Nastup k vykonu trestu :: Remember, remember, the velvet November


node:	Nastup k vykonu trestu
template:	4
parent:	Zamienka
owner:	linearne asymetricky chaoticky zhluk neuronov
viewed by:
created:	10.12.2015 - 18:10:11

cwbe coordinatez:
809096
3530521
8048799
8052985
8052986

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

Rozlucka dopadla nad ocakavania dobre. Ziadne precitlivele vyplakavania ako som ocakaval. Bolo aj smutno, inac to podla vsetkeho nejde. Dnes som sa zobudil do nadherneho rana, rozmyslam, ci si mam ist este kupit par piv a prist tam aspon dobre nalozeny alebo sa k tomu postavim chlapsky. Pustim si Kana a Barryho White-a na naladku a dopijem nacatu flasu bieleho rumu. Zbalim si veci a rovno do socky. Popijam corgon desinku s kopaniciarskou slivkou, vsetci, co ma zbezne poznaju sa pristavia a kopnu jednu na mna, potom sa vsak rozpomenu a uvedomia si, ze som kriminalnik a zlosyn a straduju si to svojou cestou. Postradat ma budu akurat klienti. Po siestich kolach som na salat, pokracovat uz nema zmysel. Necham kluce bratovi, teraz moze pouzivat moj pelech ako hniezdocko lasky so svojou postrannou neoficialnou kamkou, nebudem to tu teraz rozoberat. Kryjem ho, to je jasne. Ale suhlasit s tym nesuhlasim. Vratim sa neistym slalomovym krokom domov, ku svojim cdeckam a cestovnej taske. Neda sa povedat, ze by moj opity stav pri prijimani nejak pomohol k dobremu prvemu dojmu. Povinne aktivity vsak prebehli tak nejak narychlo ze si ich ani nepamatam, ani neviem co sa vlastne stalo, takze vam nemam co popisat. Uvedomim sa az ked som sam na cele, takto som bol na samotke prvy tyzden, bola mi pridelena praca v kuchyni, vcelku sa zzivam so svojim novym prostredim. Kamaratov si nehladam, nepriatelia sa nemnozia. Potom ma prevelili inam.

008090960353052108048799080529850805298608052987

Vstupim do nevelkej cely s poschodovou postelou pre dvoch. Vtedy to na mna dolahne. Tam mi to dojde, ze som sa obral prinajlepsom o tri roky zivota. Ked som bol sam, zaujimave... Zaujimave, ze tam mi to nijak dramaticke neprislo. Stale som len premyslal ako sa maju ostatni a ci na mna myslia. Nasa cela, ucinena basen. Miestnost, ktoru by ste v Bratislave neprenajali ani za 130 mesacne. Ani nahodou. Prezeram si svoju celu, premkne ma uzkost, rozmyslam nad tymi pirulami, co mi zhabali pri kontrole, bol som nedosledny. Zapalim si cigu, ta chut ulavit si inhalovanim dymu do pluc... Clovek na spodnej priecke zaciti dym, otoci sa, sadne si a prezera si ma. Nehovori nic, obzrie si moje veci, pohlad spat na mna, navrat do lezatej polohy chrbtom smerom ku mne. Tot nase prve stretnutie. Bez slov. Potahujem z malborky, toci sa mi hlava a toci sa mi aj moj mikrosvet. Pred svojimi ocami vidim Mel rajdovat na stoporenej cicine bezksichtoveho trotlnimanda, vidim Mueta ako sa trapi, ze mi nemoze pomoct, mamu ako place na sudnom pojednavani. Dobre som si nabehol na smec. Co uz. Vyleziem na svoju postel, zabudnem na to, ze cigo este hori, zospodu sa ozve
-Nefajcite v posteli. Prepalite povliecky.
Skocim dole, dofajcim v tichosti, chcem sa aspon predstavit alebo ospravedlnit, napriek tomu slova sa zo mna deru velmi tazko.
-Hmm. Zabrucim len, tipnem zvarko a idem naspat hore.
Premyslam, co moze byt zac. Pevne verim, ze nie ziaden pederast. Pevne verim, ale pre jeho interes a bezpecie, aby sa mu nic nestalo. Allen Ginsberg syndrom preverovat nebudem, na pozore sa vsak drzim. Mam sa predstavit? Asi to bude nejaky mrzut a samotar. Urcite sa uz stihol dopocut, za aky delikt som vazneny ja, ak nahoda bude chciet, bude to surodenec alebo rodic niekoho, koho moj obchodny artikel ponicil alebo uplne zdecimoval, co uz. Nech sa stane co sa ma stat.
-Ja som...
-Hmmm...spim, prerusi ma.
Tak som si neurobil noveho kamoska. Zapalim si dalsiu. Uz je to nezvratne. Som znovu fajciar. Navyse som vazen. Fajciar v chladku.What a delicious combination. Sebalutost zadusena v zarodku. Neklesat na duchu, to je zaklad. Mohli ma chytit aj iny den s inym mnozstvom. Normalne so sebou nosievam aj tri az patkrat viac. Mohol by som povedat, ze som vlastne dobre obisiel. Taketo uvahy ale prenechavam tym, co v nich vidia zmysel a radi a rady sa v nich sparaju. Spomeniem si na film Shawshank redemption a vtelim sa v mysli, hoc len na chvilu, do prekupnika Reda. Predstavujem si ako ma kazdy voci mne respekt, ako za mnou doliezaju, ked chcu nieco, co len ja viem zohnat a odpalit, alebo si predstavujem, ze som vo vaznici v USA kde je vraj povinne patrit k nejakej skupine, inac neobstojite a stane sa z vas lahka korist. A aby som to uplne zaklincoval, poslednu podobu, ktoru si vyfantazirujem, je donasac. Mam nad sebou ochrannu ruku dozorcov, som sice malo oblubeny, kazdy mnou opovrhuje, moje potreby su na druhej strane nasytene. Pekne si tu bluznim. Este par takychto vypadov v mysli a z lasky k sebe samemu sa obesim. Idem spat na poschodovu postel a v tichosti odpocitavam cas do vecere. Hladny nejsom. Pojdem tam, lebo tam pojdu vsetci. Nemam ten dojem, ze by som dostal na vyber. Ten odpad, co nam nalozili na taniere, sa neda jest. Treba sa prekonat, inac organizmus zoslabne. Natlacim to do seba. Predpokladam, ze ta porcia nestala viac ako sestdesiat centov. S peniazmi danovych poplatnikov, rozumej mnozine obyvatelstva do ktorej ja nepatrim, by sa malo nakladat rozumne a ekonomicky. Ludska dostojnost a aspon aka-taka uroven, to na zretel brat nasilu netreba. Vraciame sa do nasich priestrannych ciel. Kolega sedi na posteli a prezera si ma.
-Ty si tu za drogy, ze?
Dobre spravy sa siria vzdy najspolahlivejsie a neskreslene.
-Zalezi na tom?
-Ano, zalezi. Nicite mladych. Ja by som vam daval ine tresty a ine napravovychovne skupiny. Ste mor. Ste ti, co su najviac zodpovedni za sucasny upadok a stratu hodnot.
Nemam naladku na sociologicke moralizatorstvo, obranovat sa mi tiez nechce, tak ho teraz ignorujem ja. On vsak neprestava. Dakuje Bohu, ze za minuleho rezimu mladez bola aspon od tohto problemu ochudobnena. Odhadujem ho na takeho typickeho komunistu-katolika zo spodnej vrstvy. Jazyk nema ako uplny plebej, asi ma aj maturitu alebo nadstavbu, alebo len vela cita a ak ramec dovoli, je abonentom nebulvarneho denniku. Prestanem pocuvat, co hovori a bavim sa na filme Dallas Buyers Club. Ten typ filmu, co neni skoda po premiere dat rewind a dat si repete. Prehravam si ten kusok v mysli, obaja hlavni akteri boli oceneni tak ako im prinalezi, zhodne oskarom. To len keby ste mali vo vseobecnom prehlade medzery. Stane sa. Neda sa to vsetko usledovat. Netrapte sa pre to a nic si nevycitajte. Na to aby vam to bolo pripomenute, tu budu vzdy taki ako ja. Bin ich ein Ubermesch? Nietzscheho zas nemam zmaknuteho ja. Priznavam porazku, pycha predchadzala pad. Zavriem oci a vsetky malicherne problemy miznu do tmavotmavej tmy.

00809096035305210804879908052985080529860805298708052988

Po pracovnom dni sa natiahnem na svojom pelechu, je vcelku utulny, zvykam si bez vacsich tazkosti. Cochvila sa mi tu natolko zapaci, ze niekoho asi dopicham, aby mi turnus predlzili. Ale to by znamenalo inu napravnovychovnu skupinu. Myslienku zavrhnem. Intelektual zo spodneho podlazia je zazrany do krasnej literatury, cita Williama Faulknera. Podciarkuje, zaklada zalozky, spravi poznamku, nauci sa nove slovicko, ked je pre neho nieco nezname, pristupuje k dielu svedomito a organizovane. Na jeden raz si dopraje len jednu kapitolku, bez ohladu na to ci ma 5 alebo 35 stran. Svoje dojmy so mnou nezdiela. Nechava si ich pre seba a karisblok. Asi sa pripravuje na referat, co ho pocka, kym stamad vylezie. Mal by som mu checknut nejaky starsi osvedceny dungeon. To by ma zaujimalo, ako by toto luskal. Urcite by si uvedomil, ze cesta moze mat rozlicne zastavky a nikdy nevieme, kam nas osud zaveje. Shit. Este ze nerozmyslam nahlas. To by bol jasny rumenec. Vsetky mozne scenare som zvykol absolvovat pri takychto knizkach. Niekedy mam rad, ked poznam celu mnozinu rieseni. Najprv zhltnut prvou nahodne vybranou trasou. Druhykrat postavicka, s ktorou mam najviac spolocneho. Vykreslujem seba ako idealizovaneho hlavneho hrdinu alebo sa transformujem do vedlajsej postavy, jedno alebo druhe. Uzit si viem oboje. Pan citatel sa asi citi osamelo, lebo sa dvihne na zadne, pozera sa mi do oci a uz uz to z neho ide vypadnut. Pocuvajte do akeho debatneho suboja ma zatiahol.
-Pocul si uz aspon raz ten pojem slobodomurari?
-Nejedenkrat. Bol som vyberac kluboveho prispevku v ruzovofialovej lozi, ktora zgrupovala baletakov a zberacov poharov v stanicnych bufetoch...
-Velka sranda. Tebe dat serioznu otazku, to sa vzdy zakonci rovnako...
-Klud brasko. Pocul som aj videl som o zednarstvi vcelku dost. Co ta zamestnava konkretne? Co ti mam objasnit, ak prislubis, ze nebudes chrapat?
-Veris tomu vobec?
-Comu? Ich existencii? Ved to su oficialne organizacie spravidla...
-No ja myslim to o ich moci...
-Skauti pre dospelych...
-Ale prd.
-Vazne. Napchavaju sa dovozovymi sunkami a piju weizen bier, ktory ti nepoznas.
-Neni to len o tomto. Vraj sa za ich branami dohaduje dalsie smerovanie sveta.
-Na tuti, brasko. Smerovanie ich patetickych zivotoch, kde si svoju efemernost kompenzuju tlapkanim sa po chrbtoch a volanim sa bratia navzajom.
-Cital som knihu o lozi P-2, Talianska, vraj zdruzovala velmi vplyvnych ludi.
-Ti tvoji vplyvni ludia si casto postavia barieru pred svetom, kde ciselne prevladame my z plebsu a radi sa zdrzuju len vo svojej kaste. Niektori z nich sa na tychto ich seansach zucastnuju, lebo su odcudzeni s vlastnymi manzelkami a potomstvom a nikoho ineho na tomto svete ani nemaju.
-Ty vsetkemu rozumies najlepsie, ze?
-Tak je. Vies, ja som tuto disputu uz viedol niekolkonasobne viac v zivote ako ty, moji paranoini klienti videli konspiraciu a nekale praktiky vladcov sveta aj v telacom parku.
-Zvlastnymi ludmi sa obklopujes...
-Niekto to zrat musi.
-Teraz myslis drogy alebo tie teorie?
-Heh, vidis, to pasuje na oboje. Vyber si, necham to na teba...

0080909603530521080487990805298508052986080529870805298808052989

Prvy skutocny spolocny rozhovor sme mali uspesne za sebou. Nebola to hadka, ani vymena nazorov, skor predostrenie nasich pohladov na dany jav, ktory sme rozvili viac do sirky ako do hlbky a volne sme skoncili na uplne inej teme. Sustredene som mlel o nahrade za detsku klubovnu v svete dospelych, moje uchopenie tychto spolkov som kazdopadne predostrel v predchadzajucej kapitole. Dostal som chut na wok, dobre prepeceny, ked Nguyenovi co to hra na sushi Japoncika, tiez chce ako kazdy druhy akter tohto nerovneho zapasu rankol up, hlavne do sfer, kde ma vstupnu branu navzdy zatvorenu, nemozme mu ale jeho falosnu narodnu identitu vycitat, poculi ste niekedy o chyrnom sushi z Indociny? Isch dont sink sou... Nahrada za ciernu omacku, bielu ryzu a chrumkave morske plody je sladky pondelok. Sedem centi vysoka mokra zemlovka nie je rozhodne to co castujem vyrazom Oblubeny pokrm, na zaplnenie abdomenu postaci plne. Najprv som myslel, ze Karol, tak sa vola tazitko, ktore si od deviatej vecer do piatej rano odfukuje na spodnej urovni nasej bunker bed, najprv som ho povazoval za zatrpknuteho starceka, co si na svoju namosurenost umelo vykonstruuvava dovody a hovie si v tom. Zmenil som pristup. Dame mu dalsiu sancu. Po veceri obhryza jablcko, aj so supkou na rozdiel odo mna, dokonca v nom zmizne aj ohryzok. Zvlastne, usko je na tom najlepsie, napadne mi punchline vtipu s klasickym templateom pacient na psychiatrii. Literature uz dnes dal zadost, tak vyzveda v oblasti, v ktorej som kvalifikovany a predurceny urobit dieru do sveta.
-Co si diloval? Pernik?
-Hej, ale volaval som to inac. Pernik je skor vyraz z brozury “Prestante s tym najma kvoli sebe" made in Hranicna.
-Ako?
-No do telefonu zakazdym inac. Maskot, zmrzlina, co nam napadlo a na com sme sa dohodli.
-Sikovny policajt si domysli...
-Viac som sa kryl pred spolucestujucimi v emhadecke ako pred odpocuvanim...
-Jasne. Aj si si daval? Ci si zasadovy?
-Zasadovy som a davat som daval. To sa nevylucuje.
-V zjazvenej tvari sa hovori, ze by si nemal fetovat svoje zbozi...
-To kto napisal tu Zjazvenu tvar?
-Scenar a namet neviem, ale reziroval to Brian de Palma, myslim...Al Pacino, Michelle Pfeiffer, Terence Stamp?
-Jaj ty myslis skarfejs...Tony Montana. No tak ono to neni vsetko ako z filmu, to mi mozes verit. Situacia je premenliva, obcas si davam, obcas pauzujem, len ked dojde novy stash tak to musis okostovat. Aby si neprebral macku vo vreci... Hlavne to treba zatavit.
-Zatavit? To ako myslis?
-Dvojznacnost nam je asi sudena. Zatavit mozes injekcnu striekacku, alebo sacok v ktorom to podavas na odber. To ked ho chces zapalit. A nadovazok, ja tak testujem vizualne a chutovo cistotu, to das na ziarovku a na malom ohni opekas. Grilovacka skratka...
-To su ale vyrazy. Zapalit, grilovacka... Tento svet mi je cudzi. Raz som sa dal do reci este v osemdesiatych rokoch s hasisakmi, taka spatna matfyzacka, furt mlela tie psychedelicke blaboly, raz som privolil, tri coudy si potiahnem a hodinu som bol ale uplne mimo. Ani ten stav neviem popisat a ani nechcem.
-Tak kazdy je z ineho cesta. Ja tiez nehulim. Ani heroin, ani tripy, ani emko. Ja som skratka jednym slovom povedane piker. Meth freak. Diesel na speedu...
-Diesel na speedu? To akoze mas pomaly rozjazd?
-Som rad ze mi zacinas rozumiet. Plus si rad dam half biro half kofolu. Dievcenske pitie, stale lepsie ako tie radlery po novom...
-To ja poznam davno. Nemci a Francuzi take s oblubou lochaju. Panache, radler, kirsch...
-Humus, brasko...
-Kazdy je z ineho cesta ci co si to vravel?
-Take nieco...Kto si to ma s ementalom miesto CNS pamatat?
-Mysel vraj zapisuje vsetky momenty, len je narocne sa k tym informaciam dostat...Niektori ludia si aj vdaka treningu vypestuju fotograficku pamat.
-To by som nexel ani za nic. Niektore veci si je lepsie nepamatat. Ver mi, niektorych ludi tak bije zivot a dostavaju sa do zacarovaneho kruhu, z ktoreho nie je cesty von, a su schopni za dve lajny take veci...Ani ti to nebudem hovorit. Nechutne, strasne.
-Neotvorili ti drogy...mhhmm...neukazali ti svet v svetle co si vidiet nechcel?
-Ci mi rozsirili obzory?
-Nie, nemyslim nejake brany vnimania a podobne nahlady na vec. Skor ludske existencie, co normalne obchadzas oblukom, ty sa s nimi musis stretavat...
-Zaiste. Ale miera vynosnosti mojho fachu je silny argument na to, aby si ich vedel pretrpiet. Vies k comu by som ich volne prirovnal? K zistovaniu v skole, kto chyba... Su ludia, ktorym staci povedat “tu” a je to vybavene. Su taki, co sa za kazdu cenu musia odlisit a vyprofilovat a pripravia si frazicku ako “pritomny”, “pocuvam”, “ano pani ucitelka” a podobne. Niekto si len vklude ide napalit svoju fix a na chvilku vypne. Iny sa tym drogam uplne poda, necha sa pretvorit, obratit na ruby, otoci sa o stoosemdesiat a dalej rotuje. Kupi si cely, tretinu si pleskne, zavre sa v atelieri alebo studiu a je kreativny...Chapes?
-No ani velmi nie, nevidim tam ziaden suvis...
-Inac, niekto je rad, ze proste je, ano, je zavisly na drogach, prizna si to, sice s tym nic nerobi, ale ma predtym respekt. Ako ti co len zahlasia “tu". Ucel to splni. Odkaz bol predany, odkomunikovany. Niekto sa v tom najde a pomaha mu to preskakat od vikendu k vikendu...
-Zivot ma co ponuknut...
-To hej, za to nie kazdy si to vie uvedomit a rozpoznat ponuknute...
-Stale ta nechapem.
-Tato klasifikacia nie je klucova. To bolo len na ilustraciu. Faktom ostava, ze sme kazdi jedinecni. Podobnosti sa u nas nachadzaju hojne, ale celkova kombinacia je zakazdym originalna.
-Nechajme to na dnes tak. Uz pleties piate cez deviate.
-Okej. Aj zajtra je den.
Osem patdesiat sedem. Umyt zuby a na kute. Aspon pre toho tam dole v podpalubi.

008090960353052108048799080529850805298608052987080529880805298908052990

Ako som predostrel v rozhovore vcera, podobnosti v ludskej nature su caste a daju sa vybadat. Dana vlastnost, jav, atributa sa prejavuju rozlicnymi sposobmi. Ked ta daju sediet, mozes si uvedomit, ze si spravil krok navyse. Mozes si uvedomit, ze toto je uz moc a stopnes to. Niekto sa zruti, niekto stoji pevne a nezlomne. Niekto sa v slabej chvilke uchyli k modlitbe, kajucne prosi o odpustenie za hriechy minule, niekto nachadza nabitie a cerpa energiu z Biblie. Akceptujem to. Som sice agnostik, viacmenej zo slusnosti a diplomacie, ako ze by som na tom staval, netlacim ti to do hlavy, ani mi to nepride ako najvhodnejsia tema na nedelnu konverzaciu. Ale sparat sa dozblbnutia v tom, za co ta zasili, to nie je pre mna. Bol som tam, ked som nespanikaril a bol som aj na pojednavani. Moja strana splnila, co mala. Ci si budem na seba zarabat legalne alebo ako predtym po tom, co vyleziem? Nateraz ti povedat neviem. Mam co robit cez den a nezapodievam sa tym. Vobec ma nezaujima, za co si si prisiel dat v normalnom fungovani na dlzku tvojho turnusu pauzicku. To je tvoja vec. Ked sa mi potrebujes vyrozpravat, na oko pocuvam, prikyvujem, obcas sa ti pozriem do oci, dam prekvapeny fejs, mozog je vsak vypnuty. Nezapisujem do disku, ktory este budem potrebovat. Jednym uchom dnu a dalej to poznas. Partak z nasej hotelovej izby je ale iny pripad. Toho sa to spytat chcem a tuzim pocut jeho verziu. Pockam si na dobry moment, hned po tom co napise rozbor z dnes precitaneho.
-To je na dlhsie. Vies, ja som si tu uvedomil jednu svoju strasne skaredu vlastnost. Mne obcas robi dobre vidiet ludi trpiet. Na ich bolesti som sa odbavoval.
-No, neni si jediny...Poznal som vselijakych smradov...
-Neoznacil by som sa hned za sociopata, obcas som ale robil ludom zle a naprieky.
-Pokracuj...
-Postupne som pridaval na intenzite. V mojej praci som napriklad vyhadzoval ludom obedy, nie preto, ze by som im z nich ujedal. Skor ma tesilo pozerat na kuchynku, mal som z mojej koje priamy vyhlad. Neskutocne mi robilo po chuti vidiet nasranu tlstu trubu, ako sa tesi na to, co ostalo zo vcerajsej vecere a ono to tam neni. Upodozrieva niekoho z nas, ale nevie koho obvinit. Ide si tak kupit predrazeny obed dole do bistra. Na takychto veciach som si isiel, ako vravite vy mladi.
-Za toto sa ale sediet nechodi...
-Za toto nie.
-Robil si to spontanne alebo si si to vopred pripravoval?
-Ako kedy a ako komu. V pripade, ze ma niekto nastval, som pomstu zosnoval a potom dokladne vykonal.
-O com sa teraz bavime?
-Napriklad ma taky jeden brilaty polial kavou a myslel si, ze ma jeho pardon osusi.
-Stane sa...
-Vtedy som to tak nebral. Bol som plny vnutornej nahromadenej nenavisti. Da sa tvrdit, ze som slusne zakomplexovany blbecek. Doma nuda, zena frigidna, deti blbe ako tago po nej. Nic ich nebavi a ak sa aj pre nieco zapalia zcasu nacas, pri nicom neostanu dlhsie ako mesiac. Hladal som zamienku, ako odtial za hocijaku cenu von a bolo mi jedno, na koho ucet to bude pripisane na tarchu.
-Co sa stalo brilatemu kavickarovi?
-Skratoval som mu lampu, co si priniesol z domu. Taky ten trtko, co si oblubi matieralne cacky a stavia ich nad zive bytosti.
-Tak mu treba. Toto bol ten preslap?
-Dostaneme sa k tomu. Casom z toho nie si tak nakopnuty. Do istej miery by si toto moje pocinanie mohol prirovnat k fetovaniu. Raus je to slusny. Ale davky sa musia zvysovat. Tak aj moje zaskodnictvo.
-Bral si to aj nejak ideologicky? Nieco ako partizansky sposob boja?
-Metody su podobne, ja som ale nemal vyssie umysly. Nekonal som spravodlivosti zadost, s tym som do toho nesiel.
-Okej.
-No a raz...V parku tri minuty od nasej barabizne, raz som to proste prepalil. Asi bolo len otazkou casu, kedy k tomu dojde. Spojil som dva stromy lankom, takym malym ocelovym, ale tenkym. Rano tam chodil behat taky nechutny tlstoch, tak som si ho vycihal, napol som a on sa cely dorezal. Co som ale nevedel bolo, ze ma z okna sledovala jedna kukucka a natrela ma policajtom. Vsetko si to zapisovala a podala dostatocne vysvetlenie. Ja som uz vtedy mal tucne na salame a vazenie mi prislo ako vyslobodenie z mojej nocnej mory. Tak som vsetko priznal. Za tazke ublizenie na zdravi, umyselne, som dostal tri a pol. Skoro ako za zabitie. Ale netreba sa porovnavat s inymi.
-No ty si pekny kvietok. To ti teda poviem.
-Uz som sa vyburil. Aspon nateraz stacilo. Zacal som nanovo citat. A robim si tie analyzy bokom.
-To ta naplna?
-Je to najblizsie tomu vyrazu. Nehladam od prijemnych veci silou-mocou naplnenie. Uz tak je to dobre.
-Co keby si to poslal niekam? Mohol by si byt v priruckach alebo casopisoch.
-Uz som to zvazoval.
-Ukazes niekedy? Nech posudim ci na to mas...
-Vsetko sa da naucit.
-Starsie veci aktualizujes?
-Nechce sa mi prepisovat uz raz vytvorene. Casu je obmedzene mnozstvo.
-To ano...
-A knihy ma nepockaju. Mozno ma zajtra z toho pasivneho fajcenia zradia pluca, a slus.
-Moze byt...Moze byt, brasko. Nikdy nevies...

00809096035305210804879908052985080529860805298708052988080529890805299008052991

Myslou zabludim dva roky dozadu, ked k nam na prazdniny prisiel o desat rokov mladsi bratranec. Mamina sestra akurat spolu s manzelom prerabali rodinny dom a jemu to dobre padlo prist k nam na mesiac na navstevu do mesta. Najprv bol prestraseny, nevedel co bude cely ten cas robit, potom sa ale odviazal a uz aj on si pobyt uzival. Mama, kedze uz vedela, aky je povod mojich prijmov spravne navrhla, aby som svoju brigadku dal na isty cas k ladu. Riesil som skutocne len tie najnutnejsie pripady a ludi, z ktorych islo vela penazi, vypadok by znamenal prechod ku konkurencii. Nemyslitelne. Maly Andrej si vsimal ako mi kazdy lezie do zadku. Ako sa mi podlizuju ludia, vsimol si, ze nie som nikym. Zapisali sme ho do jazykoveho tabora, nech aj ma cez den co robit, nech sa aj trochu poduci cudzim reciam. Sikovny bol a aj usilovny. Opakuje si prepisane nove slovicka a zrazu to hnusne slovo. Teda dve. Role model. Ja ze to nepoznam. On ze ja som jeho role model. Ze mam respekt a kazdy ma ma rad. Nemal som to srdce uzrejmit veci na pravu mieru. Len som isiel na balkon a vyfajcil po sebe dve stovky. Tak mi bolo zo seba zle. Andrejko nosi domov jednotky, dvojky, na futbal chodi, ked je lavak tak z neho moze byt velmi cenene kridlo, ma zmysel pre hru, ako keby to mal s tou loptou vrodene. Rodicia do neho vkladaju nadej, investuju do neho cas aj peniaze, odtrhnu si od ust, aby mu bolo dopriane, nic. On povie dilerovi ze som jeho role model. Nebolo mi vsetko jedno. Mavam o tom rekurentny sen. Ideme k Lidlu, kecame si, co nam pride na jazyk, ja obchadzam vychrtle psychoticke trosky s pokazenymi zubami a este pokazenejsimi charaktermi, zdravia ma ako prvi, hoci som jasne povedal, ze mam na isty cas zastupcu. On ze tiez by chcel mat tolko penazi a podobne. Ja si ho vezmem za plecia, sklonim sa k nemu a vravim toto
-Andy, vidis s kym sa ja musim stretavat? Toto by si chcel? Nemyslis vazne...
Respekt od povlu a luzy, o ten nestojim. Neviem ci stojim vobec aj o ten, ktory mi servilne prejavuju taki ti fuhackari. Co by si to do nich ani nepovedal. Titul, nemecke auto, hypoteka. Nechcem ich riesit. Da sa povedat, ze mi tzv. pochvala od maleho Acka pokazila cele prazdniny. Ani pri umyvani zubov som sa sam sebe nevedel pozriet do oci. Potom bratranec odisiel naspat na dedinu, ja som o sebe pocul, ze som precitlively, zislo z oci, zislo z mysle. Len ten sen obcas... Ten ti proste neda.

0080909603530521080487990805298508052986080529870805298808052989080529900805299108052992

Po nejakom case, ked ste odizolovany od druheho pohlavia, sa ozve abstinujuce libido. Na mieste je ozrejmit vam ako vnimam ja, mojimi ocami, tento druh sportu. Ako dospievajuci chlapcisko som po sexe bazil. Ziadna z dievcat z nasej triedy mi neprisla ani lakava, ani dostupna, tak som svoju pozornost zameral na taku nizku kuceravu z acky. Viem si vybavit aj jej meno, ale naco vam to je? Hm? Raz som ju odprevadil po skole na zastavku, byvala niekde v Ruzinove, ja som chodil zo skoly domov pesi. Zapacil som sa jej, nejaky cas sme spolu len randili, potom mi dovolila aj viac. Citavali sme spolu tie dvojstranky z Brava, kde dementna mladez dostava pisomne lekcie ako robit prve kroky. Petting, necking, to vsetko ma bavilo ale nebolo to ono. Kym som si to prvykrat neskusil. Ona bola napata, ja necitlivy a nahlivy. Tak som ju poslal k vode. Druhy pokus o nic lepsie. Tak isto treti, stvrty, piaty, to uz nemohla byt nahoda. Prisiel som na to, ze sex je neskutocne precenovana zalezitost v nasich zivotoch. Lutoval som ludi, ktori sa chvalili svojim experimentovanim alebo basnili o svojich fuckbuddies. Ja som sa v tom skratka nenasiel. Aj s Mel je to take, ked som neni nastreleny, fyzicky o nu nestojim. Co ona samozrejme nevie. Taka vasniva pusinka mi spravi desatkrat lepsie ako vystrek do rodidiel alebo ustnej dutiny. Vyvod traviaceho traktu si nechajte. Ale je to pud. Ked si neskrtnem dlhsie ako dva tyzdne, som cely nabudeny, testosteron mi slaha na mozog a zatemnuje zdravy usudok. Kompromisom je rychlovka s mojou holkou. Pytam sa Karola ako to riesi on.
-Ostavam v sprchach dlhsie ako ostatni, este s jednym blondynom...
-Teraz vazne.
-Jak to riesim? Nijak. Spomienky a prava horna koncatina. Jaj, ale by som si zapichal, to ti poviem. Kludne aj s mojou zenou.
-Su tu nejaki sodomiti?
-Neviem a nechcem vediet. Zmenme temu.
Trepe nieco o knihe, co zrovna preluskal, moja mysel je zamestnana stale tym istym. Mozno ma vazenie nauci vazit si ochkanie a funenie do ksichtu zavrsene takym dlhym vystupnovanym aaaach. Ale nikdy nie do gumy. Melania berie antikoncepciu, ja som ju k tomu vobec nenutil, vraj na dieta este neni pripravena. Najhorsia vec je ked jebete s gumou. Nukam tej kurve patdesiat eur ako priplatok, len nech mi da pokoj s ochranou, ani za nic. Necham sa dudlat, bozkavanie zatrhla. To bola sranda aj s Mel. Nepovazoval by som nasu situaciu za uplne ojedinelu. Proste sme sa stretli na zure, skoncili v posteli a mne to zrazu nestalo. Trapne ticho, nemyslim si, ze zrovna vzpriamenie udu na povel z teba robi chlapa. Aj tak blbe. Zdoveril som sa s tym Karolovi, on kresli paralelu medzi nejakou postavou z knihy Football Factory. Vraj najlepsia kniha, aku kedy cital. Ze mi ju da zohnat. Ja som sa citil ako dlznik voci babenke, co si ma chce narazit, tak som jej slubil, ze jej to vynahradim. Dali sme si stretko v meste, ja dobre obleceny, urazili sme spolu lod s Absolutkou a redbullmi a zistili sme, ze toho mame spolocneho tolko ze by sme nemohli prispustit nebyt aspon kamosi. A kedze je mrte pekna, sme viac nez kamosi.
-Ta tvoja Mel, ta ta nepride niekedy pozriet?
-Na co? Ja by som bol aj rad, keby si niekoho nasla. Skoda jej samotnej. Najlepsie roky ma byt sama?
-To je strasny kec, ze najlepsie roky. Stale je dobre, ked si neni pasivna trubka...
-Vies ako to myslim.
Chvilku nikto nic nepovie, len tak kukame do prazdna, v tom ticho prerusim.
-Ako spoznas ze osoba, s ktorou prave si, je ta prava,na cely zivot?
-Su na to standarizovane testy, ktore vydava ministerstvo prace, socialnych veci a rodiny.
-No, vidim, ze ty si dnes nepouzitelny.
Vyhodim si nohy na pricnu, sice s botami, ale mozem viesco.

008090960353052108048799080529850805298608052987080529880805298908052990080529910805299208052993

Ak vas nezaujima moj vztah na dialku so substanciou, ktora mi bola zdrojom obzivy, ale aj prostriedkom, co mi prihral do cesty nejednu bizarnu situaciu, tuto kapitolu slobodne preskocte. Chyba mi to. To si priznam na plnej ciare. Bola to dost integralna cast mna. V poslednej dobe mi okolie vycitalo, ze pocet prebdenych noci a prezewlovanych zdojazdovanych dni vyrazne narasta. Pripisoval som to strachu z lochu. Nepresvedcivo. Ak to chcete pocut aj z mojich ust, dal som “veciam" volny prechod. Nemam problem priznat si, ze som zavisly. Nemam problem povedat ti, ze dlhsie ako tri tyzdne pre mna bez pika, je pridlho. Treba mat pud sebazachovy. To teda hej. Ale ked mate kubik za dvacku, nedoprajte si. Co pre mna predstavuje pervitin? Dobra otazka. Ked som s nim zacal v sestnastich, chodievali sme von do duny a do ucka na dramnbejsi. Dal som si predtym caru, za celu noc som vyslopal patnast vodiek a nenajebal som sa, bol som zhovorcivy a ovela viac vnimavy voci inym ludom. Tolko zaciatky. Aspon z mojej perspektivy. Netrvalo dlho a niekto z party sa na to musel namotat viac ako je zdrave. Bol to Jozko, volejbalista, dobre stavany, aspon teda v obdobi ked miesto opalovania alobalu opaloval baby a chodieval pravidelne na treningy. Po asi polroku pocas ktoreho spal dokopy asi tri noci, musel byt hospitalizovany so silnou amfetaminovou psychozou. Hadate spravne, ta jeho sa uz do normalu nevratila. Na psychiatrii stravil necele dva roky, potom spachal samovrazdu. Vela ludi si jeho nestastie kladlo za vinu. Vela ludi zaroven s tym pokracovalo bez mihnutia oka, v cinnosti, ktora odrovnala nasho dobreho kamosa. Drumnbass ma prestal bavit, s pikom som ale neprestal. Uz to nebola jednicka pred cestou do klubu, uz to bolo najcastejsie tak dva a pol, tri za cely vecer. Ked prisla nuda, isiel som sa dofukat. Viditelne som schudol, kedze som mal v puberte nadvahu, malokoho to sralo. Prave naopak. Kripli mi gratuluju a chvalia moj novy look. Takto by som mohol pokracovat v klisoidnom pribehu zavislosti, v niecom podobnom od vasho, v niecom zas odlisnom. Moje fungovanie to ale nijak radikalne nepozmenilo. Skolu som dokoncil. Pracu som nestratil. Vymlety dement alebo paranoidny mudlant sa zo mna nestal. Vies o com to je? Odstup. Pre mna to nebol zmysel zivota. Len mi to robilo dobre. Tak ako to robi dobre polke mesta, co vnimam. Pomer cena kvalita oproti tomu vysmechu, co volavaju kokain, popripade si mozes kupit mefedron so stitkom emko... Kludne. Rob si, co chces. Aj ja som si robil. Nepopalil som sa. Nevravim, ze mi to zostrilo zmysly a motoriku, ze moje organy su v zanovnom stave. Ale kazda sranda nieco stoji. Som ochotny platit. Tak ako teraz. Ozivaju sa problemy so spankom. Navyse som pribral uz osem kil, co som zavrety. A co je najhorsie, mesacne mam usly zisk vies kolko? Haa...by si cumel. To ma sere asi najviac. Pato a pauza, to uz nejak skusnem. Ale tie kovaky, co ma obisli... Skoda reci. Karol sa ako napotvoru spyta
-Neni ti bez toho lepsie?
Mlcim. Porovnavam pre a proti nuteneho bezvecia. Plus pocity su neni skreslene a chemicky pozmenene. Minus opat sa zagulacujem. Plus nikto mi nevola desatkrat za polhodinu a ja sa nemusim vystavovat ubijajucemu kontaktu s nim/nou. Minus chybaju mi tie dlhe noci co som stravil iba v mojej pritomnosti nalozeny po okraj vo fehire a len tak som si bol. Mohol by som pokracovat. Moja odpoved?
-Neni mi zle. Je mi inac. Nedrzkujem.
-No vidis. Este si aj zdravie sanujes.
Karol tomu nerozumie. To je ako ked dobre zivene blahorodie strednej triedy prednasa o hlade. Proste, drzte hubu a netlacte sa do sfer, ktore su vam uplne cudzie. Ja sa nepasujem do pozicie meth odbornika, ale co to o nom viem.
-Co ti to nahradzalo?
-Heh, to sa moze spytat iba laik.
-Neni to takto?
-Ja sa na to skor pozeram ako, co to doplnalo. Hudba, ludia, dokonca niektori pseudoumelci v tom nachazaju inspiraciu.
-Taku inspiraciu mozem ostat.
-Nikdy ta to nelakalo?
-Ani za mak. Ja som proste clovek, ktoremu drogy nemaju co ponuknut
-Okej. Ty si tu sef.
Poslednu zmienku venujem takymto mudrlantom. Rasto musel chodit na terapie k psychologovi. Ten blb mu dal ako prvu otazku do huby, ze preco si pod vplyvom mysli, aky je boh. V prvom rade Rado je veriaci, tak sa ako Boh neciti nikdy. V druhom rade je pokorny, in oder aus. Vobec sa do toho stavu neviete vcitit a sudite len na zaklade teoretickych poznatkov. Je to malo, prepacte. Nevravim, ze by si pan psycholog mal solidarne jednu napalit a potom este prebehnut dasna, ale... To skratka nepochopis, ked okolo toho stale len obchadzas na desat metrov. Gonzo journalism je nieco ine, pane. You failed. Big time.

00809096035305210804879908052985080529860805298708052988080529890805299008052991080529920805299308052994

Preradili ma do fabriky na pneumatiky. Sice neviem kto za nas rozhoduje, kto tu rozhoduje o tom, kto kde robi, prijimam to ako chlap. Tak by to povedala moja mama. Prijmi to ako muz. Uz nemas patnast. Najprv som to bral ako prijemnu zmenu, predosla praca v kuchyni uz zacinala liezt na nervy. Stale to iste do zblbnutia. Je naivne mysliet si, ze v miestnej gumonke bude praca variovana. Ale idem do toho. Som prideleny na usek, kde presuvam pneucka z jedneho konca haly na druhu, kde ich zas chlapi nakladaju na voziky. Neviem, naco vas tym nudim. Prepacte. Moja tlupa, radost k pohledani. Banda lenivych, pripecenych, opozdenych ciganov. To su moji kolegovci. Robit sa im nechce, vsetko odflaknu, somruju ciga, ale ne ze si vypyta jeden, to skor bez jedneho vsetci. Medzi sebou dristaju zasadne v tej ich pareci, nemozem to vystat. Na celu chodim unaveny a vysileny, nie vsak z prace, z nich. Neviem co som vyparatil, ak je toto daky trest v ramci karmickeho zakona. O takom niecom vcera rozpraval Karol. Vychodne chapanie veci. Nebudem to radsej skumat, radsej zatat zuby. Nejako bolo, nejako uz bude...

0080909603530521080487990805298508052986080529870805298808052989080529900805299108052992080529930805299408052995

Ten den som sa zobudil skor, ako je budicek a vyzenu nas von na ranajky. Lezim si, myslim na Mel, vnutorne si pripustim, ze mi chyba. Uz to je sedem mesiacov, co sme sa naposledy pri rozluckovej zurke videli. Ja sa tvarim ako ze nic, ale kazdy jej list ma rozradosti a precitam si ho zakazdym aspon zo tri razy. Karol je trochu nachladnuty, potahuje a smrka. Ideme na ranajky, ovsena kasa s vlaznym cajom. Pri stole hram zamysleneho nech nemusim viest tie nikam neveduce debatky. Lezu mi na nervy. Spolocne stolovanie je pre mna povinnost. Prevezu nas do fabriky, ja si robim svojim tempom, ide mi to od ruky, ale tento Mario ma nieco za lubom. Stale sa okolo mna obsmieta, dava mi temy, nesedi mi to nejak. Vsimnem si, ze mi chybaju cigy. A skoncili u neho. Razne si ich vypytam spat, on ze klud, vsimnu si to sluzbukonajuci dozorci a riesia to. Vrati mi ich a na neho nazjapu. Tym to povazujem za uzavretu vec. On nie. Kuju na mna kulehu. Obzeraju si ma z dialky. Tento pocit poznam, fet ti ho vycari v hlave v akejkolvek situacii. I am sober though... Nastastie je obedna pauza. Cakam, ze mi vyrazia z ruk podnos alebo mi obleju privarok, nic. Snad nejsu taki detinski. Ostatne, nie oni su tu obetou ich chmatactva. Prezuvam rychlo, pretoze nieco je ocividne vo vzduchu, toto by vycitil kazdy. Vraciame sa spat. Uz dobru tristvrte hodinu to v sebe drzim, idem nad limit. Odbehnem si bokom. Ako si tak mocim a som zazraty do vyprazdnovania svojho mechura, tak ma obkolesia traja cigosi spredu a jeden odzadu. To bol ten Mario. Nevidel som ho, ale ten uder zeleznou tyckou som citil. Ako sa vazen dostane k takemu nastroju? Jednou presnou ranou mi zlomil lebecnu kost. Lezim si na zemi, zivot zo mna pomalicky, ale isto vylieza a vzdaluje sa. Este sa mi pred ocami mihne usmiaty Muet, stary otec, Melania, Karol, a potom si uz nepamatam...