Odvážaš s ťažkým srdcom svojich najmilších

A do neistého bezpečia,sháňaš informácie o situácii & ke-

nečne prichádza rýchle rozhodnutie o našom odchode do hôr.

Pakovanie,lúčenie so svojimi priateĺmi a pred svitaním

odchod,či útek na Donovaly.Hory,naše slovenské hory sa

stávajú domovom a útočišťom desaťtisícom najvernejších.



Jediná nádej,jediné utočište naše hory.Všet— ,

ko,takmer každý sa k nim utieka.Tie nekonečné zástupy!

Na vozoch,niektorí na vozíčkoch si odvážajú to najnutnej—

šie.Noše,batôžky,ruksaky ba i len holé životy smerujú k

horám...... 



Donovaly sa hemžia vojakmi a uprchlíkmi.

Hukot výzvedných lietadiel urýchluje naše premiestnenie.

Batohy,preťažené nábojmi,automaty na pleciach s bušiacím

srdcom-bežíme za pekelného hukotu nepriateĺských bombar—

dákov,ktoré vítajú ponad naše hlavy lietajúce strely pro-

tilietadlového delostrelectva.....V blízkom lesíku zalie-

hame.... nevládzeme..;. Pane Bože nech sa robí čo chce....

Oddávame sa osudu,leho niet žiadneho východiska... a sloven—

ské bralá zmnohonásobnujú ozvenou výbuchy tažkých bômb,

kosiacich našich uprchlíkov....

. Predstavy pekla sú zatlačené-obrovským.

hukotom a strašnými ranami....i to pominulo,ako všetko..,

a my dva smutní,bez slova,obťažkaní touto strašnou & stra—

šidelnou hrůzou ideme do predu....nohy sťa by z olova,len

s posledným vypiatím vôle nás vzdiaĺuju od ukrutného ne-

bezpečia.....Konečne pominulo....sme v lese,...odložíme



batohy & Ty ponukaš kúsok slaninky.Treba sa posilnit.Ne-