Štiepkou vykurujú v Čiernom Balogu všetky verejné budovy. Dedina šetrí každý rok asi 30 percent nákladov.

Celý región okolo Poľany by mohol byť energeticky autonómny. Dokazuje to štúdia, ktorú vypracovalo občianske združenie Priatelia Zeme – CEPA. Detailne analyzovali stavby a podmienky v 42 samosprávach ležiacich vo veľmi vzácnom a ešte stále nezničenom území Slovenska. Zistili prekvapujúcu vec.

„Ak by sa všetky budovy modernizovali, zrekonštruovali, zateplili, tak by celková úspora na energiách predstavovala 73 až 76 percent. Vôbec by nešlo o pasívne domy, stačilo by ich iba dostať na úroveň platných technických noriem,“ naznačuje výkonný riaditeľ združenia Juraj Zamkovský. „Inými slovami hovoríme, že tento región spotrebuje toľko energie, ako ďalšie tri také regióny. A keďže situácia je všade takmer rovnaká, môžeme tvrdiť, že celé Slovensko spotrebuje toľko energie ako tri ďalšie Slovenská.“

Najprv sa treba pozrieť na spotrebu. „Až potom sme hľadali vhodné obnoviteľné zdroje. Zamerali sme sa na drevo, tepelné čerpadlá a slnko. Pričom sme počítali iba s plochou striech existujúcich budov. Zistili sme, že celkový potenciál je väčší ako optimalizovaná spotreba. To, že celý región môže byť energeticky sebestačný, nie je žiadna fantazmagória,“ presviedča pán Zamkovský. Zrealizovaniu bráni len nedostatok prostriedkov. A ešte niečo.

Celý projekt leží zaprášený kdesi na obecných úradoch. Občianske združenie ho obciam odovzdalo v roku 2010. Nikto s ním nepohol. Energia je podľa Zamkovského téma, ktorej sa samosprávy stále nevenujú. „Nevnímajú to ako svoju zodpovednosť, je to kompetencia štátu. Akoby sa zžili s predstavou, že energie a palivá budú dovážať. Lenže energetika je kľúčový sektor. Je to drenáž, cez ktorú z regiónov permanentne odtekajú veľké peniaze.“ Koľko? „Z Poľany odíde každý rok 500 až 600 eur na obyvateľa. Plynofikované obce a mestá sú na tom ešte horšie, pretože v ich prípade sa 100 percent energie dováža. A to predstavuje ešte väčší únik peňazí.“

Ak sa, naopak, región rozhodne vyrábať si vlastnú energiu, všetky prostriedky, ktoré dosiaľ vynakladal na dovoz plynu, uhlia, mazutu, koksu či elektriny, zostávajú v regióne. Región okolo rakúskeho mesta Güssing bol čiernou dierou.

Bez železnice, bez udržiavaných ciest. Načo by štát investoval do územia hraničiaceho so železnou oponou? „Región míňal asi 40 miliónov eur ročne na mazuty a elektrinu. Teraz si energiu vyrábajú sami. Peniaze, ktoré platili cudzím firmám, platia vlastným producentom, a tak sa peniaze u nich točia. Za 15 rokov sa u nich zdesaťnásobil počet pracovných miest a z oblasti je výkladná skriňa Rakúska,“ argumentuje pán Zamkovský. Svoj „zaprášený“ projekt z Poľany nevníma ako porážku, ale ako zásadnú skúsenosť. Zbytočne sa budú vymýšľať nové a nové stratégie, ak v regiónoch nezačnú pracovať ľudia, ktorí sa budú komplexne venovať energetike. „Preto sa najnovšie snažíme vytvoriť centrá udržateľnej energetiky. Darí sa nám v najmenej rozvinutých okresoch – Svidník, Rimavská Sobota, Kežmarok, Rožňava, Sabinov. Keďže nám školy neprodukujú komunálnych energetikov, musíme si ich vytvoriť sami.

A nie je nič lepšie, ako keď si títo ľudia urobia prácne vlastný prieskum, spoznajú región, zanalyzujú, zozbierajú dáta.“ A potom vypracujú stratégiu šitú na mieru, nebude to dielo externej firmy, ktorá do regiónu ani nezavítala. Ak zotrvajú, tak tieto najbiednejšie regióny všetkých predbehnú.

Od GA Drilling na hornej Nitre, cez malú vodnú elektráreň v Necpaloch, biomasový projekt na Poľane až po centrá udržateľnej energetiky v najmenej rozvinutých okresoch v pomerne komplexnom článku:Dokážeme vyrobiť naozaj čistú energiu?