Číperná starena,pracovitá ,ako včelička nás

príjme s otvorenou náručou.stará sa,ako o svojich.....

Nebojí sa,že prídu Nemci "tie pľuhy akési...bodaj ich."

Starosti,úvahy;plány su stálym naším progra—

mom,ktoré preberáme v různých obmenách;A rádio,to je ú-

techa. Toľko túžob,toľko_nádejí & tolko sklámaní !



* Skrýš v stodole dômyselne pripravená skytá

ochranu v prípade nebezpečia. I humor,ten šibeničný sa tu a tam ozve



A naša čiperná babka ho veru rady; očká im žiaria huncu—

tériou & vyžiarzjů ukrutnu zvedavosť,ked vážne rozprávaš

príhodu farára s tetkou druhý raz vydatou....." ale tento

druhý... to je namudušu iný chlap....pekne preťahuje ho—

re,dolu & ked mi to tam pustí,mám toho plnu.... ! "



A naša babka sa pustia do takého hlasitého a srdečného smiechu,až sa

tak prehýbajú.A nie a nie prestať.....Majú kujon veru

ešte živú predstavivosť.....



Príchod nepriatela do dediny nás opäť vypudí

dí....Vlastná Bystrica vo svojej "Fatre" poskytne utu-

lok.V miestností so zamurovanými oblokmi sú dve staré ka-

napy,v malej kancelárskej miestnosti zas dlážka je poste-

lou. Striedame sa po dvoch,raz sa spí v brlohu, raz zas

na dlážke.Cez deň je v prípade kľudu útulkom malá kance-

lária.Lenčo však sa blíži nebezpečie,hned po odsunutí

zadnej steny na podlhovastom stole chemika "po štyroch"

jedon po druhom lezieme do skrýše so zamurovanýmu ob-

lokmi,kam svetlo neprenikne.Ale ani Vzduch ! Rano dva noc—

vniká do údov a strechou provizornej chatrče padajú veĺ—

ké kvapky.Trpezlive ležíme,počujeme tep vlastných sŕdc.

Guĺomety,pušky ,mĺny so všetkých strán štekaju a oči

krvavé únavou hĺadia zúfale do hustej tmy...



Šesť dní a šesť nocí je chatrč naším domovom.

Strelba & jej ozvena neprestáva,ba je čím dalej tým väč

šia....Niet potravín a zima & vlhkost chveja údami.Ohník

aspoň nohy ohreje & upečie bramborky.Jednu najviac dve

so solou k večeri....  a pohár vody... .Musíme

šetriť. Nemoce sa počínajů hlásiť.....Štreĺba nepriateĺa

nás niekolkoráz vyženie do hory & nebezpečie donúti odísť...



Vraciame sa do dedinky.



Opůštame „Kalište.Bližšie k Bystrici,.stredisku

povstania, ktorú znesväcuje ukrutný nepriateĺ. Tam bude

snád bezpečnejšie. Za hustej tmy/krížom cez polia sa ne_

skoro v noci optarne blížime k malému domku matky jedno-'

ho z nas v Rudlovej....Aspoň budeme mať strechu nad hla-

vou a i kusok jedla bude.....



» Po smutnej porade odehádzame do blízkeho

domku obetavej vdovy. Nebezpečie blízka, na dosah ruky, dom

pri ceste neradno & neslobodno cez den vychádzať....

Len za tmy večer......i na to si zvykame....



Traja sme pospolu. Denne preberáme so všet-

kých strán situáciu; ustaraní smutnĺ,plní obáv ,ale i

plní nádeji !



Opäť nebezpečie.Odchádzame cez sady,cez

ploty polnými cestičkami a chodniškami tmour,že nevidíš

ani na krok. Statočný Styk nás vedie k svojej matke v

Kyncelovej.

vieme,čo nás čaká,nevieme,čo bude.preto len kůštik....

milý kúštik slaninky,ved budeme ju ešte potrebovať....

Putujeme dalej,smer Kalište. oživujú slovenské hory.Nik—

dy všák'nevidely tolko zůfaloov,ktorí blúdili bez ciela,

jedni hore,druhí dole.„.



' Horáreň na Kališti preplnená do nemožno-

' sti,.Dážd, drobulinký & sychravý vniká do udov.Každý by

mal rád aspoň strechu ned hlavou.My sme z tých šťastnej—

ších máme miesto na dlážke,hoĺej dlážke,na ktorej spíme

natiahuutí popri sebe jeden vedĺa druhého oblečení,aby

sme mohli ihned do hory,keby prišli Nemci.....



Nebezpečenstvo sa priblížilo.Musĺme utiecť.



Kam?.. Nik nevie . Do hory. .. Hustá ranná hmla se—

dí aa zemi,kapky drobného dažda sa ňou ťažko prebíjajú a usa-

dzuju sa na tvárach & prenikajú oblekmi.Sme jednou z mno—

hých a mnohých sebe si velmi podobných skupín.Dospelí,de—

ti,ba mladí manželia v pŕádelnom  košíku, batohy na chrbá-

toch si nesú svoju ratoliestku. ..Len Bože,aby to malé

v horách nekročalo ! Všetko by mohlo prezradiť...A za „

ťýmto maličkým kráčaju do neznáme,obtažkaní batohmi sta-

rec so starenou.. musia,ved idu so svojimi vnúčatmi.Chod—

níčok,ůzky chodníčok unáša smutnú & ustarostenu skupinu.

Zástávka.Čo počať,kam ísť ? Nik nevíe...Jedni idú dalej

do lona slovenských hôr. My na skrytom míestečku,ktoré

bude snád bezpečně budujeme provizórnu chatu.Vodou napi—

tů zem pokryjeme čačinou. To je naša postel,na ktorú s

príchodom  súmraku uliehame oblečenĺ.Chlad z vlkej Zeme

Odvážaš s ťažkým srdcom svojich najmilších

A do neistého bezpečia,sháňaš informácie o situácii & ke-

nečne prichádza rýchle rozhodnutie o našom odchode do hôr.

Pakovanie,lúčenie so svojimi priateĺmi a pred svitaním

odchod,či útek na Donovaly.Hory,naše slovenské hory sa

stávajú domovom a útočišťom desaťtisícom najvernejších.



Jediná nádej,jediné utočište naše hory.Všet— ,

ko,takmer každý sa k nim utieka.Tie nekonečné zástupy!

Na vozoch,niektorí na vozíčkoch si odvážajú to najnutnej—

šie.Noše,batôžky,ruksaky ba i len holé životy smerujú k

horám...... 



Donovaly sa hemžia vojakmi a uprchlíkmi.

Hukot výzvedných lietadiel urýchluje naše premiestnenie.

Batohy,preťažené nábojmi,automaty na pleciach s bušiacím

srdcom-bežíme za pekelného hukotu nepriateĺských bombar—

dákov,ktoré vítajú ponad naše hlavy lietajúce strely pro-

tilietadlového delostrelectva.....V blízkom lesíku zalie-

hame.... nevládzeme..;. Pane Bože nech sa robí čo chce....

Oddávame sa osudu,leho niet žiadneho východiska... a sloven—

ské bralá zmnohonásobnujú ozvenou výbuchy tažkých bômb,

kosiacich našich uprchlíkov....

. Predstavy pekla sú zatlačené-obrovským.

hukotom a strašnými ranami....i to pominulo,ako všetko..,

a my dva smutní,bez slova,obťažkaní touto strašnou & stra—

šidelnou hrůzou ideme do predu....nohy sťa by z olova,len

s posledným vypiatím vôle nás vzdiaĺuju od ukrutného ne-

bezpečia.....Konečne pominulo....sme v lese,...odložíme



batohy & Ty ponukaš kúsok slaninky.Treba sa posilnit.Ne-

Dr. Ján Belanský. v Prahe, dňa 25.XII.1948



Milý Gusto,



náš Pavel po svojom  návrate zo Slovenska-

mi rozprával o Tvojej návšteve na Myjave a najmä u nás.

Podrobne mi vyličil,ako ste si pekne pohovorili o všet-

kom  a zvlášť o našich zážitkoch v horách pri čiastočnom

potlačehí slovenského národného povstania.Pri rozprávaní

mi vyvstaly namysli mnohé a mnohé spoločne prežité chví--

le,ktoré sa hlboko vryly do pamäti,odkiaľ nikdy nevymiz-

nú. Boly to chvíle veľkého strádania,hlbokých-starostí

a krásnych nádejí.Boly to chvile,keď naše túžby po krá—

snej budúcnosti a národnom oslobodení boli tak intenzív-

ne, že pomáhaly trpezlive snášať všetky nedostatky, strá-

dania,ba i utrpenia.Živelná túžba po slobode kreslila v

našich predstavách ostrrými kontúrami budúcnosť našej re—

publiky,ku ktorej sme prilnuli xšxx takmer všetci odda-

nosťou a láskou nevysloviteľnbu.A ako všetky prežité doj-

my a zážitky vryly sa hlboko do pamäti i predstavy o slo-

bodnej budúcnosti sa ešte hlbšie a trvalejšie vryly do

pamäti a sŕdc našich.

A keď len troška pustím uzdu predstavi—

vostimvidím Tvoju ustaranú tvár,ale aj očižiariace hrdo-~

sťou a uspokojením, keď mi ličiš veľké dielo slov.nár.

povstania po mojom príchode do B. Bystrice.

 A prichádzajú dni,nabité udalosťami,staro-

sti sa zväčšujú do nesnesitelnosti a vrchu nadobúdajú‘o—

bavy o národ,rodinu,budúcnosť a Životy najbližšídh.