cwbe coordinatez:
101
7763757
21904

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::60
total children::20
10 ❤️


show[ 2 | 3] flat


xado0
Lorem ipsum0
rx0
S!ckboy0
afross0
azazel[Locke...0
holdsun0
SKIRO0
Rastas0
ketsl0
balgain0
Alexej Dorianov0
zrnk☉0
Rekonoiterer0
Tondo0
oce0
fi-x0
..............0
jc0
medium0
acidmilk0
al-caid0
Bici0
galantny elegan0
kristy0
daimonion1
Vahlen2
http://www.s...2
anupev2
kosmo5
liDah8
Tak ako vacsina vedcov tohto storocia, som sa velmi nezaoberal teologiou. Teologia je cudzia rec ktoru sme sa ani len nepokusali pochopit. Moja osobna teologia je teologia amatera. Ale raz mi jeden teolog pomohol formulovat moje myslienky. Charlesa Hatshorna som stretol v Minnesote a mali sme velmi vaznu debatu. Potom co sme chvilu debatovali mi oznamil ze moje teologicke stanovisko je nazyvane Socinianske. Socinus bol taliansky kacir ktory zil v sestnastom storoci. Pokial si dobre pamatam co mi Hatshorne hovoril, zaklad Socinianskeho kacirstva je v tom ze Boh nieje ani vsemocny (omnipotent) ani vsevediaci (omniscient) . Uci sa a rastie tak ako sa vesmir rozvija.

Nie, netvarim sa ze rozumiem tym teologickym zapeklitostiam ku ktorym tato doktrina vedie ked ju clovek analyzuje do detailu. Povazujem ju vsak za uzasnu a konzistentnu s vedeckym sedliackym rozumom. Nerobim priame rozlisenie medzi myslou a Bohom. Boh je to cim sa mysel stane ked prekroci urcitu hranicu nasho pochopenia. Boh moze byt chapany ako dusa sveta alebo zbierka dusi sveta. Sme najzjavnejsimi manifestaciami Boha na tejto planete v tomto stadiu vyvoja. Neskor mozno budeme rast tak ako On bude rast, alebo zaostaneme pozadu. Ako hovori Bernard: "Moze to byt zaciatok alebo koniec, ale odtialto tam nevidime." Pokial zaostaneme, je to koniec. Pokial budeme rast, je to zaciatok.




Velka vyhoda mojej verzie Socinianskej teologie je ze navrchu nechava miesto pre diverzitu. Tak ako vznesenost Stvorenia lezi v jeho diverzite, je v nej aj vznesenost Stvoritela. Viac dusi sveta je lepsich ako jedna. Ked mysel bude rast aby zaplnila vesmir, bude coraz diverzifikovanejsia ale zaroven aj jednotnejsia.

Dalsi teolog s ktorym mam vsak troska vzdialenejsi vztah je sv. Pavol. Pavol (alebo Pavel, pozn. prekladatela ;)? hovoril par velmi dobrych veci o diverzite: "Teraz existuje diverzita darov, ale rovnaky Duch. A su rozdielne druhy administracie, ale iba jeden Pan. A je vela druhov cinnosti, ale jediny Boh pracuje v nich." Tuto pasaz z prveho listu Korintskym by som vyuzil v kazni keby som nejaku robil. Ale nerobim. Chcem opisat vesmir tak ako ho vnimam v svojom zivote vedca a politicky angazovaneho obcana. Nebudem sa tvarit ze suhlasim so sv. Pavlom ked popravde s hlavnou myslienkou jeho postoja vobec nesuhlasim. Pre sv. Pavla je totiz diverzita stvorenia menej dolezita ako jednota stvoritela.

Pre mna je to naopak. Neviem, a pravdupovediac sa ani velmi nezaoberam tym ako vo vsetkom pracuje ten isty Boh. Zaoberem sa diverzitou jeho prace.

V zemi nikoho medzi vedou a teologiou je 5 specifickych bodov pri ktorych sa moze viera a dokazovanie dostat do konfliktu. Tychto 5 bodov su: povod zivota, ludsky zazitok slobodnej vole, zakaz teleologickych vysvetleni vo vede, "dizajnovaci argument" (argument from design) ako vysvetlenie , a otazka najvyssieho ciela. Kazdy z tychto bodov by mohol zabrat jednu celu kapitolu ale nanestastie mam iba par malo stran pre vsetkych 5. Pokusim sa objasnit kazdy z nich v par riadkoch ako najlepsie viem.

Tak najprv povod zivota. Z filozofickeho hladiska toto vobec nieje tazky problem. Zivot v jeho prvotnych formach bol odvodeny z obycajnych chemickych principov. Aspon si dokazeme predstavit ako zivot vznikal a dokazeme tieto procesy chemicky vypocitat. Ovela tazsie problemy nastavaju ovela neskor, s prichodom vedomia, mysle a jazyka. Ako raz povedal fyzik Wigner: "Kde do Schrodringerovej rovnice napchate radost zo zivota?" Problem so vznikom zivota je tento: Ako spojite teoriu kde zivot vznikol nahodou s doktrinou ze zivot je cast Bozieho vesmirneho planu? Existuju tri mozne odpovede pre tuto otazku:

1) Odmietnut ze Boh ma plan a vyhlasit ze vsetko je nahodne. Toto je odpoved Jacquesa Monoda a mnohych dnesnych biologov. Potom sa vsak Wigner opyta: "Je vedomie tiez iba nahoda?"

2) Odmietnut ze existuje nahoda a vyhlasit ze Boh ako kocky dopadnu. Toto je Einsteinova odpoved, pretoze veril ze nahoda je koncept vymysleny clovekom z toho dovodu ze nedokazal popisat ako PRESNE priroda pracuje. Ale ked je nahoda iba plastom nasej ignorancie, preco hraju statisticke zakony tak dolezitu rolu vo fyzike?

3) Vyhlasit ze nahoda existuje pretoze Boh s nami zdiela nasu nevedomost. Toto je odpoved Socinianskeho kacirstva. Boh neni vseveduci. Rastie s vesmirom a uci sa tak ako sa vesmir vyvija. Nahoda je sucastou jeho planu. Vyuziva ju takisto ako my aby dosiahol svojho Konca.



Druhy konflikt medzi vierou a dokazovanim nastava pri otazke slobodnej vole. Najkrajsie to bolo formulovane v epilogu Schrodringerovej malej knizocky Co je zivot? Problem je spojit priamy ludsky zazitok slobodnej vole s vierou vo vedecku kauzalitu. Tu mame znova tri alternativne odpovede na vyriesenie konfliktu. Ale ci uz striktna veda alebo striktna viera odmietaju slobodnu volu. Pohlad Jacquesa Monoda na svet ako na cistu "Nahodu a nevyhnutnost" odmieta slobodnu volu. Ortodoxna teologia vsemocneho a vsevediaceho Boha ju taktiez odmieta. Pre tych z nas ktorych chcu verit aj v Boha aj vo slobodnu volu je Socinianske kacirstvo najlepsim vychodiskom. Filozoficke problemy nahody a slobodnej vole su velmi uzko spate. Socinianska teologia sa zaobera oboma zaroven. Slobodna vola je vytvorena kooperaciou ludskej mysle s inak nahodnymi procesmi v ludskom mozgu. Bozia vola je kooperacia univerzalnej mysle s inac nahodnymi procesmi vo svete ako takom.

Moj dalsi problem je problem zakazanej teleologie, konflikt medzi ludskym pocitom Zmyslu a operacionalnymi pravidlami vedy. Veda neakceptuje Aristotelovsky styl vysvetlovania, ze kamen pada na Zem pretoze jeho podstata je zemska a preto je rad na Zemi, alebo ze ludsky mozog sa vyvija preto ze podstatou cloveka je byt inteligentny. Vo vede musia byt vsetky dovody lokalne a vyuzitelne. Zmysel nieje akceptovatelny ako vysvetlenie vedeckych javov. Cinnost na dialku ci uz v case alebo priestore je zakazana. Specialne su zakazane akekolvek teleologicke vplyvy Konecnych veci na lokalne javy. Ako zjednotime tieto zakazy s nasou ludskou skusenostou hladania zmyslu a v nasu vieru v univerzalny Zmysel? Tento problem riesim tak ze obmedzim pokial-az-veda-moze-zajst. Vyber zakonov podla ktorych prirodov funguje patri medzi otazky ktore nepatria do vedy ale do meta-vedy. Veda je obmedzena iba na vysvetlovanie javov v ramci vesmiru. Teleologia nieje obmedzena ked vysvetlenia idu za vedu az do meta-vedy.

Najznamejsi priklad meta-vedeckeho vysvetlenia je takzvany Antropicky Princip. Antropicky Princip hovori ze zakony prirody su vysvetlene az vtedy ked su zakony prirody take ze umoznia existenciu teoretickych fyzikov ktory o nich mozu spekulovat. Vieme ze teoreticki fyzici existuju , zakony prirody su take ze umoznuju ich existenciu. Tento typ vysvetlenia je cisto teleologicky. Vedie k netrivialnym dosledkom , k obmedzeniam jednotlivych stavebnych blokov vesmiru na ktore nemam cas aby som vysvetloval do detailu. Vela vedcov nema rado Antropicky Princip pretoze sa javi ako keby vedu vrhal naspat do predkopernikovskych cias aristotelovskeho zdovodnovania. Zda sa ze implikuje antropocentricky pohlad na vesmir. Ci mate radi Antropicky Princip alebo nie je otazka chute. Osobne mi pripada velmi osvecujuci. Suhlasi s duchom modernej vedy ze mame dve komplementarne sposoby vysvetlovania veci, teleologicky styl ktory umoznuje zaoberat sa Zmyslom vesmiru ako takeho, a neteleologickej vedy vylucujucej zmysel z javov v striktnej jurisdikcii vedy.



4217RCth.jpgOtazka dizajnu je dalsi na mojom kratkom zozname filozofickych problemov. Dlhu dobu bola jednou z klasickych dokazov existencie Boha. Existencia hodiniek potvrdzuje existenciu hodinara. Toto bol najzakladnejsi argument v boji medzi creationistami a evolucionistami v biologii 19. storocia. Ti co zastavali evoluciu zvitazili. Nahodne geneticke variacie plus Darwinovska selekcia sa ukazali byt dostatocne pre biologicku evoluciu. Argument "dizajnu" bola vyluceny z vedy pretoze pouzival teleologicke odovodnovanie. 100 rokov biologia uspesne odolava tomu aby boli ozivene stare creationisticke doktriny. Kazdopadne otazka dizajnu ma stale dost fascinuje z filozofickeho hladiska. Prisudzujem jej rovnaky status ako Antropickemu Principu, je vylucena z vedy a spada do sfery meta-vedy.

Je chybou snazit sa vtesnat teologiu do vyhranenych ramcov vedy. Argument dizajnu povazujem za platny v nasledovnom zmysle: Vesmir vykazuje znamky operacie Mysle na 3 urovniach. Prva uroven je uroven elementarnych fyzikalnych procesov na urovni kvantovej mechaniky. Hmota v kvantovej mechanike nieje intertna substancia ale aktivny agent, neustale pomocou zakonov pravdepodobnosti robiaci rozhodnutia medzi alternativnymi moznostami .Kazdy kvantovy experiment donucuje prirodu aby robila rozhodnutia. Zda sa ze mysel, manifestovana ako schopnost robit rozhodnutia je v urcitej miere obsiahnuta v kazdom elektrone. Druha uroven je uroven priameho ludskeho prezitku. Nase mozgy sa javia ako zosilovace mentalnej zlozky kvantovych procesov v molekulach nasich neuronov. Sme druhy velky skok vo vyvine Mysle. Teraz prichadza argument dizajnu. Existuju dokazy odvodene z urcitych vlastnosti zakonov prirody ze vesmir ako celok je napomocny rastu Mysle. Tento argument je v podstate iba rozsirenim Antropickeho Principu na univerzalnu rovinu. Preto je zdovodnitelne verit v tretiu uroven Mysle, v mentalnu zlozku vesmiru. Pokial verime v tuto mentalnu zlozku a nazveme ju Boh, mozme povedat ze sme malymi kuskami Bozieho mentalneho aparatu.



Posledny z piatich filozofickych problemov je problem finalnych zamerov. Tu nastava problem pretoze sa snazime formulovat nejaky vyrok o konecnom zmysle vesmiru. Inymi slovami povedane, chceme citat Boziu mysel. Predchadzajuce snahy o citanie Bozej mysle neboli moc uspesne. Jeden z najhustejsich pokusov je zapisany v knihe Jobovej ;))))). Bozia odpoved Jobovi z burky nebola moc povzbudzujuca. Kazdopadne aspon mam dobru spolocnost kedze sa pytam tu istu otazku co sa pytal Job: "Preco musime trpiet? Preco je svet nespravodlivy? Aky je zmysel bolesti a tragedie?" Chcel by som mat odpovedi na tieto otazky, odpovede ktore platia aj na nasej detskej urovni chapania veci. Moje odpovedi stoja na hypotezi ktora je rozsirenim ci uz Antropickeho Principu ako aj Otazky dizajnu. Hypoteza je ze vesmir je skonstruovany aby umoznoval co najvacsiu diverzitu. Pricnip maximalnej diverzity funguje ci uz na hmotnej ako aj na mentalnej urovni. Hovori ze zakony prirody a pociatocne podmienky su take ake su preto aby urobili vesmir co najzaujimavejsim. Ako vysledok je zivot mozny, ale nie lahky. Vzdy ked veci zacnu byt nudne, nieco nas nic z nicoho vyzve znova do prace. Priklady veci ktore robia zivot komplikovanym su vsade okolo nas: udery komet, doby ladove, zbrane, nuklearna reakcia, sex, hriech a smrt. Nie vsetky zmeny sa daju prekonat a tak mame tragediu. Maximalna diverzita castokrat vedie k maximalnemu napatiu. Nakoniec prezijeme, ale iba zubami nechtami.



ngc2403Bth.jpgexpanzia zivota a ludstva do vesmiru bude viest k neuveritelnej diverzifikacii ekologii a kultur. Tak ako v minulosti aj v buducnosti , rozsirenie nasich zivotnych priestorov so sebou prinesie vela moznosti ako pre tragediu tak aj pre uspech.Tomuto procesu diverzifikacie nevidim koniec. Je pre nas zbytocne snazit sa predstavit si mnozstvo zazitkov, ci uz fyzickych, dusevnych alebo nabozenskych ktore ludstvo moze dosiahnut. Aby som opisal metamorfozu ludstva potom co sa vydame do strhujuceho vyletu do vesmiru, vraciam sa k skromnemu opisu motyla. Vsetko co malo byt povedane uz bolo davno povedane Dantem v 10 Speve Ocistca:



(tak do tohto prekladu nelezem, fakt ze ne ;)



O you proud Christians, wretched souls and small

Who by the dim lights of your twisted minds

Beleive you prosper even as you fall,

Can you not see that we are worms, each one

Born to become the angelic butterfly

That flies defenseless to the judgement Throne?








00000101077637570002190402258176
vezir
 vezir      24.03.2006 - 11:08:02 , level: 1, UP   NEW
Na pociatku bolo slovo ...(slovo ako symbol myslienky ....mozno rozhodnutia nie byt aky chcem ...ale iba BYT existovat ato ze je presne taky aky je je uz iba nasledok)

00000101077637570002190402253778
fool
 fool      22.03.2006 - 18:10:43 , level: 1, UP   NEW
Páči sa mi tá časť o rozhodovaní sa častice o jej vlastnom kvantovom stave.V makroskopickom merítku zobrané:Na počiatku mal vesmír na výber z určitého repertoáru stavov a rozhodol sa,že bude presne taký, akým ho poznáme.Nie kvoli nám ale preto,že chcel.

00000101077637570002190401513741
ness
 ness      24.03.2005 - 22:54:31 , level: 1, UP   NEW
Myslim ze veda a Boh su spolu spete tym ze objavovanie vytvara ludsku existenciu a tym prispieva k zdokonalovaniu nas samotnych.Teda objavujeme samych seba(cast Boha) a pricina vzniku neexistuje lebo kazdy clovek a teda i dusa je castou Boha ako kazda vec na svete ci vo vesmire.Vytvarame vecnost a nou sme aj mi .Myslim si ze ludia objavuju to co je davno objavene,davame tomu mena ,snazime sa najst vysvetlenie lenze to nenajdeme nikdy.Mozme najst samych seba a to cez myslenie alebo vieru .Kazdy je totiz iny a ma vrukach ine karty...Niekto mozno cez objavovanie novych veci....(Sme odsudeny na hladanie????)

0000010107763757000219040151374101520691
Vahlen
 Vahlen      29.03.2005 - 12:55:33 , level: 2, UP   NEW
pekny nahlad na vec, sice trocha self-contained ale co uz... ta pasaz s kartami sa mi pacila. A ci sme odsudeni na hladanie? Neviem, ale zatial ma to bavi...

00000101077637570002190401434507
bra,No\"!
 bra,No\"!      18.02.2005 - 20:27:39 [2K] , level: 1, UP   NEW
antropický pricníp je len prežitok, ktorým sa ľudia snažia kompenzova? vedomie, že z pohľadu vesmíru sme len organické makromolekuly ktoré samy seba označujú ako inteligentný život...
a keď si položíme otázku:
bol by vesmír taký aký je (ho pozorujeme) keby sme tu neboli a nepozorovali ho?

to je ako naháňa? vlastný chvost.

väčšina ludi považuje "boha" za stvoriteľa a vševedúceho, neomylného operátora nášho vesmíru. podľa mňa tento "boh" - akto tak môžem nazva? - je to isté ako kvantová nepravdepodobnos?, teda niečo, čo je zahalené rúškou tajomna, tak isto ako v minulosti boh predstavoval silu ktorá núti zem obieha? okolo slnka, počasie....

prečo nenazva? veci pravými slovami? prečo sa schováva? za nejaké religiozity? prečo stále nechceme uveri?, že boh je len zámeno za niečo tajomné, čo sa hodí akurát na strašenie dôchodcov, etcettera...

00000101077637570002190401433427
Vahlen
 Vahlen      18.02.2005 - 13:18:28 , level: 1, UP   NEW
Odpustim si obsiahlu reakciu na predkladany clanok. Sposob, akym autor nahliada na svet je totiz viac-menej pevne viazany na iste stanovisko: som si vedomy, ze zivot je medziinym aj otazka interpretacie, takze sa obmedzim len na iste poznamky.

(1) predkladany antropicky princip je v tzv. "silnom tvare" ('vesmir je taky, aby vznikli inteligentne bytosti'). Okrem toho, a to je dolezite, existuje i tzv. "slaby tvar" antropickeho principu; ktory hovori, ze zakladne konstanty vesmiru su nastavene tak, aby bolo umoznena existencia viazanych stavov: existencia samotnej hmoty vdaka EM, silnym a slabym inerakciam, a existencia viazanych sustav hmotnych telies vdaka gravitacii. Akakolvek mala zmena v akejkolvek zakladnej konstante by tento balans skompromitovala. Slaby princip v spolupraci s inflacnou teoriou alej hovori, ze NAS vesmir moze byt iba jeden z bezpoctu dalsich, ktore neboli take stastne a maju inu sadu konstant, ktora existenciu viazanych stavov hmoty (a tym subsekventne "organickych radosti") neumoznuje. Kedze vsak nemame nijaku moznost ako pozorovat alebo dokazat existenciu takych vesmirov, silny antropicky princip moze byt pre niektorych, menej informovanych, kludne substitutom za "zmysel zivota".

(2) "Slobodna vola je vytvorena kooperaciou ludskej mysle s inak nahodnymi procesmi v ludskom mozgu." Obavam sa, ze nesuhlasim. Pre mna je slobodna vola vysledkom analytickeho uvazovania, pouzivajuc moje mozgove kapacity, naucene vzory myslenia a spravania; v neposlednom rade limitovana "okrajovymi podmienkami": nastavenim vonkajsieho environmentu, na ktory ja ako 'slobodne voliaci' nemam dosah.
K po citatu nasledujucej vete sa vyjadrovat nebudem.

(3) Snahu priradit vesmiru 'atributy mysle' vnimam ako posledny zufaly pokus vniest nejaky poriadok (grecky kozmos) do chaosu: je to jednak dosledok autorovej interpretacie faktov, jednak nevedoma antropomorficka personifikacia sluziaca na pochopenie veci ovela vacsej nez autorova (alebo kohokolvek ineho) mysel dokaze.

(4) Ohladne diverzifikacie kultury a expanzie pri kolonizovani vesmiru: Netreba zabudat, ze uvedena nekonecna diverzifikacia plati iba na nekonecnej casovej skale, a za predpokladu, ze sa ludstvo samo neznici. Pre tych, koho by zaujimal "ludsky" vyklad nasich moznosti kolonizacie, mozneho kontaktu s mimozemskymi sentientnymi formami zivota, odporucam posledne dve kapitoly Saganovej knihy Kosmos. (su to: 'Encyclopaedia galaktica' a 'Kto mluvi za Zemi')

0000010107763757000219040143342701436494
L
 L'amour et la memoire seront nos armes      19.02.2005 - 23:50:16 [1K] , level: 2, UP   NEW
Este som nestihol precitat topic, tak dufam, ze mojimi skromnymi poznamkami nebudem uplne mimo.

Bod 1)
Antropicky princip, ktory predostrel Carter v ’74 je v bodke o tom, ze vesmire sa nachadzaju vlastnosti, aby boli vytvorene bytosti schopne vedomia a inteligencie, jednoducho: veci vo vesmire sa deju a diali tak ako sa deju a diali, lebo sa nemohli a nemozu diat inak – cize neexistuje iny vesmir od toho, ktory stvoril cloveka. Divergencia vesmirov bola navrhnuta, aby sa vyriesili paradoxy vzisle z kvantovej fyziky, opisujucej realitu z oblasti pravdepodobnosti – takato interpretacia sveta, kde udalosti nemozu byt presne predpovedane ale len opisane sa nepacila velkemu poctu fyzikov, vratane Einsteina. Jednoduchy priklad: mys v krabici. Je sanca jedna ku dvom, ze mame pravdu, ak povieme, ze mys je mrtva. Ak do krabice nenazrieme, krabica sa sklada z dvoch kvantovych realit: zo zivej mysi a mrtvej mysi. Aby sa napravil tento paradox, mnohi fyzici sa odvolavaju na teoriu pararelnych vesmirov – v jednom vesmire je mys mrtva, v druhom ziva – dva vesmiry, medzi ktorymi nie je mozne nijake spojenie. Takto je mozne predpokladat nekonecne mnozstvo pararelnych vesmirov. Ak vsak do krabice nazrieme, jeden svet anulujeme – bud je mys mrtva alebo ziva. Teoria pararelnych vesmirov hlasa, ze obidva stavy mysi su irealne, tym ze nazrieme do skatule vsak jeden svet materializujeme. V tomto zmysle vsak sam akt pozorovania vsak ovplyvnuej a determinuje realitu. V com je pointa: vyvoj dvoch paralelnych a odlisnych svetov by sa mohol postupne diferencovat, az by boli uplne odlisne alebo inak: nasu skutocnost by obklopovali milardy odlisnych svetov, pricom by sa kazda nova realita delila dalej v zavratnom procese bez konca – predstav si, ze si ty a miliardy tvojich kopii a z kazdej by vznikalo miliardy novych donekonecna….Toto tvrdenie znamena predpoklad, ze sa realne stane vsetko, aj to co sa nikdy nestane – vlastna skutocnost by zanikla medzi miliardami inych skutocnosti. Tuto hypotezu uz zavrhuju aj niektori jej zakladatelia. Virtualne je mozna existencia inych paralelnych vesmirov – virtualnych, v okamihu, ked sa udeje nejaka skutocnost, tak sa materializuje a nekonecne mnozstvo virtualnych udalosti zanika a odnasa so sebou miliardu virtualnych parealelnych svetov a zostava len nasa vlastna nedelitelna realita. Aby som sa vsak vratil k antropickemu principu. Pozoruhodne je, ze na zaciatku stvorenia nebola ziadna nahodna udalost, ale nekonecne vysoky stupen poriadku – prapovodny vesmir obsahoval vsetko, co mal obsahovat, aby sa diali veci, ktore sa diali. Ale k tomu sa dostanem v bode 3.

Bod 2)
Myslim, ze si napisal vlastne to iste, len s tym, ze (zdanlivo) nahodne procesy su u teba podmienky, na zaklade ktorych si si vytvorilyticke podnety na uvazovanie.

Bod 3)
Cuduj sa svete, vo vesmire je mozne najst poriadok a nemusi to byt pokus zufaly. Ako si sam pisal, keby sa jedina kozmologickych konstant co len trochu zmenila, potom vesmir, tak ako ho pozname, by sa urcite nemohol zjavit. Napriklad povodna hustota vesmiru: keby sa co len trochu odchylila od kritickej hodnoty v 10-35 (10 na minus 35) sekundy po bing bangu, vesmir by ani nemohol vzniknut. Vesmir bol hned po svojom vzniku dokonale vyvazeny, dnes vztah medzi hustotou vesmiru a povodnou kritickou hodnotou vyvazeny cislom 0,1 – v kritickom case 10-35 (10 na minus 35) sekundy po bing bangu sa blizil k cislu 1 a odchylka od kritickeho prahu bola ooamih po bing bangu vynimocne mala. To umoznilo spustenie vsetkych nasledujucich faz. Dalsi priklad nekonecne vyssie poriadku v “chaotickom” vesmire: ak by bola intenzita pola jadorvych sil ovladajucich sudrznost atomoveho jadra o 0,01 vacsia. Jadra vodika by zostali volne, kombinovali by sa s inymi protonmi a neuronmi, co by viedlo k vzniku tazkych prvkov. Potom by neexistoval vodik a ten by sa nemohol spajat s atomami kyslika a nezvnikla by voda. Naopak, keby boli tieto sily o 0,01 mensie, jadra vodika by nemohli spolu reagovat a bez ajdrovej fuzie by nevznikli slnka, zdroje enegie ani sam zivot. Rovnako sa to tyka elektromagnetickych sil (viedlo by to k znemozneniu chemickych reakcii vyolyvajuce z prenosu elektronov k inym jadram, nemohlo by sa vytvorit vela prvkvov obsiahnutych v molekylach DNA), tiaze (nevznikli by vodikove oblaky, tie by sa nemohli kondenzovatm nevznikli by jadrove reakcie a hviezdy by sa neboli zapalili alebo naopak, hviezdy by sa rozhoreli tak silno a zhasli tak rychlo, ze zivot by ani nebol stacit zvniknut).
Matematici stale nepredlozili celu historiu nahody, dokonca ani nevedia, co to je. Na zaklade pravidla odvodeneho z numerickych rieseni algebrickych rovnic sa naprogramovali stroje “na vznik nahody”. Zakony pravdepodobnosti naznacuju, ze tieto pocitace by museli ratat miliardy milirad a miliard rokov, kym by sa dostali ku kombinacii cisel porovnatelnych s tymi, co umoznili vznik vesmiru a zivota. Inymi slovami, matematicka pravdepodbnost, ze vesmir je vysledkom nahody je takmer nulova – obrazny priklad: keby mal golfista na prvy pokus trafit jamku na marse.
Nahodne vytvorenie pouzitelnej molekuly RNA by trvalo sto tisic raz viac ako je celkovy vek vesmiru a keby mal ocean zrodit vsetky izomery, ktore sa nahodou mohli vytvorit z jednej molekuly obsahujucej stovky atomov, bola by vznikla viac ako 1080 (desat na osemdesiatu) moznych izomerov. No cely vesmir urcite obsahuje menej ako 1080 atomov nieto izomerov – jediny nahodny pokus na vznik zivot by stihol vycerpat cely vesmir.
Na co tolko omacky: ako vidno, vsetko sa dialo presne tak ako sa malo, akoby nejaka nekonecne vyssia inteligencia cely tento proces riadila, akoby vsetko bolo dane dopredu a nemohlo byt inak.

000001010776375700021904014334270143649401468480
homelie
 homelie      04.03.2005 - 00:45:23 , level: 3, UP   NEW
vytvorenie molekuly RNA ale nebola nahoda bol to proces zodpovedajuci podmienkam...keby boli tie podmienky ine aj molekuly zabudovane v nasich telach by boli ine...nejde tu o skladanie atomov, s tym ze mozno vznikne nieco ako RNA ide to o slkadanie atomov az takych podmienok ze nema ako nevzniknut...

000001010776375700021904014334270143649401464526
Vahlen
 Vahlen      02.03.2005 - 15:49:43 , level: 3, UP   NEW
len drobna poznamka k 3). "nahoda" je sama o sebe nebezpecny pojem... ked mas vec ktora je akokolvek nepravdepodobna, ale stale plati ze pravdepodobnost p>0 aj ked p->0; za DOSTATOCNE dlhy cas sa pravdepodobnost ze sa vec udeje ->1. Toto moze byt aj pripad existencie vesmiru s presne takymi konstantami ako ich pozname... s tou vynimkou ze hovorit o 'case' pred existenciu vesmiru nemozem. Ale 'akoze'.

Len tolko ze nepotrebujem vyssiu inteligenciu na vysvetlenie toho co sa 'udialo'.

00000101077637570002190401433427014364940146452601464888
L
 L'amour et la memoire seront nos armes      02.03.2005 - 17:44:08 , level: 4, UP   NEW
vysvetlenie toho co sa dialo je jedna vec. vysvetlenie nevysvetlitelnej nahody je druha vec.

ako som pisal: zober si 10 na osemdesiatu atomov a kombinuj s nimi, kym vytvoris vsetko, co vo vesmire je. skus si to stopnut, kolko to bude trvat. a skus si vypocitat, aka je pravdebodonost, ze sa ti podari tolko uspesnych nahodnych pokusov.

len tolko: ze aj ked p>0, neznamena to, ze je relevantna. vymislim si: mas kocku a pravdepodobnost ze dopadne dvojkou hore je z nejakeho dovodu 0,0000000000000000000000000000000001. samozrejme, ze teoreticky je mozne, ze napriek tomu tak dopadne. musel by si vsak mozno robit nekonecne vela pokusov, kym by sa ti to RAZ podarilo - nie to celeho systemu, ako je vesmir.

0000010107763757000219040143342701436494014645260146488801468487
homelie
 homelie      04.03.2005 - 00:50:39 , level: 5, UP   NEW
podla mna tak ako nie je vynimocna nasa planeta(verim) ako nie je vynimocne nase slnko a ako nie je vynimocna nasa galaxia, tak nie je vynimocny ani nas vesmir...mozno je tolko pokusov ze vsetky konstanty sedia, amozno v inych vesmiroch niektore ani nepoznaju...

0000010107763757000219040143342701436494014645260146488801465846
Vahlen
 Vahlen      03.03.2005 - 01:36:25 , level: 5, UP   NEW
(1) nahoda nie je "nevysvetlitelna"; to co sa udeje je observacny fakt. Nahoda suvisi s pravdepodobnostou... dokonca existuje dobra definicia "nahody": to co je za hranicou statistickej vyznamnosti je nahoda. Ty dokaz, ze pravdepodobnost vzniku nasho vesmiru je za hranicou statistickej vyznamnosti. To sa Ti nepodari, pretoze nikto nevie co bolo PRED vesmirom (a popravde, takato otazka je ilegalna, pretoze vtedy nebol cas tak ako ho vnimame teraz.)

(2) Sorry ze to poviem tak, ale Ty si zober nejaku knizku z galaktickej astronomie a potom nejaku dalsiu z kozmologie a nacitaj ako sa formuju galaxie... Ukazuje sa, ze ked nechas nahodny system vela telies (s nahodnymi polohami a rychlostami), tak sa casom sformuje nieco co pripomina spiralnu galaxiu...

(3) Ja Ti mozem iba povedat ze ak K (pocet hodeni kockou) -> nekonecno , tak pravdepodobnost ze padne dvojka -> 1. (K sice ide k nekonecnu, ale nedosiahne ho... (nekonecno je limitny pripad) keby som hodil kockou nekonecne krat tak dvojka aj nekonecne krat padne. To je jednoducha matematika.)

000001010776375700021904014334270143649401464526014648880146584601466022
L
 L'amour et la memoire seront nos armes      03.03.2005 - 08:45:32 , level: 6, UP   NEW
1) uff, pojem "ilegalna" otazka je na mna silne kafe. tvoja definicia nahody je matematickou definicou? ja sa nebavim o tom, co bolo pred vesmirom. ja sa bavim o prvom vesmire, v ktorom bolo obsiahnute vsetko tak ako ma byt, aby vzniklo vsetko, co vzniklo. najmensia odchylka by zrejme viedla k tomu, ze by vesmir ani nevznikol. to je to o com pisem. ze nahodne pokusy na taketo vytvorenie by za a) nemuseli viest k vzniku vesmiru (spominane konstanty, keby neboli presne dane, nic by nebolo) b) taketo nahodne pokusy by potrebovali aspon 100 000 raz viac casu ako je vek vesmiru c) nehovoriac o vzniku zivota - ale to som pisal.

2) takisto nikde nepisem o formovani galaxii...ale o formovani molekul, chemickych reakcii a pod. naco sem miesas galaxie? "zober si 10 na osemdesiatu atomov a kombinuj s nimi, kym vytvoris vsetko, co vo vesmire je. skus si to stopnut, kolko to bude trvat. a skus si vypocitat, aka je pravdebodonost, ze sa ti podari tolko uspesnych nahodnych pokusov."

3) "nekonecne vela" som myslel miliardu miliard pokusov, matematicky to je rozdiel a ale pre mna to je skoro to iste :) dakujem za opravu, ale vies dobre na co som myslel. (body 2,3)
ale mam dojem ze to vsetko som uz pisal v predchadzajucich prispevkoch a tak trochu sa tocime dokola, nemyslis?

00000101077637570002190401433427014364940146452601464888014658460146602201472287
Vahlen
 Vahlen      07.03.2005 - 16:18:23 , level: 7, UP   NEW
Hm, tocit dookola o probleme moze byt niekedy aj prospesne; obcas sa objavi nova idea...

1) pojmom "ilegalna otazka" som chcel naznacit, ze ludia sa niekedy radi dopustaju prilis velkych extrapolacii svojho jazyka na pojmy ktore ich jazyk nikdy nezahrnoval a o ktorych mozu mat nanajvys tak matnu predstavu... potom to co z takej uvahy vylezie je silne zavisle na platnosti tejto extrapolacie... (o tom ake su extrapolacie nepresne aj vramci dobre definovanychv veci - spomen si ako sa minister Miklos za 6 mesiacov sekol o 16 miliard a v auguste museli dvihat dane)

2) kedze neviem povedat nic o "case" alebo jeho ekvivalente 'pred' BigBangom alebo inou udalostou ktora stvorila toto 'univerzum'/kozmos (vsimni si preco je 'univerzum' v uvodzovkach) neviem povedat nic, neviem povedat nic ani o pravdepodobnostiach a istote 'pred' BigBangom... slovami Shakespeara, "I could be bounded in a nutshell and count myself a king of infinite space.", bez toho aby som vedel nieco o tom co je mimo mojho obzoru vnimania.

3) - k Tvojmu 2) - v pripade nas to bolo cca. 13.5 miliardy rokov s pravdepodobnostou rovnou 1. Inymi slovami moze platit taka vec, ze zakladne konstanty vnasaju istu "nevyhnutnost" do toho, co sa s tymi 10E+80 atomami udeje...

4) este k Shakespearovi - podla mna mozu kludne existovat vesmiry v ktorych je hmota, ak vobec existuje, v stave nejakej chladnej plazmy 'elementarnych' castic... alebo v stave horucej kvark-gluonovej plazmy... pripadne tam nemusi byt nic, len nenulova energia vakua... (obyvatelia takeho vesmiru, nejake formy energie, mozu mat nabozenstvo zacinajuce slovami "a bola energia vakua" a byt uplne spokojne a pytat sa ci moze existovat zivot aj vo vesmire s inymi konstantami...) som prilis obmedzeny mojou skusenostou aby som vedel o takych veciach povedat nieco viac, co by bolo prilis iste; mam k dispozicii len matematiku, fyziku a pero a papier...

00000101077637570002190401429159
S!ckboy
 S!ckboy      16.02.2005 - 21:50:27 , level: 1, UP   NEW
urcite sa da foton spomalit na podzvetelnu rychlost ,ale iba do urcitej hranice ,lebo potom uz nema vyznam jeho existencia...foton sa da aj zastavit,ale naco?naco ti bude foton ,ktory sa nehybe?nepohybujuci foton strati podstatu ako roztopeny lad

0000010107763757000219040142915901433339
Vahlen
 Vahlen      18.02.2005 - 12:57:04 , level: 2, UP   NEW
Nie. Foton sa NEDA spomalit na podsvetelnu rychlost. Foton je castica EM ziarenia, v istom intervale frekvecii teda aj svetla: svetlo sa VZDY bude pohybovat rychlostou svetla (to sa da zobrat aj ako lingvalna definicia!).

Da sa vsak spravit to, ze rychlost svetla V URCITOM PROSTREDI bude ovela mensia ako c (rychlost svetla vo vakuu). Napriklad vo vode sa svetlo pohybuje asi 81x pomalsie ako vo vakuu. (tento fakt je dany hodnotou relativnej permitivity vody)

000001010776375700021904014291590143333901434512
bra,No\"!
 bra,No\"!      18.02.2005 - 20:31:28 , level: 3, UP   NEW
Nemôžeš tvrdi?, že sa nedá spomali? na podsvetelnú rýchlos?, teda myslím všeobecne. pretože ak si predstavíš situáciu, kedy sa svetlo šíri veľmi zhusteným priestorom, bude sa nám jeho rýchlos? (nameraná) líši? od rýchlosti svetla (fotónu) v inom prostredí. takže len môžme konštatova?, že rýchlos? svetla je konštanta - s tým, že sa líši pre pozorovateľov s rôznymi podmienkami šírenia.

00000101077637570002190401429159014333390143451201464597
Vahlen
 Vahlen      02.03.2005 - 16:09:59 , level: 4, UP   NEW
ano, ale svetlo sa siri vzdy rychlostou svetla. To ze je rozna v inych prostrediach, este nic neznamena. Netreba si mylit rychlost svetla vo vakuu (c = 2,99793E+8 m/s) s rychlostou svetla v aktualnom prostredi.

0000010107763757000219040142915901433339014345120146459702410282
kjohny
 kjohny      29.05.2006 - 07:29:53 , level: 5, UP   NEW
Rýchlosť svetla bola nameraná a definovaná pre prostredie vákua. Nie je ale nikde napísané, že sa nemení v rôznych prostrediach. Vesmír ako taký je v pohybe. Rýchlosť svetla môžeme merať len ak máme k čomu prirovnať. Predstavme si situáciu, že ideme autom rýchlosťou 50 km/h a predbieha nás druhé auto rýchlosťou 80 km/h. Z auta sa mi zdá že ide len 30 km/h a z cesty 80 km/h. Kde sa ale nachádzame keď meriame rýchlosť svetla? A tu je tá relativita. V homogénnom prostredí, za určitých okolností. Aj vzdialenosti vo vesmíre budú zrejme odlišné na základe jeho expanzie.

000001010776375700021904014291590143333901434512014645970241028202420193
rx
 rx      01.06.2006 - 07:21:47 , level: 6, UP   NEW
stara dobra relativita

00000101077637570002190401429141
S!ckboy
 S!ckboy      16.02.2005 - 21:44:56 , level: 1, UP   NEW
Podla mna boh je ,ale vseliake cirkvi si ho po tie starocia vymodelovali tak ako chceli ,ako ftip ,ktory povie 100 ludi ,uz nebude ten ako ten prvy ,lebo ho kazdy pozmeni aj ked pointa ostava...vesmir je uzastny,lebo z neho vyzaruje taky klud aj ked sa v nom deje tolko veci reakci a vselicoho mozneho...

0000010107763757000219040142914101434514
bra,No\"!
 bra,No\"!      18.02.2005 - 20:33:42 , level: 2, UP   NEW
skus si prečíta? Zenon Kosiedowski: ČO HOVORILI EVANJELISTI

je to tam dos? obšírne opísané, presne to čo hovoríš, spolu s tým, že sú to historicky podložené fakty a diela uznávaných historikov 1 storočia (plinius...)

0000010107763757000219040142914101433331
Vahlen
 Vahlen      18.02.2005 - 12:54:49 , level: 2, UP   NEW
Z vesmiru nevyzaruje klud; to je iba TVOJ dojem. Vo vede a hlavne v astrofyzike/kozmologii je velmi tazke nepliest si pojmy s dojmami. Viem o com hovorim.

00000101077637570002190401428563
ennzo
 ennzo      16.02.2005 - 18:04:44 , level: 1, UP   NEW
Vsetko je laska a laska je vsetko. nic viac nic menej

0000010107763757000219040142856301433372
Vahlen
 Vahlen      18.02.2005 - 13:05:00 , level: 2, UP   NEW
vseobjimajuca, nic nehovoriaca veta.

00000101077637570002190400023662
guliwer
 guliwer      20.02.2003 - 15:25:24 , level: 1, UP   NEW
Vsetci sme boh a vesmir je nekonecny nie kvoli velkosti , ale kvoli tomu , ze nikdy nezacal a nikdy neskonci

00000101077637570002190400023660
shivanetra
 shivanetra      07.02.2003 - 01:27:08 , level: 1, UP   NEW
No jo, fakt si ten clanok neprekladal len tak pre nic, za nic. Dakujem..



„Boh je v náboženstve na počiatku, v prírodných vedách zasa na konci myslenia.” - Max Planck

00000101077637570002190400023651
niekt0
 niekt0      30.01.2003 - 16:52:44 , level: 1, UP   NEW
Hmm, ma este napadlo: Da sa foton spomalit na podsvetelnu rychlost?

0000010107763757000219040002365100023653
fifteen
 fifteen      30.01.2003 - 18:23:58 , level: 2, UP   NEW
hej myslim ze prebehli nejake pokusy ..... na slashdote bol akysy clanok myslim ze este minuly rok ... ak sa nemylim pokusne spomalili svetlo na rychlost zhruba 60 km/h :-) ... ale vytvarali na to zvlastne podmienky of course ... :-)

0000010107763757000219040002365100023652
svetlonos
 svetlonos      30.01.2003 - 17:25:14 , level: 2, UP   NEW
no napriklad vo vode alebo v skle sa svetlo siri pomalsie ako vo vakuu, ale stale sa v akomkolvek prostredi siri rychlostou svetla, ktora je najvyssia mozna ... foton bud je alebo nie je, ak je pohybuje sa rychlostou c

000001010776375700021904000236510002365200023654
niekt0
 niekt0      30.01.2003 - 20:22:34 , level: 3, UP   NEW
Hmm, ja som len lama co sa tyka kvantovej fyziky, ale co sa stane, ked ma nieco tak silnu gravitaciu(napr. cierna diera), ze pritiahne foton naspat presne opacnym smerom ako bol vyslany??

Tu zakrivenie casopriestoru nepripada do uvahy(180 stupnov) => bud foton "zmizol" , ale co sa potom stalo s jeho energiou?, alebo sa spomalil(v urcitom okamihu) na podsvetelnu rychlost... tak neviem, mozno uplne trepem, ale aj tak to nejako neviem pochopit

00000101077637570002190400023651000236520002365400023661
charon
 charon      11.02.2003 - 21:54:07 , level: 4, UP   NEW
v takej silnej gravitacii aj cas plynie inak. teda z pohladu fotonu si foton leti dalej tak ako obycajne (mozno kym doleti do "stredu" ciernej diery spozoruje ako konci svet :) z pohladu vonkajsieho pozorovatela sa pokles energie pozoruje ako zmena vlnovej dlzky, ale v pripade ciernej diery je tazko hovorit o vonkajsom pozorovatelovi :) je tam totiz ten horizont udalosti, ktory tomu brani. navyse v praktickom pripade by sa najskor foton rozpadol na par castica - anticastica, niektora z nich by odletela niektorym smerom a druha padla do singularity. kazdopadne si len tazko viem predstavit ze by nejaky foton letel priamo do singularity, vzdy je tam nejaka vychylka a foton zacne obiehat okolo.

ale najhlavnejsie je zapametat si, ze foton (vo vakuu) nikdy nespomaluje, musis brat do uvahy transformacie pre cas, dlzku a skladanie rychlosti.





axone main
axone Vytvarame dokonalost !?!