ja sa nad tym tiez rada zamyslam, ale moc tomu nerozumiem. ze je absurdne sa bavit o tom, za co mozu geny a za co prostredie, pretoze je to vzdy interakcia, s tym celkom suhlasim. skor sa nad tym zamyslam z ineho pohladu, pretoze v praxi som videla extremy, ktore sa moc nepodarili a nikto nevedel, kde nastala chyba. 90 percent pripadov je patologia v rodine a dieta je len obrazom nefunkcnych vztahov, nasilia, zavislosti atd v rodine. to je caste u vlastnych deti. ale tych 10, kde rodina funguje ci uz s vlastnymi alebo adoptovanymi detmi, si neviem vysvetlit .. od mala adoptovane, v neskorsom veku nezvladatelne deti, ktore mali okolo seba rovnake podmienky, ako ich neadoptovani surodenci, ale nieco bolo inak. adoptivny syn znasilni svoju nevlastnu sestru v adoptivnej rodine. 4-5 rocne deti z normalnych pomerov napadnu rodicov nozom ci sproste nadavaju a vyhrozuju okoliu smrtou. pritom ostatne deti v rodine su v poriadku. adoptivne deti napadnu rodicov tak brutalne, ze ich skoro zabiju. ked vyradim rozne epilepsie ci ine pre a perinatalne poskodenia mozku, tak kde je chyba? prave ked vidim toto u adoptivnych deti, mam pocit,ze geny sa nezapru a neda sa nic robit. ale ja nastastie vidim len tie extremy a vacsina deti i adoptovanych zije dufam normalny bezny zivot. pretoze prave to mnozstvo pribehov co som videla, ma odradza od toho, ze vychova moze dieta zaclenit do spolocnosti a naucit ho vnimat svet a ludi ako prevazne bezpecne miesto. jasne, da sa namietat, ze kazde dieta sa moze chovat takto extremne, moze, ale casto vo fungujucej rodine je dieta, ktore sa chova vyslovene maladaptivne a neda sa to vychovou moc ovplyvnit.

Daß… daß sie leben wird, wenn sie leben will. Aber weißt du, die Menschen sind nicht immer gut gewesen zu ihr.