ponechajme teraz trademark bokom, i ked aj tu by sa dalo polemizovat
copyright nevznikol ani nahodou na ochranu "opravnenych" zaujmov autorov
Pôvod autorského práva (copyright) je spätý s udeľovaním monopolných tlačiarenských výsad panovníkom. Tie prestavovali efektívny nástroj cenzúry a zabraňovali publikovaniu buričských a kacírskych diel. Ich primárnym poslaním teda nebolo chrániť práva autorov a vydavateľov, ale zvýšiť príjem štátnej pokladnice a umožniť vláde kontrolovať obsah literárnych diel.
Prvým zákonom ktorý by sme dnes začlenili do oblasti autorského práva bol anglický Statute of Anne z r. 1710. Predstavoval výsledný produkt súboru monopolných výsad, nariadení Kráľovského súdu (Court of Star Chamber), licenčných zákonov a predstavoval systém, súčasťou ktorého bola povinná registrácia titulov u Stationers´ Company. Papiernickú spoločnosť (Company of Stationers) zriadila r. 1557 kráľovná Mária a vybavila ju monopolom na tlač a registráciu titulov. Keď vynález kníhtlače radikálnym spôsobom zmenil celospoločenskú situáciu a obmedzil klasické spôsoby fungovania štátnej moci znamenalo zriadenie tejto spoločnosti pokus o udržanie si kontroly nad tlačou a protestantskou literatúrou obzvlášť. Spoločnosť, združujúca približne 100 členov ktorý si delili podiel na tlači v celej krajine, disponovala právom zabaviť a zničiť neautorizované diela a tlačiarenské stroje. Postupom času nahradil Papiernickú spoločnosť komplexný systém licenčných zákonov, plniacich rovnakú funkciu. I pre súčasnosť je stále zaujímavý argument, ktorým sa bývali členovia Papiernickej spoločnosti pokúšali zachovať výhody plynúce z ich monopolu. Svoje úsilie prezentovali ako „ušľachtilú“ snahu zabezpečiť autorom kníh „spravodlivý“ zisk. Ako konštatuje Kaplan (1967): „Myslím si, že pravda je asi taká, že vydavatelia videli v zdôrazňovaní záujmov autorov spolu so svojimi záujmami taktickú výhodu a táto taktika sa odrazila v tóne akým bol Statute of Anne spísaný.“ Statute of Anne predstavoval vyvrcholenie týchto procesov, ostatné krajiny sa už len pripojili k nastúpeným trendom.
aj ked je mi jasne kam asi smerujes. ak som to spravne pochopil, ide ti o to aby ked napises napr. knizku, niekto iny neurobil copy `n paste a nevydal to pod svoajim menom. na to ale ochrana copyrightom vobec nie je potrebna. dalo by sa riesit aj napr. ustanoveniami obcianskeho prava o podvode etc.
ved ako by potom bolo mozne, aby vznikol napr. Epos o Gilgamesovi a mnoho inyc diel, ked o ochrane copyrightom vtedy nebolo ani pocut?
a dalsi argument ktory vyvracia popularny mytus "copyright = stimul invencie / kreativity"
nachadzame ho v Boldrin & Levine: Against Intellectual Monopoly, Chapter 2
Start with English authors selling books in the United
States in the nineteenth century. “During the nineteenth century
anyone was free in the United States to reprint a foreign
publication” without making any payment to the author, besides
purchasing a legally sold copy of the book. This was a fact that
greatly upset Charles Dickens whose works, along with those of
many other English authors, were widely distributed in the U.S.,
and
yet American publishers found it profitable to make
arrangements with English authors. Evidence before the
1876-8 Commission shows that English authors sometimes
received more from the sale of their books by American
publishers, where they had no copyright, than from their
royalties in [England]
where they did have copyright. In short without copyright, authors
still got paid, sometime more without copyright than with it.12
How did it work? Then, as now, there is a great deal of
impatience in the demand for books, especially good books.
English authors would sell American publishers the manuscripts of
their new books before their publication in Britain. The American
publisher who bought the manuscript had every incentive to
saturate the market for that particular novel as soon as possible, to
avoid cheap imitators to come in soon after. This led to mass
publication at fairly low prices. The amount of revenues British
authors received up front from American publishers often
exceeded the amount they were able to collect over a number of
years from royalties in the UK. Notice that, at the time, the US
market was comparable in size to the UK market.13
More broadly, the lack of copyright protection, which
permitted the United States publishers’ “pirating” of English
writers, was a good economic policy of great social value for the
people of United States, and of no significant detriment, as the
Commission report and other evidence confirm, for English
authors. Not only did it enable the establishment and rapid growth
of a large and successful publishing business in the United States;
also, and more importantly, it increased literacy and benefited the
cultural development of the American people by flooding the
market with cheap copies of great books.
