 |
|
| node: | STOP KONCESIONARSKYM POPLATKOM |
| template: | 4 |
| parent: | Urobte REKLAMU čomukoľvek |
| owner: | rixo |
| viewed by: | |
| created: | 23.01.2008 - 12:14:29 |
| updated: | 23.01.2008 - 12:15:40 |
|
cwbe coordinatez: 101 63539 63556 3419116 3632275 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::
total children::9
3 ❤️
| mirex | 0 |
| Elence | 0 |
| sad&kvet | 0 |
ZRUŠME KONCESIONÁRSKE POPLATKY! http://www.referendum2008.sk
* NESPRAVODLIVÉ JE, keď musia platiť aj tí, ktorí STV vôbec nepozerajú a po novom dokonca aj tí, ktorí nevlastnia žiaden televízor, iba elektrickú zásuvku!
* NESOLIDÁRNE JE, keď všetci musia platiť rovnaké poplatky bez ohľadu na to, či sú chudobní alebo bohatí!
* NESOCIÁLNE JE, keď rodina s dvomi deťmi a príjmom
25-tisíc Sk mesačne platí vyššie koncesionárske poplatky ako daň z príjmu!
Cieľom nie je zrušiť STV a SRo, ale ušetriť každej rodine 1 680 Sk ročne a aby politici našli vhodnejší spôsob financovania týchto inštitúcií. Koncesionárske poplatky do dnešnej doby nepatria. Nový zákon, ktorý sa práve nachádza v parlamente síce premenoval „koncesionárske poplatky“ na „úhradu za služby verejnosti poskytované STV a SRo“ ale nezmenil jeho podstatu. Iba celú problematiku doviedol do úplnej absurdity: Poplatky či úhradu za STV a SRo musí platiť každý, kto má elektrickú zásuvku. To je ako by diaľničné známky si musel kúpiť každý, kto má vodičský preukaz.
Poplatky a úhrady, ktoré nespĺňajú tri nasledovné kritéria, nie sú poplatkami, ale štátom vynútené platby na financovanie verejných statkov.
Poplatok či úhrada (ako napr. poplatok za vystavenie pasu alebo úhrada za diaľničné známky) sú dobrovoľné. Kto službu nechce využívať, platiť nemusí.
Poplatok či úhrada majú protihodnotu. Kto ich zaplatí, ju dostane (napr. pas alebo diaľničnú známku, resp. právo užívať diaľnicu).
Poplatok či úhrada sú jednorázove. Občan ich platí len vtedy, keď ich protihodnotu aj požaduje.
Financovanie STV je preto „štátom vynútené financovanie verejného statku“ a to musí byť solidárne, kde bohatí platia viac ako chudobní.
Solidárna je napríklad rovná daň – najchudobnejších 50% zamestnancov platí len 4% z celkového výnosu dane a najbohatších 10% zamestnancov platí vyše 50% z celkového výnosu dane. Práve výnos z rovnej dane sa používa na financovanie verejných statkov, akými sú armáda, súdy, polícia a pod.
Na financovaní verejného statku menom STV a SRo sa najchudobnejších 50% podieľa 50-imi percentami a najbohatších 10% len 10-imi percentami. Toto je dôvod, prečo chceme zrušiť koncesionárske poplatky (resp. úhradu za služby poskytované verejnosti STV a SRo) a docieliť, aby boli nahradené solidárnym financovaním.
* NESPRAVODLIVÉ JE, keď musia platiť aj tí, ktorí STV vôbec nepozerajú a po novom dokonca aj tí, ktorí nevlastnia žiaden televízor, iba elektrickú zásuvku!
* NESOLIDÁRNE JE, keď všetci musia platiť rovnaké poplatky bez ohľadu na to, či sú chudobní alebo bohatí!
* NESOCIÁLNE JE, keď rodina s dvomi deťmi a príjmom
25-tisíc Sk mesačne platí vyššie koncesionárske poplatky ako daň z príjmu!
Cieľom nie je zrušiť STV a SRo, ale ušetriť každej rodine 1 680 Sk ročne a aby politici našli vhodnejší spôsob financovania týchto inštitúcií. Koncesionárske poplatky do dnešnej doby nepatria. Nový zákon, ktorý sa práve nachádza v parlamente síce premenoval „koncesionárske poplatky“ na „úhradu za služby verejnosti poskytované STV a SRo“ ale nezmenil jeho podstatu. Iba celú problematiku doviedol do úplnej absurdity: Poplatky či úhradu za STV a SRo musí platiť každý, kto má elektrickú zásuvku. To je ako by diaľničné známky si musel kúpiť každý, kto má vodičský preukaz.
Poplatky a úhrady, ktoré nespĺňajú tri nasledovné kritéria, nie sú poplatkami, ale štátom vynútené platby na financovanie verejných statkov.
Poplatok či úhrada (ako napr. poplatok za vystavenie pasu alebo úhrada za diaľničné známky) sú dobrovoľné. Kto službu nechce využívať, platiť nemusí.
Poplatok či úhrada majú protihodnotu. Kto ich zaplatí, ju dostane (napr. pas alebo diaľničnú známku, resp. právo užívať diaľnicu).
Poplatok či úhrada sú jednorázove. Občan ich platí len vtedy, keď ich protihodnotu aj požaduje.
Financovanie STV je preto „štátom vynútené financovanie verejného statku“ a to musí byť solidárne, kde bohatí platia viac ako chudobní.
Solidárna je napríklad rovná daň – najchudobnejších 50% zamestnancov platí len 4% z celkového výnosu dane a najbohatších 10% zamestnancov platí vyše 50% z celkového výnosu dane. Práve výnos z rovnej dane sa používa na financovanie verejných statkov, akými sú armáda, súdy, polícia a pod.
Na financovaní verejného statku menom STV a SRo sa najchudobnejších 50% podieľa 50-imi percentami a najbohatších 10% len 10-imi percentami. Toto je dôvod, prečo chceme zrušiť koncesionárske poplatky (resp. úhradu za služby poskytované verejnosti STV a SRo) a docieliť, aby boli nahradené solidárnym financovaním.