postulovať, že "pred" jazykovou identitou nevyhnutne musela existovať nejaká "etnická" identita (mimochodom, ako by si ju vymedzil?) sa mi zdá ako čistá projekcia dnešných kategórií do minulosti. "etnická" identita potom vyznieva takmer ako univerzálna, vždy prítomná identita - keď už nie je možné identifikovať skupinu inak (cez jazyk, politickú príslušnosť, konfesiu), ešte vždy je poruke "etnicita", vlastná úplne každému a tak samozrejmá, že sa snáď ani netreba namáhať s jej vymedzením. nesnažím sa tým povedať, že mám po ruke nejakú autoritatívnu (lepšiu, hodnovernejšiu...) interpretáciu identity ľudí a skupín v dobe, o ktorej sa rozprávame; problém je, že tieto identity je z dostupných dát veľmi ťažké rekonštruovať, a preto je o to dôležitejšie vyvarovať sa apriórnych úsudkov. keďže mi dnes rozoznávame jazykovú afinitu medzi slovanskými jazykmi a s tým si asociujeme často oveľa viac, než tento fakt sám o sebe dovoľuje, máme tendenciu predpokladať, že nejaká pan-slovanská (napr. "etnická", ako píšeš) esencia im musela predchádzať. prečo nehovoriť naozaj len o blízkosti jazykov, ktorý môžeme s istou mierou spoľahlivosti mapovať do minulosti, a - ak sú určiteľné - korelácie medzi jazykom a určitými znakmi kultúry? čo odôvodňuje predpokladať, že tieto prvky - objektívne existujúce - museli byť ľuďmi uchopované ako mentálny rámec "etnickej" identity, navyše v súčasnom poňatí? proces, ktorý popisuješ - "je podla mna jazykova diferenciacia startom pre vznik narodnej identity ktory sa dovrsuje politickou identitou ktora zjednoti jazykovo ci geograficky najpribuznejsie regiony (komunity)" - je dosť dobre možný, ale nie je na ňom podľa mňa nič nevyhnutné, ani samozrejmé. prečo boli niektoré konkrétne idey politických národov (napr. švajčiarskeho) dosť silné, aby sa presadili na úkor jazykom operujúcich ideí? na druhej strane, existuje fúra príkladov vysoko centralizovaných spoločností, ktorých jednotlivé vrstvy hovorili celkom odlišnými jazykmi, ale vôbec to neprekážalo silnej ekonomickej a kultúrnej integrácií tých celkov... ale späť ku Slovákom: snažil som sa tým povedať hlavne to, že jazyk síce bol dôležitým momentom národného hnutia, ale že to nevychádzalo tak nejak automaticky "z povahy vecí"; aby "fungoval", muselo to byť práve tým hnutím náležite tematizované a - to už je skutočne len môj osobný názor - tak trochu zveličené.