_5.

lažníci zas koleniačky pekne vyliezajú... a keď je trocha
istoty bežia na chodbu,kde pri pootvorenom obloku sajú
do seba úplne hltave čerstvý vzdúch.

Štedrý večer......Svietiť sa nesmie,aby ani
papršlek svetelný neprezradil náš pobyt.Len svetlo rádia
a to ešte tlmené matne dopadá na tváre štyroch,smutne tu
sediecich a uvažujúeich.Nik neprehovorí,nedá sa vraveť,
hrdlo je sovreté a myšlienky a svojich milých, vzdialených,
o ktorých niet zpráv.....Rodinně sviatky radosti,aké bo-
ly strašne smutné....

Jednoho dňa dva noclažmíci lezú koleniač—
ky do malej kancelárijky,kde už.čakú ustarostený & ustra— _
šený,o nás tak starostlivý Slivka & číta list...: " do
pondelka složíte na meno gardista l0.000.-Ks...„ v opač-
nom prípade oznámim gestapu,že skrývate štyroch politic—
kých previnilcov,.."A práve bol pondelok 8 hodin rano...
Pri vchode & východe z továrne nemecká vojenská stráž...
Čo teraz ? Sme ztratení.„..Nič sa nedá robit..odísť sa
musí.,.snád sa to podarí....

Zavazadlá necháme,ideme bez ních.Ty
vopred...blížime-se k búdke,odkial pozerá prisma tvár
nemeckého Vojaka...Čo teraz?..Už sme v šlopci..Ty však
pohotove zdvihneš svoju široká ruku na velký pozdrav,ja
za Tebou„. vojak poďakuje a sme vonku....To ale bolo od—
dýchnutie !

Kam zamierime?Kam sa podejeme?Kde najd
deme útočište ?.Zas bližšie k našim horám !..Tie nás
privinú....Príroda je ani bielym hávom pokrytá, k nebu