aj napr. ustanoveniami obcianskeho prava o podvode etc.

ved ako by potom bolo mozne, aby vznikol napr. Epos o Gilgamesovi a mnoho inyc diel, ked o ochrane copyrightom vtedy nebolo ani pocut?

a dalsi argument ktory vyvracia popularny mytus "copyright = stimul invencie / kreativity"

nachadzame ho v Boldrin & Levine: Against Intellectual Monopoly, Chapter 2

Start with English authors selling books in the United
States in the nineteenth century. “During the nineteenth century
anyone was free in the United States to reprint a foreign
publication” without making any payment to the author, besides
purchasing a legally sold copy of the book. This was a fact that
greatly upset Charles Dickens whose works, along with those of
many other English authors, were widely distributed in the U.S.,
and
yet American publishers found it profitable to make
arrangements with English authors. Evidence before the
1876-8 Commission shows that English authors sometimes
received more from the sale of their books by American
publishers, where they had no copyright, than from their
royalties in [England]
where they did have copyright. In short without copyright, authors
still got paid, sometime more without copyright than with it.12
How did it work? Then, as now, there is a great deal of
impatience in the demand for books, especially good books.
English authors would sell American publishers the manuscripts of
their new books before their publication in Britain. The American
publisher who bought the manuscript had every incentive to
saturate the market for that particular novel as soon as possible, to
avoid cheap imitators to come in soon after. This led to mass
publication at fairly low prices. The amount of revenues British
authors received up front from American publishers often
exceeded the amount they were able to collect over a number of
years from royalties in the UK. Notice that, at the time, the US
market was comparable in size to the UK market.13
More broadly, the lack of copyright protection, which
permitted the United States publishers’ “pirating” of English
writers, was a good economic policy of great social value for the
people of United States, and of no significant detriment, as the
Commission report and other evidence confirm, for English
authors. Not only did it enable the establishment and rapid growth
of a large and successful publishing business in the United States;
also, and more importantly, it increased literacy and benefited the
cultural development of the American people by flooding the
market with cheap copies of great books.

008090960148307703709764037114640371384203715127

k tomu prikladu na konci -- to mohlo fungovat vtedy, ked sa ten zakon stal. teraz je time to market knihy z originalu otazkou dni, ak nie hodin. knihu mozes naskenovat, vysadzat v jeden den a na druhy den sa moze tlacit.

a ten pribeh bol skor o exploitnuti nejakej trhovej prilezitosti, ktora momentalne nebude fungovat.

ked si mozes vybrat, ci si toho harryho pottera kupis teraz alebo o tri dni neskor za tretinovu cenu, co si vyberies? ak nie si skalny fanusik, co stoji v rade (ktorych je relativne maly pocet), tak radsej o tri dni za tretinovu cenu, z coho teta plottrova' neuvidi ani floka.

zase, nemyslim si, ze by to mohlo bez copyrightu fungovat. nie v dnesnej dobe.

00809096014830770370976403711464037138420371512703715571

este svoju odpoved casom trosku rozpisem, ale toto ma napada len tak z voleja.

pochybujem o tom ze by taky skvost ako Harry Potter nikdy nevznikol ak by nebolo copyrightovej ochrany. Preco by potom vznikali v sucasnosti take diela ako skolske skrypta, ktore si napr. 100 ludi kupi a 200 okopiruje?? Mozme pripustit neekonomicky argument (nakolko clovek je mnohodimenzionalna bytost a nie len homo economicus) ze poslanim vysokoskolskeho pedagoga je vzdelavat a nie sa stat milionarom... a co je potom poslanim pani Rowlingovej? Bohatnut? Tu to pokryvkava, to vidis sam. Okrem toho, v pripade diela ako Harry Potter by pani zlata zarobila dost na pohodlny zivot aj bez copyrightov. Aby niekto dielo „neopravnene“ kopiroval a distribuoval, musi uz byt relativne zname, aby sa mu to oplatilo. A tom pripade uz pre autora existuje x inych sposobov ako zarobit peniaze (priame citanie a nasledny predaj, autogramiady, ak uz je fakt znamy, tak moze napr. aj na kornflejksoch..... ;)))

Inymi slovami, ak je nieco k dispozicii bezplatne, to este neznamena ze sa na tom neda pekne zarobit... (ako sa tu uz objavilo, better than free http://www.kk.org/thetechnium/archives/2008/01/better_than_fre.php)

A co sa tyka lavicoveho genia loci tohto fora. Nuz, nemam ho booknute dostatocne dlho na to aby som precitil tie spravne nuansy, avsak co sa tyka spochybnovania sucasnej podoby (a povahy) prav dusevneho vlastnictva, tak najostrejsie vyhrady zaznievaju zo strany libertarianov a anarchokapitalistov. Tych by som len tazko oznacil ako lavicu.

0080909601483077037097640371146403713842037151270371557103716503

skripta vznikaju preto, lebo ludia za to dostanu akademicku hodnost, ktora sa im premietne do financneho ohodnotenia a preto na vacsine skol (vratane tej nasej) su skripta v elektronickej podobe na internete a nejaky copyright maju na haku. to ale stale neriesi problem globalne... takze tam ten ekonomicky faktor je, sice skryty, ale je.

neviem, ci si niekedy napisal knizku, mne sa to parkrat podarilo a poviem ti, ze to nie je nieco, co nezerie vela casu. ano, chcel som vzdelavat, chcel som nieco ludom dat, ale v konecnom dosledku som rad, ze sa ten straveny cas som mal aspon nejaku minimalnu odmenu.

to, ze existuju ine sposoby zarabania na contente je sice fajn, ale napriklad ja ked napisem knihu, tak nechcem zabijat este dalsi cas riesit dementne autogramiady a podobne nezmysly. to je asi tak ako argument, ze chces prinutit autorov hudby zarabat na koncertoch a nechces ohodnotit kreativnu cinnost v studiu, ktora nieco stoji (minimalne cas a mozno aj techniku a ine naklady). a jednoducho nie kazdy ma zaujem robit tie opicky okolo, aby nieco zarobil. nie kazda hudba je na koncerty, nie kazda kniha je na citanie a autogramiady.

ked momentalne ma autor moznost vybrat si (a naozaj ma, pozri posledny album Radiohead), aj napriek tomu, ze je trh trochu zdeformovany (co sa meni vplyvom internetu a je to dobre, pretoze sa vylucuju middlemani, ktori na tom zarabaju najviac a prinasaju tomu najmenej), ty tych autorov nutis akceptovat tvoju filozofiu, co chcu robit so svojim casom.

proste tvrdim a stojim si za tym, ze inovacia ako taka ma nejaku hodnotu (ci uz je to program, kniha, hudba, film, cokolvek). ty hovoris to, ze chces aby nejaky velky brat inovaciu ako hodnotu neakceptoval a vsetkych autorov donutil nieco spravit (co by malo na trhu taky efekt, ze by sa dost ludi na celu inovaciu vybodlo, dost ludi -- napriklad fanatikov-profesorov, exhibicionistov alebo jednoducho altruisticky mysliacich ludi, ktori maju vela casu alebo mozno aj mna by mozno ostalo a nieco tu robilo). nemam rad, ked ma niekto do niecoho nuti.

osobne som napriklad velkym zastancom open-source softveru, lebo ma prakticke vyhody. ale v den, ked by nejaka europska unia povedala, ze rusime copyright a ze vsetok softver bude povinne open-source by som bol prvy, ktory by v bruseli proti tomu demonstroval. lebo viem, co je to nieco naprogramovat a viem, ze autor a nikto iny by mal rozhodovat, ako so svojim dielom chce nalozit.

(z inych dovodov nesuhlasim so softverovymi patentami, ale to je na dlhsie, na softver copyright podla mna uplne postacuje).

nechajte autorom moznost volby, ako so svojim dielom nalozia a to podporuje inovaciu.

008090960148307703709764037114640371384203715127037155710371650303719469

Si robis srandu s tymi profesormi a financnym ohodnotenim, nie?;)

008090960148307703709764037114640371384203715127037155710371650303719154

zaujimavo tu pisete, no nie som si isty ci vsetci zapojeni chapu 'inovaciu' rovnako, alebo aspon podobne..

u mna osobne sa ako inovativny v poslednom case krystalizuje volny bezbarierovy pristup k zdrojom (text, obraz, film, video, zvuk, hudba atd). proste pristup bez kuleh, akou je napriklad privatne konzumovanie hodnoty vytvorenej spolocenstvom (commons) ludi, ako ho pozname z predaja web2 portalov medialnym firmam (flickr yahoo, youtube googlu, ocakavam ze sa nieco podobne skor ci neskor stane aj v nyxe, atd), kedy z tej ciastky, ktora je vazne velmi vysoka, tvorcovia obsahu (virtualni akcionari bez akcii a ziskov) nemaju nic, iba sluzby a este lepsi system na dalsie plnenie obsahom.

mozno nam web2 portaly poskytuju aj zaujimavu paralelu pre prehodnotenie uvazovania o individualnom autorstve v klasickejsich formach, ako napriklad pri autorstve knihy ktore tu spominate - standardom je ze za autorov su privilegovani jeden ci traja ludia, ktori text skompletovali. ludia, s ktorymi priebezne text konzultovali, a s ktorymi viedli siahlodlhe diskusie, su vacsinou 'vybaveni' v uvodnych acknowledgements, podakovaniach ci venovaniach. ak sa pozrieme na ekonomicku stranku ohodnotenia prace, ti jeden ci traja autori v podstate urobia podobnu vec ako majitelia web2 portalov - predaju artefakt vytvarany desiatkami/stovkami ludi vydavatelstvu, resp medialnej spolocnosti, a financne ohodnotenie 'skonzumuju' sami. vacsinou tu pada argument o iniciovani celeho projektu, pripadne jeho vedeni -- ze clovek tomu venoval neporovnatelne viac casu ako ostatni a preto patri odmena jemu. patri mu ale cela? ak nie, aka cast? ma sa bavit so vsetkymi 20 kamaratmi a znamymi a kolegami, s ktorymi text priebezne konzultoval, ze komu zaplati aku ciastocku? je taketo nieco mozne? vystacime si vzdy s kriteriom pomoci z 'ludskosti'? tu mi pride copyleftove autorstvo ako jedno z rieseni (teraz uz aj moralnej) dilemy. a podobne ako zdielane autorstvo (resp v ekonomickej reci zdielane kreativne 'vydavky') potrebujeme prist s rieseniami pre zdielane prijmy. podavam to teraz prilis cierno-bielo, ale pride mi zaujimave uvazovat v suvislosti s inovaciou aj tymto smerom.

aby som sa vratil na zaciatok, ako inovativna mi pride tvorba pre spolocenstvo (pre commons), ktore ma k jej vysledkom aj relevantny pristup. kedze kazdy takyto artefakt (v commons) clovek tvori spolu so spolocenstvom ludi (s commons), spolocenstvo by malo byt zapojene aj do ekonomickych a inych efektov plynucich z jeho vytvorenia.

00809096014830770370976403711464037138420371512703715571037165030371915403737252

co sa tyka kolektivneho autorstva, v pripade vedeckych zbornikov alebo odbornych publikacii sa zvykne uvadzat meno hlavneho editora s dovetkom "& kol.", co je celkom rozumne riesenie. kazdy, kto doda prispevok dostane dohodnuty honorar a stava sa spoluautorom, ktory si moze uvadzat taketo dielko vo svojej bibliografii.
teraz ma napada, ze vlastne ta nova kniha o bratislave bola idealnou prilezitostou urobit nieco s visackou creative commons..

0080909601483077037097640371146403713466

ano chapem, ale patenty sa skor ukazuju ako proti inovacny faktor, kedze zamadzuju vyskumnikom a SME inventorom nemoznost rastu

008090960148307703709764037114640371346603715120

pozor, toto plati v softveri

neplati to napr. vo farmacii a medicine, kde su naklady na "inovaciu" obrovske a rozratavaju sa na velmi dlhu dobu, pocas ktorej maju docasny monopol. neviem si predstavit, ze by vobec vyskum v medicine fungoval bez financii farmaceutickych spolocnosti a tie nemaju dovod riesit inovaciu, ak ich produkt niekto dva mesiace po tom ako ho vynajdu bude predavat ako generika. v tom pripade vyskum zastane uplne, vsetci budu vyrabat tie iste lieky a nejaky vyskum maju na haku. ruka trhu, jednoducho sa neoplati.

00809096014830770370976403711464037134660371512003715690

nepovedal by som,

lebo existuje x dokazov kde male firmy a maly vyskumnici riesia ekvivaletne medikamenty v krajinach tretieho sveta ako india ci afrika, a tyto ludia nemozu spravit produkt ktory by bol lacnejsi a dostupnejsi v tychto krajinach len kvoli patentom,

a to este nechcem zachadzat aj do bio-patentov, kde je mozne patentovat akykolvek proces ktory existuje v prirode pokial sa da vytvorit v umelom prostredi, cize napriklad to ze sa vysere moj pes je patentovatelna vec

0080909601483077037097640371146403713466037151200371569003716541

ano, je to zial tak, ale tie firmy jednoducho vyrabaju generika podla navodu, ktory je v patentovej aplikacii a volne dostupny, ale neinvestovali ani floka do vyvoja tych medikamentov.

ano, je to zial tak, ze vyskum je drahy a farmaceuticke firmy ho robia preto, aby zarobili a preto aj bojuju proti lacnym generikam, lebo by sa im ten vyskum jednoducho nezaplatil. a ano, je to tak, ze si to zial chudobne krajiny nemozu dovolit zaplatit. ale zober im moznost patentovat to a nove lieky sa nebudu vymyslat takmer vobec.

ano, existuju male firmy, ktore riesia ekvivalentne medikamenty, ale _nie_ firmy, ktore riesia _nove_ medikamenty a tu je prave ten podstatny rozdiel.

samozrejme je rozdiel medzi produktami farmacie, niektore sa vyrabaju lahsie a niektore tazsie. ano, aj mala firma moze nieco vynajst. tym padom sa jej ten vyskum zaplati, to je fajn. ale existuju aj obrovske vyskumne projekty, ktore v pripade, ze by po ich vynajedni neboli patentovane by jednoducho nemal kto financovat. a v tom pripade by sme tie medikamenty nemali ani my, nie len deti v afrike.

ano, je to krute, lebo sa tu bavime o ludskych zivotoch, ale zial trh funguje takto a nijak inak. firmy peniaze na vyskum nedaju, ked sa im nevratia a je to logicke, nemaju na to ziadny dovod.

preto som ja osobne za cestu, ze skusme sa rozpravat s farmaceutickymi firmami, aby lieky do afriky predavali lacnejsie alebo dali licenciu na vyrobu firmam, ktore to vyrobia na mieste, ale nesmu to predat von.

k patentovaniu procesov v prirode sa nevyjadrujem, pretoze o tom prd viem, takze mozno je to naozaj zla vec.

proti zlym veciam treba bojovat, ale treba vzdy zachadzat do dosledkov a pozriet sa, co to realne spravi s tymto svetom. nie len pozerat na spicku nosa, ze vsetko chceme zadarmo, lebo to mozno budeme mat zadarmo 2 roky a potom to uz jednoducho nebude vobec....

008090960148307703709764037114640371346603715120037156900371654103716599

to je smutna pravda, lebo patenty chrania investicii a je to defacto jedno ci vo farmacii alebo technologiach, bez nich by v pripade farmacii naozaj neexistovali milionove projekty, avsak verim, ze tieto projekty by sa mohli financovat aj s vyskumnych fondov statov, ci uz USA, alebo EU.

Tieto podstatne informacie sa potom skryvaju a ano patent byva publikovany, ale az 2 roky na to ako bol vydany, a na to aby si ho pouzil potrebujes licencne povolenie od drzitela patentu, co ti nemusi vydat alebo moze pytat kolko dat skratka nemozes.

hej bavime sa o ludskych zivotoch.

ja sa vzdy snazim zachadzat do dosledkov, a nehovoril som o nicom zadarmo, to ma potom velmi zle chapes,

00809096014830770370976403711464037134660371512003715690037165410371659903716875

ano, su vyskumne fondy statov, akurat peniaze do vedy idu prave preto, lebo z toho budu patenty, z ktorych bude zisk z dani.

je tu ale viacero veci, ktore sa daju zlepsit:

- vymysliet iny model financovania. toto ale treba mat zratane na realnych cislach a mat to premyslene pred akoukolvek snahou reformovat to. na to treba team ludi z oblasti (farmacia, medicina, ekonomia). netvrdil som, ze sa to neda lepsie, ale na to, aby sme o tom vobec mohli uvazovat to treba jednoducho vymysliet a zratat, s dopadom na jednotlive odvetvia, ale aj ekonomiku ako celok. takze vyskumny projekt by som zacal tu.

- vyladit parametre sucasneho riesenia (znizit dlzku patentovej ochrany napr.), co sice sposobi, ze napriklad tie lieky budu spociatku drahsie, ale o kratsi cas budu dostupne generika

- dohodnut sa s farmaceutickymi spolocnostami na cenach pre treti svet.

0080909601483077037097640371146403713466037151200371569003716541037165990371687503717249

respektive zformovat normalny system pre patenty

008090960148307703709764037114640371346603715120037156900371654103716599037168750371724903718027

cokolvek, moznosti je vela, tym som chcel povedat len to, ze netvrdim, ze sucasny system je dokonaly, ale tvrdim, ze "zrusenie patentov" bez akejkolvek nahrady by malo dost vazne nasledky, kym by si priemysel nasiel cesticku ako robit vyskum a zaroven aj zarabat (a ak sa nedostane do stabilneho stavu, kedy si povie, ze ten vyskum netreba, co sa tiez kludne moze stat a nevie to nikto predpovedat).

0080909601483077037097640371146403713466037151200371569003716191

tak tak. radsej neotvarat, lebo tu je tolko kontroverznych nezmyslov uzakonenych a vynucovanych... clovek by az dostal pocit ze sa civalizacia zosype keby prestali existovat IP rights. a opak je skor pravdou

008090960148307703709764037114640371346603715120037156900371619103716401

IPR bude hlavne problem dalsich generacii :)
i ked mi teraz uz zaciname citit o com to asi je

0080909601483077037097640371146403711476

a teda hlavne nepochopim tie dementne danove ulavy a podporovanie niecoho danovymi ulavami. dane maju byt nizke pre vsetkych.

ale tak to neviem, ci so mnou na tomto laviciarskom fore niekto zdiela tento nazor :)

008090960148307703709764037114640371147603713462

stymi danami, ulavi by mali dostavat najme SME a nie velke americke koncerny

00809096014830770370976403711464037114760371346203715117

ulavy by nemal dostavat nikto.

dane maju byt nizke pre vsetkych.

nie pre vacsinu vysoke a niekto ma mat danove ulavy.

0080909601483077037097640371146403711476037134620371511703715707

to su tie dvojite metre...