1. To slovíčko "then" je tam úplne nepodstatné. Kľudne si ho zameň za "while" napríklad keď sa ti to bude viac páčiť. Posolstvo zostane nezmenené.

2. Neviem že či ti neušiel point náhodou. Ten obrázok má ilustrovať absurdnosť snahy kvantifikovať aká časť znaku je zapríčinená prostredím a aká génmi. Ale vlastne záver si spravil dobrý - 100% je vďaka spolupráci génov a prostredia. Ponaučenie má byť, že tá otázka ktorý komponent prispel koľko nemá zmysel.

Hentie percentuálne vyjadrenia o tom koľko percent znaku XY zapríčiňujú gény sú totálne nepochopenie konceptu dedivosti. Toť nedávno sme tu mali s miestnym preborníkom debatu o dedivosti inteligencie. Odhad s ktorým sme operovali bol, že dedivosť inteligencie je 0.7. Totálne nesprávna a v tomto prípade aj nebezpečná interpretácia tohoto čísla je, že 70% inteligencie jedinca je zapríčinených genetikou. To je 100% blud.

Správna interpretácia je taká, že genetická variabilita vysvetľuje 70% celkovej variability v skúmanej populácii. V kontexte hentoho obrázku by sa to dalo vysvetliť takto: Predstav si že pozorujeme 100 súrodeneckých dvojíc ako lejú vodu do kýbla a zaujíma nás koľko vody do neho nalejú za hodinu. Z jednotlivých meraní pre každú dvojicu by sa ľahko dala vypočítať variancia (ako stredná kvadratická odchýlka). Dajme tomu, že tá by bola 10L. Potom by sme urobili druhý experiment, v ktorom by sme každému dievčaťu z každého súrodeneckého páru priradili vždy toho istého Billyho a merali by sme koľko vody do kýbla nalejú teraz. Pretože teraz už máme stupeň voľnosti iba jeden (dievča) a predtým sme mali dva (chlapec a dievča), tak variancia musí byť nižšia. Dajme tomu že by sa zmenšila na 3L. To znamená, že 70% variability výsledného objemu vody sa dá vysvetliť tým, kto kontroluje kohútik s vodou. To je ale úplne iné tvrdenie než keby sme mali povedať, že ten kto toočí kohútikom odvádza 70% roboty.

Ja viem že si sa na nič z toho nepýtal, ale ja o tomto strašne rád rozprávam.