Róbert Špoták a Miriama Benková už nepracujú vo Fonde na podporu umenia, ale počas nášho výletu boli ešte len na odchode. Po deviatich rokoch v FPU sa Robo vypracoval na riaditeľa a Mirka po siedmych na jeho zástupkyňu. Fond považujú za aj svoje dieťa, mali odhodlanie zostať kým sa dá, ale ich odvolanie // výpoveď boli zároveň vykúpením. Hovoria o post-traumatickom strese a zlých snoch zo zasadnutí rady.

Žｅ ｍáš ａｊ ｔú ｓｋúｓｅｎｏｓť žｅ ｓａ ｔｕ ｄá ｓｐｒａｖｉť ｖｅľｍｉ ｋｖａｌｉｔｎá ｉｎšｔｉｔúｃｉａ． Ａ ｔá ｊｅｊ ｓｔｒａｔａ ｍａ ａｊ ｔａｋ ｐｏｐｃｈｌａ žｅ ｔｏ ｓａ ｎáｍ ｔｕ ｅšｔｅ ｍｕｓí ｐｏｄａｒｉť． Číｍ ｖｉａｃ ｅｎｅｒｇｉｅ ｓｍｅ ｄｏ ｔｏｈｏ ｖｒážａｌｉ ｔａｋ ｔýｍ ｖｉａｃ ｍａ ｃｈｙｔａｌａ ｔａｋá ｚａｎｏｖｉｔｏｓť ｚｏｓｔａť ｔｕ ａ ｎｅｄｏｖｏｌｉť ｉｍ ｚｎｉčｉｔ ｔｏ ｔｕ ｖšｅｔｋｏ ａ ｎａ ｄｌｈｏ． ／／ Ｍôｊ ｍｕž ｔｏｍｕ úｐｌｎｅ ｎｅｒｏｚｕｍｉｅ， ｌｅｂｏ číｍ ｄｌｈšｉｅ ｓｌｅｄｕｊｅ ｔú ｓｉｔｕáｃｉｕ ｏｋｏｌｏ ｆｏｎｄｕ ｔýｍ ｖｉａｃ žｅ ／／ ｍｙ ｍｕｓíｍｅ íｓť ｄｏ ｚａｈｒａｎｉčｉａ ｐｒｅč ａｓｐｏň ｎａ ｐáｒ ｒｏｋｏｖ． ／／ Ａ ｊａ žｅ ｔｅｒａｚ ｔｕ ｍｕｓíｍｅ ｅšｔｅ ｖｉａｃ ｏｓｔａť！ ／／ Ｈｅｊ ｐｏｔｏｍ ｍａ ｔｉｅž ｏｂčａｓ ｃｈｙｔí ｔａｋé žｅ ｍｙ ｍｕｓíｍｅ íｓť ｄｏ ｚａｈｒａｎｉčｉａ ａｓｐｏň ｎａ ｃｈｖíľｕ．Ａｌｅ ｖäčšｉｎｕ čａｓｕ ｊｅ ｔｏ ｐｒáｖｅ ｔａｋé žｅ ｎｉｅ ｊａ ｃｈｃｅｍ ｐｏčｋａť ｋýｍ ｔíｔｏ ｖｙｐａｄｎú ／／ ａ ｊａ ｃｈｃｅｍ íｓť ｎａ ｔｏ ｍｉｎｉｓｔｅｒｓｔｖｏ ｋｕｌｔúｒｙ ／／ ａ ｏｐｒａｖｏｖａť．

Miriama Benková a Róbert Špoták premýšľajú systémovo a neznášajú vybavovačky. Robo Špoták a Mirka Benková chcú žiť vo fungujúcej krajine a odmietajú relativizovať fakty len preto, že sa im to hodí. Majú priamu skúsenosť s diletantizmom rádoby-mocipánov a vedia reflektovať pôvod kultúrneho revanšizmu.

Ｔｏ ｊｅ ｏ ｔｏｍ žｅ ｍáš ｐｒｅｈｎａｎé ａｍｂíｃｉｅ ／／ ａｌｅ ｎｅｍáš ｎａ ｔｏ ａｂｙ ｓｉ ｂｏｌ ｕｚｎａｎý ｕｍｅｌｅｃ ／／ ａｂｙ ｐｏｖｅｄａｌｉ žｅ áｎｏ ｔｏ ｊｅ ＴＥＮ ｕｍｅｌｅｃ． ／／ Ａｌｅ ｍáš ｔｉｅ ａｍｂíｃｉｅ ａ ｎｉｅｋｔｏ ｉｃｈ ｖ ｔｅｂｅ žｉｖí ａｌｅｂｏ ｓáｍ ｉｃｈ ｖ ｓｅｂｅ žｉｖíš ａ ｎｅｄｅｊｅ ｓａ ｔｏ ａ ｈľａｄáš ｓｐôｓｏｂ ａｋｏ ｓａ ｋ ｔｏｍｕ ｄｏｓｔａť． Ａ ｔí ľｕｄｉａ ｎａｏｚａｊ ｓｋｏｎčｉａ ｖ ｔｏｍ Ｓｐｏｌｋｕ ｓｌｏｖｅｎｓｋýｃｈ ｓｐｉｓｏｖａｔｅľｏｖ ａｌｅｂｏ ｖ ｔｅｊ Ｍａｔｉｃｉ ／／ ｌｅｂｏ ｎｅｍａｊú ｉｎú ｍｏžｎｏｓť ｌｅｂｏ ｎｉｋｔｏ ｉｎý ｉｃｈ ｚａ ｒｅｌｅｖａｎｔｎýｃｈ ｎｅｏｚｎａčí． Ａ ｔíｔｏ ľｕｄｉａ ｉｃｈ ｚａ ｒｅｌｅｖａｎｔｎýｃｈ ｏｚｎａčｉａ． Áｎｏ． ／／ Ｔｙ ｓｉ ｎáš． ／／ Ｓｉ ｎａｊｌｅｐší．

S Robom a Mirkou sme strávili tri dni v Ľubietovej. Pili sme grepovičku a bortini, hrali vedomostnú hru Poznáš Slovensko?, hikeovali po Veporských vrchoch a rozprávali sa o občianskej spoločnosti, financovaní // stave kultúry a dôvere v inštitúcie.

Ｔｏ ｊｅ ｐｒｏｓｔｅ ｉｎｖáｚｉａ ｂａｒｂａｒｏｖ ／／ ｖｚｂｕｒａ ｐｒｏｔｉ ｅｌｉｔáｍ． Ａｌｅ ｔｅｒａｚ ｎｅｈｏｖｏｒíｍ žｅ ｍｙ ｓｍｅ ｔｉｅ ｅｌｉｔｙ ａｌｅ ｐｒｏｓｔｅ žｅ ｖｚｂｕｒａ ｐｒｏｔｉ ľｕｄｏｍ ｋｔｏｒí ｎｉｅčｏ ｏｖｌáｄａｊú ａ ｎｉｅčｏ ｖｅｄｉａ． Ａｌｅ ｖ ｉｓｔｏｍ ｂｏｄｅ ｓｉ ｍｕｓíš ｐｏｓｔａｖｉť ｈｒａｎｉｃｕ， žｅ ｚａ ｔｏｔｏ ｕž ｎｅｊｄｅš．／／ Ｎｅｂｕｄｅš ｓｉ ｐｒｉｓｐôｓｏｂｏｖａť ｆａｋｔｙ ａｂｙ ｔｏ ｓｖｅｄčｉｌｏ ｖ ｔｖｏｊ ｐｒｏｓｐｅｃｈ．Ｔｏ ｊｅ ｐｒｅ ｍňａ ｈｒａｎｉｃａ ｏｓｏｂｎá ／／ ｚａ ｔｏ ｊａ ｐｒｏｓｔｅ ｎｅｐôｊｄｅｍ．

Weltschmerzen Sabatikal je zážitkový podcast o umení a živote pre sústredeného poslucháča. Jeho cieľom je sprostredkovať pocit z toho, keď sa s niekým dobre porozprávate, aj s chaotickosťou // autenticitou hovoreného slova vrátane vulgarizmov. Toto nie je background listening, nielen kvôli nestálej k̯͎̰͉͙̦͕̽͜v̩̹̙̔̀̀a̼̞̪̝̤͇͆̈̃͞l̢̝̪ͭi̅̚̚҉͕̟ͅẗ͔̣̭̠̜̞́̒ͩͦ͢ͅę̪͕̓̉ͯ ̮̣͍ͧ͢z̢̺͉̰̠̜̰̦̟ͫ̉͗v̛͔̠̼̼̽͑u̿҉͖͓̮k̸̥̦͔̗͍̼͙ͫ̌u̙ͬͩͣͮ͠ͅ.̬̯͙͙̞̭ͧ̈́̊͘

Podcast nájdete na väčšine bežných podcastových platforiem, spotify, aj na bandcampe Weltschmerzen.

tvorbu podcastu z verejných zdrojov NEpodporil Fond na podporu umenia.