piatim nám už ubúdajúcich síl sa podarilo nezvyčajnú ťažkosť
cesty prekonať.

Statočná dedinka Baláže,neskôr Nemcami do zákla-
dov vypálená,ktorá bola útočišťom partizanov a mnohých poli-
tických uprchlíkov poskytla i nám ůtočište.Izbička u "ujka" *
skromná,ale útulná bola svedkom našich starostí a našich plá—
nov. Medzi jednoduchým zariadením vynikaly a pozornosť vzbu-
dzovaly nástenné hodiny,ktoré odbíjaly hodiny takou neoby—
čajnou rýchlosťou,že nás dvoch upomínaly na domácich zajacov,
keď majú zásnuby. A vždy pri bití vyvolasly úsmev na tvári,kto— “,
rý bol v tých dobách tak vzácny.Preto sa zaradily do našich
spomienok.....

Jednoho dňa stojíme na malej drevenej verande.
Miestna ženička beží ani bez duše—vracia sa z Lupče-a volá:
ľudkovia boží utečte,Nenci budú Baláže odstrelovať„A za chví-
ľu na blízkom návrší vybuchuje prvý granát ťažkého delostre-
lectva.Popadli sme svoje ruksaky a hybaj do blízkej hory.Tam
najdeme skrýš,ona všetkým poskytne útulok a ochranu.0dstrelo-
vanie sa stalo pravidelným..Ostrý hvizdot granátov nútil celu
k hore utekajúcu dedinku zalahnút a čakať v úzkosti na hrozné “—
výbuchy,ktoré boly čím ďalej,tým častejšie.Bol to hrozný útek:
starci,stareny,muži,ženy,vojaci,civili,všetko bežalo k hore
Plač detí,kvílenie žien,vzdychy mužov,ostrý piskot lietajúcich
granátov a hrozné výbuchy a detonácie boly doprovodom nám pr—
chajúcim...,

, — Strelba ustala a pod rúškom noci sa všetko
vrátilo,aby sa ten strašný útek opakoval na druhý deň znova.
Á my sme sa už do dedinky nevrátili.Náš smer bol Jelenia ska-
la so svojimi horami.Tam sú priatelia a známi v horách v bun-
keroch.Najmä pracovníci Rozhlasu.