Úzky chodníček nás vedie prudkým úbočím. Pri
vstupe do lesa stretneme vysokého partizána,ktorému čas i
starosti narobily vrásky na tvárí. Vracal sa z výpadu, nyslím,
od Revúc. I korisť si viedol: nemeckého zajatca, nesúceho
ukoristené granáty. Nad Rychtárovou na príkrej stráni v ho-
rách skautský stan bol cez celú zimu útočišťom trinástim
pracovníkom,ktorĺ tu žili v príkladnej bratskej shode so
svojím najstarším, zvaným "otcem".

Na zemi pokrytej čačinou sme lĺhnli vedľa se-
ba a v blízkom malom bunkri sme tlačili svoj časopis "Mor
ho“. Radiový aparát umožňoval pravidelné sledovanie bojov
na všetkých frontoch. Zprávy v noci zachytené a tejže noci
ešte odtlačené putovaly v nových číslach "Mor ho" ho medzi par-
tizánov a do blízkych slovenských dedín, obsadených nepriateľom,
aby i tam náš ľud, ktorému bolo pod trestom smrti za-
kázané počúvať "nepriateľský" rozhlas, bol presne a pravdive
informovaný.

Plamenné články udržiavaly tak partizánov,
politických uprchlíkov, ako i náš pospolitý ľud v pevnom
a stále odhodlanejšom boji, upevňovaly mravne, uvedomovaly
politicky a šírily čistú vieru v peknú, ozaj demokratickú
budúcnosť.

Matné svetlo karbidového horáka osvetlovalo
každého večera, ba vlastne i cez deň - veď okien nebolo - ustara-
né tváre trinástich pracovníkov, ktorí hĺbali, premýšľali, de-
batovali, riešili konplex otázok spletitej vojnovej i povoj-
novej problematiky, snovali pláne a živelne túžili po slobode.