Re[10]: 01.04.2019-1:39:31 :: Remember, remember, the velvet November


node:	Re[10]: 01.04.2019-1:39:31
template:	4
parent:	Re[9]: 01.04.2019-1:39:31
owner:	smok
viewed by:
created:	05.04.2019 - 18:06:13

cwbe coordinatez:
101
63539
63556
1122092
8611711
8612715
8613062
8613074
8613078
8613196
8613200
8613218
8613222
8613251
8613670

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

s textom vseobecne suhlasim (geny, prostredie, velmi tazko merat vplyvy), ale ten ilustracny obrazok je totalne mimo ;) neda mi:
- obrazok 1: deti naplnaju zjavne naraz, pricom popis hovori "then Suzy"
- obrazok 2: otazka ma zmysel, a specialne v kontexte vychovy deti. odpoved je 100% je vdaka obom detom, kedze spolupracovali.

/rant

00000101000635390006355601122092086117110861271508613062086130740861307808613196086132000861321808613222086132510861367008613712

1. To slovíčko "then" je tam úplne nepodstatné. Kľudne si ho zameň za "while" napríklad keď sa ti to bude viac páčiť. Posolstvo zostane nezmenené.

2. Neviem že či ti neušiel point náhodou. Ten obrázok má ilustrovať absurdnosť snahy kvantifikovať aká časť znaku je zapríčinená prostredím a aká génmi. Ale vlastne záver si spravil dobrý - 100% je vďaka spolupráci génov a prostredia. Ponaučenie má byť, že tá otázka ktorý komponent prispel koľko nemá zmysel.

Hentie percentuálne vyjadrenia o tom koľko percent znaku XY zapríčiňujú gény sú totálne nepochopenie konceptu dedivosti. Toť nedávno sme tu mali s miestnym preborníkom debatu o dedivosti inteligencie. Odhad s ktorým sme operovali bol, že dedivosť inteligencie je 0.7. Totálne nesprávna a v tomto prípade aj nebezpečná interpretácia tohoto čísla je, že 70% inteligencie jedinca je zapríčinených genetikou. To je 100% blud.

Správna interpretácia je taká, že genetická variabilita vysvetľuje 70% celkovej variability v skúmanej populácii. V kontexte hentoho obrázku by sa to dalo vysvetliť takto: Predstav si že pozorujeme 100 súrodeneckých dvojíc ako lejú vodu do kýbla a zaujíma nás koľko vody do neho nalejú za hodinu. Z jednotlivých meraní pre každú dvojicu by sa ľahko dala vypočítať variancia (ako stredná kvadratická odchýlka). Dajme tomu, že tá by bola 10L. Potom by sme urobili druhý experiment, v ktorom by sme každému dievčaťu z každého súrodeneckého páru priradili vždy toho istého Billyho a merali by sme koľko vody do kýbla nalejú teraz. Pretože teraz už máme stupeň voľnosti iba jeden (dievča) a predtým sme mali dva (chlapec a dievča), tak variancia musí byť nižšia. Dajme tomu že by sa zmenšila na 3L. To znamená, že 70% variability výsledného objemu vody sa dá vysvetliť tým, kto kontroluje kohútik s vodou. To je ale úplne iné tvrdenie než keby sme mali povedať, že ten kto toočí kohútikom odvádza 70% roboty.

Ja viem že si sa na nič z toho nepýtal, ale ja o tomto strašne rád rozprávam.

0000010100063539000635560112209208611711086127150861306208613074086130780861319608613200086132180861322208613251086136700861371208613811

keby si nemal lepsi job (co viem ze mas), mohol by si ucit metodologiu. nasi studenti (bc psychologie) napr by taketo polopatisticke vysvetlenia potrebovali ako sol :)

0000010100063539000635560112209208611711086127150861306208613074086130780861319608613200086132180861322208613251086136700861371208613758

ja sa nad tym tiez rada zamyslam, ale moc tomu nerozumiem. ze je absurdne sa bavit o tom, za co mozu geny a za co prostredie, pretoze je to vzdy interakcia, s tym celkom suhlasim. skor sa nad tym zamyslam z ineho pohladu, pretoze v praxi som videla extremy, ktore sa moc nepodarili a nikto nevedel, kde nastala chyba. 90 percent pripadov je patologia v rodine a dieta je len obrazom nefunkcnych vztahov, nasilia, zavislosti atd v rodine. to je caste u vlastnych deti. ale tych 10, kde rodina funguje ci uz s vlastnymi alebo adoptovanymi detmi, si neviem vysvetlit .. od mala adoptovane, v neskorsom veku nezvladatelne deti, ktore mali okolo seba rovnake podmienky, ako ich neadoptovani surodenci, ale nieco bolo inak. adoptivny syn znasilni svoju nevlastnu sestru v adoptivnej rodine. 4-5 rocne deti z normalnych pomerov napadnu rodicov nozom ci sproste nadavaju a vyhrozuju okoliu smrtou. pritom ostatne deti v rodine su v poriadku. adoptivne deti napadnu rodicov tak brutalne, ze ich skoro zabiju. ked vyradim rozne epilepsie ci ine pre a perinatalne poskodenia mozku, tak kde je chyba? prave ked vidim toto u adoptivnych deti, mam pocit,ze geny sa nezapru a neda sa nic robit. ale ja nastastie vidim len tie extremy a vacsina deti i adoptovanych zije dufam normalny bezny zivot. pretoze prave to mnozstvo pribehov co som videla, ma odradza od toho, ze vychova moze dieta zaclenit do spolocnosti a naucit ho vnimat svet a ludi ako prevazne bezpecne miesto. jasne, da sa namietat, ze kazde dieta sa moze chovat takto extremne, moze, ale casto vo fungujucej rodine je dieta, ktore sa chova vyslovene maladaptivne a neda sa to vychovou moc ovplyvnit.

Daß… daß sie leben wird, wenn sie leben will. Aber weißt du, die Menschen sind nicht immer gut gewesen zu ihr.

000001010006353900063556011220920861171108612715086130620861307408613078086131960861320008613218086132220861325108613670086137120861375808613855

Adoptované deti nikdy nebudú mať také podmienky, ako neadoptované. Aj ak sú adoptované v ranom veku, tak majú za sebou traumu v kritickom období života.

000001010006353900063556011220920861171108612715086130620861307408613078086131960861320008613218086132220861325108613670086137120861375808613810

chcela som odpisat, ale čo a himself to nizsie uplne vystihli

000001010006353900063556011220920861171108612715086130620861307408613078086131960861320008613218086132220861325108613670086137120861375808613765

ja si tiež dovolím zapojiť sa na základe toho čo viem (a viac toho neviem ofc :)

prvé dva roky života dieťaťa majú nezvratný vplyv na vytváranie spojení v mozgu - medzi inými aj v oblastiach, ktoré vplývajú na sociálne správanie. Ak sú emočné a sociálne potreby dieťaťa v tomto období (čo je prípad veľa adoptovaných detí) nedostatočne napĺňané, tak to má vplyv na jeho sociálne interakcie. Nie je to teda otázka "zlých génov" ale prostredia, v ktorom dieťa trávi prvé roky svojho života a ktoré má taký ďalekosiahly dopad na celý jeho ďalší život ako "sociálneho tvora".

Dokonca už krátka separácia dieťaťa od matky po pôrode môže vyvolať také zmeny v mozgu, ktoré je možné pozorovať ešte rok po pôrode v podobe zníženej sociálnej interakcie. A to sa bavíme o zdravých, milovaných deťoch, ktoré vyrastajú vo svojich biologických rodinách.

000001010006353900063556011220920861171108612715086130620861307408613078086131960861320008613218086132220861325108613670086137120861375808613760

Ja toho neviem moc o psychológii a o adoptovaných deťoch už vôbec nie ale len čisto z hľadiska genetiky by som ku tomu možno mal niekoľko poznámok.

- Správanie určite je podmienené aj geneticky. Je len trochu kontraintuitívne, že aj keď vieme že je má dedičný prvok, tak tá miera sa nedá určiť percentuálne. Gén, ktorý núti deti napadnúť rodičov nožom či znásilniť nevlastnú sestru určite neexistuje. Možno len to prostredie, v ktorom sa dieťa ocitlo je nejakým spôsobom nekompatibilné s jeho genetickou výbavou a v inej rodine by sa správalo úplne inak. To je dosť možné, lebo keď sa nad tým zamyslíš tak to dieťa je naozaj vytrhnuté z kontextu.

- Adoptívne deti aj keby od momentu narodenia hneď vyrastali u toho evanjelického farára čo chodil na markíze v nedelu doobeda, tak majú stále za sebou 9 dôležitých mesiacov v prostredí, ktoré treba zobrať do úvahy. Ak sa napríklad narodili alkoholičke alebo žene s nejak inak nevhodnou životosprávou, tak to celkom iste môže ovplyvniť neskorší vývin.

- Aj vo fungujúcej rodine adoptované dieťa nemá úplne rovnocenné podmienky s dieťaťom, ktoré adoptované nebolo. Ak vie o tom, že bolo adoptované, tak sa to na správaní musí odzrkadliť. Ak o tom nevie, tak je stále dosť možné, že rodičia a súrodenci sa podvedome ku nemu správajú trochu inak. Ja si myslím že aj také maličké odchýlky deti sú schopné integrovať a že to môže ovplyvniť ich správanie. O tom ty ale vieš určite viacej ako ja.

Môj laický názor je že výchova a prostredie ovplyvniť môžu viac než sa zdá, akurát tieto veci nefungujú lineárne. Proste tie interakcie génov a prostredia sú nepredvídateľné a každému z nás výhybky prehadzujú nejakým iným spôsobom.