Dobré príklady.

1. Sinice majú energiu z fotosyntézy, ale teda stále platí, že okrem energie potrebujú aj iné zdroje na rast. Často ich limituje fosfor. Tie eutrofizované jazerá, ktoré vidíš a zdajú sa ti v rozpore s prirodzenými limitami, vznikli tak, že do nich natieklo hafo fosforu zo zle obhospodarovaných polí a limita sa posunula na úroveň, s ktorou sa sinice zatial nestretli a ktorej sa musia naučiť sa prispôsobiť.

2. Podobne, smrteľné vírusy sú často tie, ktoré nedávno preskočili na nového hostiteľa a ich populácie ešte neprešli stabilizačným výberom. Výhodu potom získavajú tie vírusy, ktoré si postupne vyvinú presne tie regulačné mechanizmy, o ktorých píšem.

Dobrý point, ktorého sa dá v debate chytiť, je to čo píšeš o negatívnej spätnej väzbe z prostredia. Zhodneme sa na tom, že rastie sa do doby, kým z prostredia nepríde signál, že rast treba spomaliť. Áno, ultimátnym takým signálom sú vyčerpané zdroje. Môj point je, že život sa vie naučiť rozpoznávať aj skoršie signály - či už to sú sekundárne metabolity pri nižších organizmoch, alebo kompetičný či iný stres pri vyšších organizmoch. Negatívne spätné väazby sú do živých systémov zabudované na všetkých úrovniach - tak ako píšeš v edite: od bunkovej, cez organizmálnu, populačnú, až medzidruhovú. Bez nich by to tu život tri milardy rokov nepotiahol.

Podľa mňa to vnímaš veľmi zjednodušene cez malthusovu, prípadne darwinovu teóriu. Že obmedzenosť zdrojov tvaruje populácie, samozrejme, platí, ale nie je to celý príbeh. "Survival of the fittest“ je tautológia a otázka je, čo presne máme na mysli, keď hovoríme o "fittest“. To je otázka za milión, ktorá aj mňa ráno ťahá z postele. Odpoveď zatiaľ nemám. "Najrýchlejšie bujnejúci“ to ale nebude.