K tomu úryvku.

Priznám sa, že mne osobne to až ta nevadí, keď ich zle pochopím, keďže ich čítam ako zdroj inšpirácie a myslím, že by proti tomu Deleuze nič nenamietal.

Tá posledná veta má dostala.

"Pričom hitlerov fašizmus alebo taliansky fašizmus považujú iba za slabý odvar toho, čo podľa nich "príde" ako dôsledok potlačovanej túžby v kapitalistickej spoločnosti."

Všeobecná námietka by znela - kapitalizmus je predsa spoločnosťou, ktorá je založená na ukájaní túžby.

Ktoré túžby podľa nich v kapitalizme potlačujeme?

Napríklad Houllebecq v Rozšírení bojového poľa tvrdí, že hoci to vyzerá, že dnes je strašne všetko o sexe a erotike a šeci by len šukali, je to práve naopak. On tvrdí, že v stredoveku bola sexualita strašne nespútaná a divoká a práve preto na to cirkev dávala pozor. A že dnešný pornopriemysel je vlastne len také svietenie baterkou do vyhasnutých očí asexuálnej spoločnosti.

To ma len tak napadlo ako príklad na to, že... proste prístup ku komoditám, ktoré majú potenciál napĺňať ľudské túžby neznamá, že A) sú to skutočné túžby a B) ak hej, že sú takým spôsobom vôbec naplniteľné.