Tak ako vacsina vedcov tohto storocia, som sa velmi nezaoberal teologiou. Teologia je cudzia rec ktoru sme sa ani len nepokusali pochopit. Moja osobna teologia je teologia amatera. Ale raz mi jeden teolog pomohol formulovat moje myslienky. Charlesa Hatshorna som stretol v Minnesote a mali sme velmi vaznu debatu. Potom co sme chvilu debatovali mi oznamil ze moje teologicke stanovisko je nazyvane Socinianske. Socinus bol taliansky kacir ktory zil v sestnastom storoci. Pokial si dobre pamatam co mi Hatshorne hovoril, zaklad Socinianskeho kacirstva je v tom ze Boh nieje ani vsemocny (omnipotent) ani vsevediaci (omniscient) . Uci sa a rastie tak ako sa vesmir rozvija.

Nie, netvarim sa ze rozumiem tym teologickym zapeklitostiam ku ktorym tato doktrina vedie ked ju clovek analyzuje do detailu. Povazujem ju vsak za uzasnu a konzistentnu s vedeckym sedliackym rozumom. Nerobim priame rozlisenie medzi myslou a Bohom. Boh je to cim sa mysel stane ked prekroci urcitu hranicu nasho pochopenia. Boh moze byt chapany ako dusa sveta alebo zbierka dusi sveta. Sme najzjavnejsimi manifestaciami Boha na tejto planete v tomto stadiu vyvoja. Neskor mozno budeme rast tak ako On bude rast, alebo zaostaneme pozadu. Ako hovori Bernard: "Moze to byt zaciatok alebo koniec, ale odtialto tam nevidime." Pokial zaostaneme, je to koniec. Pokial budeme rast, je to zaciatok.




Velka vyhoda mojej verzie Socinianskej teologie je ze navrchu nechava miesto pre diverzitu. Tak ako vznesenost Stvorenia lezi v jeho diverzite, je v nej aj vznesenost Stvoritela. Viac dusi sveta je lepsich ako jedna. Ked mysel bude rast aby zaplnila vesmir, bude coraz diverzifikovanejsia ale zaroven aj jednotnejsia.

Dalsi teolog s ktorym mam vsak troska vzdialenejsi vztah je sv. Pavol. Pavol (alebo Pavel, pozn. prekladatela ;)? hovoril par velmi dobrych veci o diverzite: "Teraz existuje diverzita darov, ale rovnaky Duch. A su rozdielne druhy administracie, ale iba jeden Pan. A je vela druhov cinnosti, ale jediny Boh pracuje v nich." Tuto pasaz z prveho listu Korintskym by som vyuzil v kazni keby som nejaku robil. Ale nerobim. Chcem opisat vesmir tak ako ho vnimam v svojom zivote vedca a politicky angazovaneho obcana. Nebudem sa tvarit ze suhlasim so sv. Pavlom ked popravde s hlavnou myslienkou jeho postoja vobec nesuhlasim. Pre sv. Pavla je totiz diverzita stvorenia menej dolezita ako jednota stvoritela.

Pre mna je to naopak. Neviem, a pravdupovediac sa ani velmi nezaoberam tym ako vo vsetkom pracuje ten isty Boh. Zaoberem sa diverzitou jeho prace.

V zemi nikoho medzi vedou a teologiou je 5 specifickych bodov pri ktorych sa moze viera a dokazovanie dostat do konfliktu. Tychto 5 bodov su: povod zivota, ludsky zazitok slobodnej vole, zakaz teleologickych vysvetleni vo vede, "dizajnovaci argument" (argument from design) ako vysvetlenie , a otazka najvyssieho ciela. Kazdy z tychto bodov by mohol zabrat jednu celu kapitolu ale nanestastie mam iba par malo stran pre vsetkych 5. Pokusim sa objasnit kazdy z nich v par riadkoch ako najlepsie viem.

Tak najprv povod zivota. Z filozofickeho hladiska toto vobec nieje tazky problem. Zivot v jeho prvotnych formach bol odvodeny z obycajnych chemickych principov. Aspon si dokazeme predstavit ako zivot vznikal a dokazeme tieto procesy chemicky vypocitat. Ovela tazsie problemy nastavaju ovela neskor, s prichodom vedomia, mysle a jazyka. Ako raz povedal fyzik Wigner: "Kde do Schrodringerovej rovnice napchate radost zo zivota?" Problem so vznikom zivota je tento: Ako spojite teoriu kde zivot vznikol nahodou s doktrinou ze zivot je cast Bozieho vesmirneho planu? Existuju tri mozne odpovede pre tuto otazku:

1) Odmietnut ze Boh ma plan a vyhlasit ze vsetko je nahodne. Toto je odpoved Jacquesa Monoda a mnohych dnesnych biologov. Potom sa vsak Wigner opyta: "Je vedomie tiez iba nahoda?"

2) Odmietnut ze existuje nahoda a vyhlasit ze Boh ako kocky dopadnu. Toto je Einsteinova odpoved, pretoze veril ze nahoda je koncept vymysleny clovekom z toho dovodu ze nedokazal popisat ako PRESNE priroda pracuje. Ale ked je nahoda iba plastom nasej ignorancie, preco hraju statisticke zakony tak dolezitu rolu vo fyzike?

3) Vyhlasit ze nahoda existuje pretoze Boh s nami zdiela nasu nevedomost. Toto je odpoved Socinianskeho kacirstva. Boh neni vseveduci. Rastie s vesmirom a uci sa tak ako sa vesmir vyvija. Nahoda je sucastou jeho planu. Vyuziva ju takisto ako my aby dosiahol svojho Konca.



Druhy konflikt medzi vierou a dokazovanim nastava pri otazke slobodnej vole. Najkrajsie to bolo formulovane v epilogu Schrodringerovej malej knizocky Co je zivot? Problem je spojit priamy ludsky zazitok slobodnej vole s vierou vo vedecku kauzalitu. Tu mame znova tri alternativne odpovede na vyriesenie konfliktu. Ale ci uz striktna veda alebo striktna viera odmietaju slobodnu volu. Pohlad Jacquesa Monoda na svet ako na cistu "Nahodu a nevyhnutnost" odmieta slobodnu volu. Ortodoxna teologia vsemocneho a vsevediaceho Boha ju taktiez odmieta. Pre tych z nas ktorych chcu verit aj v Boha aj vo slobodnu volu je Socinianske kacirstvo najlepsim vychodiskom. Filozoficke problemy nahody a slobodnej vole su velmi uzko spate. Socinianska teologia sa zaobera oboma zaroven. Slobodna vola je vytvorena kooperaciou ludskej mysle s inak nahodnymi procesmi v ludskom mozgu. Bozia vola je kooperacia univerzalnej mysle s inac nahodnymi procesmi vo svete ako takom.

Moj dalsi problem je problem zakazanej teleologie, konflikt medzi ludskym pocitom Zmyslu a operacionalnymi pravidlami vedy. Veda neakceptuje Aristotelovsky styl vysvetlovania, ze kamen pada na Zem pretoze jeho podstata je zemska a preto je rad na Zemi, alebo ze ludsky mozog sa vyvija preto ze podstatou cloveka je byt inteligentny. Vo vede musia byt vsetky dovody lokalne a vyuzitelne. Zmysel nieje akceptovatelny ako vysvetlenie vedeckych javov. Cinnost na dialku ci uz v case alebo priestore je zakazana. Specialne su zakazane akekolvek teleologicke vplyvy Konecnych veci na lokalne javy. Ako zjednotime tieto zakazy s nasou ludskou skusenostou hladania zmyslu a v nasu vieru v univerzalny Zmysel? Tento problem riesim tak ze obmedzim pokial-az-veda-moze-zajst. Vyber zakonov podla ktorych prirodov funguje patri medzi otazky ktore nepatria do vedy ale do meta-vedy. Veda je obmedzena iba na vysvetlovanie javov v ramci vesmiru. Teleologia nieje obmedzena ked vysvetlenia idu za vedu az do meta-vedy.

Najznamejsi priklad meta-vedeckeho vysvetlenia je takzvany Antropicky Princip. Antropicky Princip hovori ze zakony prirody su vysvetlene az vtedy ked su zakony prirody take ze umoznia existenciu teoretickych fyzikov ktory o nich mozu spekulovat. Vieme ze teoreticki fyzici existuju , zakony prirody su take ze umoznuju ich existenciu. Tento typ vysvetlenia je cisto teleologicky. Vedie k netrivialnym dosledkom , k obmedzeniam jednotlivych stavebnych blokov vesmiru na ktore nemam cas aby som vysvetloval do detailu. Vela vedcov nema rado Antropicky Princip pretoze sa javi ako keby vedu vrhal naspat do predkopernikovskych cias aristotelovskeho zdovodnovania. Zda sa ze implikuje antropocentricky pohlad na vesmir. Ci mate radi Antropicky Princip alebo nie je otazka chute. Osobne mi pripada velmi osvecujuci. Suhlasi s duchom modernej vedy ze mame dve komplementarne sposoby vysvetlovania veci, teleologicky styl ktory umoznuje zaoberat sa Zmyslom vesmiru ako takeho, a neteleologickej vedy vylucujucej zmysel z javov v striktnej jurisdikcii vedy.



Otazka dizajnu je dalsi na mojom kratkom zozname filozofickych problemov. Dlhu dobu bola jednou z klasickych dokazov existencie Boha. Existencia hodiniek potvrdzuje existenciu hodinara. Toto bol najzakladnejsi argument v boji medzi creationistami a evolucionistami v biologii 19. storocia. Ti co zastavali evoluciu zvitazili. Nahodne geneticke variacie plus Darwinovska selekcia sa ukazali byt dostatocne pre biologicku evoluciu. Argument "dizajnu" bola vyluceny z vedy pretoze pouzival teleologicke odovodnovanie. 100 rokov biologia uspesne odolava tomu aby boli ozivene stare creationisticke doktriny. Kazdopadne otazka dizajnu ma stale dost fascinuje z filozofickeho hladiska. Prisudzujem jej rovnaky status ako Antropickemu Principu, je vylucena z vedy a spada do sfery meta-vedy.

Je chybou snazit sa vtesnat teologiu do vyhranenych ramcov vedy. Argument dizajnu povazujem za platny v nasledovnom zmysle: Vesmir vykazuje znamky operacie Mysle na 3 urovniach. Prva uroven je uroven elementarnych fyzikalnych procesov na urovni kvantovej mechaniky. Hmota v kvantovej mechanike nieje intertna substancia ale aktivny agent, neustale pomocou zakonov pravdepodobnosti robiaci rozhodnutia medzi alternativnymi moznostami .Kazdy kvantovy experiment donucuje prirodu aby robila rozhodnutia. Zda sa ze mysel, manifestovana ako schopnost robit rozhodnutia je v urcitej miere obsiahnuta v kazdom elektrone. Druha uroven je uroven priameho ludskeho prezitku. Nase mozgy sa javia ako zosilovace mentalnej zlozky kvantovych procesov v molekulach nasich neuronov. Sme druhy velky skok vo vyvine Mysle. Teraz prichadza argument dizajnu. Existuju dokazy odvodene z urcitych vlastnosti zakonov prirody ze vesmir ako celok je napomocny rastu Mysle. Tento argument je v podstate iba rozsirenim Antropickeho Principu na univerzalnu rovinu. Preto je zdovodnitelne verit v tretiu uroven Mysle, v mentalnu zlozku vesmiru. Pokial verime v tuto mentalnu zlozku a nazveme ju Boh, mozme povedat ze sme malymi kuskami Bozieho mentalneho aparatu.



Posledny z piatich filozofickych problemov je problem finalnych zamerov. Tu nastava problem pretoze sa snazime formulovat nejaky vyrok o konecnom zmysle vesmiru. Inymi slovami povedane, chceme citat Boziu mysel. Predchadzajuce snahy o citanie Bozej mysle neboli moc uspesne. Jeden z najhustejsich pokusov je zapisany v knihe Jobovej ;))))). Bozia odpoved Jobovi z burky nebola moc povzbudzujuca. Kazdopadne aspon mam dobru spolocnost kedze sa pytam tu istu otazku co sa pytal Job: "Preco musime trpiet? Preco je svet nespravodlivy? Aky je zmysel bolesti a tragedie?" Chcel by som mat odpovedi na tieto otazky, odpovede ktore platia aj na nasej detskej urovni chapania veci. Moje odpovedi stoja na hypotezi ktora je rozsirenim ci uz Antropickeho Principu ako aj Otazky dizajnu. Hypoteza je ze vesmir je skonstruovany aby umoznoval co najvacsiu diverzitu. Pricnip maximalnej diverzity funguje ci uz na hmotnej ako aj na mentalnej urovni. Hovori ze zakony prirody a pociatocne podmienky su take ake su preto aby urobili vesmir co najzaujimavejsim. Ako vysledok je zivot mozny, ale nie lahky. Vzdy ked veci zacnu byt nudne, nieco nas nic z nicoho vyzve znova do prace. Priklady veci ktore robia zivot komplikovanym su vsade okolo nas: udery komet, doby ladove, zbrane, nuklearna reakcia, sex, hriech a smrt. Nie vsetky zmeny sa daju prekonat a tak mame tragediu. Maximalna diverzita castokrat vedie k maximalnemu napatiu. Nakoniec prezijeme, ale iba zubami nechtami.



expanzia zivota a ludstva do vesmiru bude viest k neuveritelnej diverzifikacii ekologii a kultur. Tak ako v minulosti aj v buducnosti , rozsirenie nasich zivotnych priestorov so sebou prinesie vela moznosti ako pre tragediu tak aj pre uspech.Tomuto procesu diverzifikacie nevidim koniec. Je pre nas zbytocne snazit sa predstavit si mnozstvo zazitkov, ci uz fyzickych, dusevnych alebo nabozenskych ktore ludstvo moze dosiahnut. Aby som opisal metamorfozu ludstva potom co sa vydame do strhujuceho vyletu do vesmiru, vraciam sa k skromnemu opisu motyla. Vsetko co malo byt povedane uz bolo davno povedane Dantem v 10 Speve Ocistca:



(tak do tohto prekladu nelezem, fakt ze ne ;)



O you proud Christians, wretched souls and small

Who by the dim lights of your twisted minds

Beleive you prosper even as you fall,

Can you not see that we are worms, each one

Born to become the angelic butterfly

That flies defenseless to the judgement Throne?