cwbe coordinatez:
809096
3530521
8048799
8052985
8052986
8052987
8052988
8052989
8052990
8052991
8052992
8052993
8052994

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::1
total children::1
show[ 2 | 3] flat
Preradili ma do fabriky na pneumatiky. Sice neviem kto za nas rozhoduje, kto tu rozhoduje o tom, kto kde robi, prijimam to ako chlap. Tak by to povedala moja mama. Prijmi to ako muz. Uz nemas patnast. Najprv som to bral ako prijemnu zmenu, predosla praca v kuchyni uz zacinala liezt na nervy. Stale to iste do zblbnutia. Je naivne mysliet si, ze v miestnej gumonke bude praca variovana. Ale idem do toho. Som prideleny na usek, kde presuvam pneucka z jedneho konca haly na druhu, kde ich zas chlapi nakladaju na voziky. Neviem, naco vas tym nudim. Prepacte. Moja tlupa, radost k pohledani. Banda lenivych, pripecenych, opozdenych ciganov. To su moji kolegovci. Robit sa im nechce, vsetko odflaknu, somruju ciga, ale ne ze si vypyta jeden, to skor bez jedneho vsetci. Medzi sebou dristaju zasadne v tej ich pareci, nemozem to vystat. Na celu chodim unaveny a vysileny, nie vsak z prace, z nich. Neviem co som vyparatil, ak je toto daky trest v ramci karmickeho zakona. O takom niecom vcera rozpraval Karol. Vychodne chapanie veci. Nebudem to radsej skumat, radsej zatat zuby. Nejako bolo, nejako uz bude...




0080909603530521080487990805298508052986080529870805298808052989080529900805299108052992080529930805299408052995
linearne asymetricky chaoticky zhluk neuronov
 linearne asymetricky chaoticky zhluk neuronov      10.12.2015 - 18:14:39 , level: 1, UP   NEW
Ten den som sa zobudil skor, ako je budicek a vyzenu nas von na ranajky. Lezim si, myslim na Mel, vnutorne si pripustim, ze mi chyba. Uz to je sedem mesiacov, co sme sa naposledy pri rozluckovej zurke videli. Ja sa tvarim ako ze nic, ale kazdy jej list ma rozradosti a precitam si ho zakazdym aspon zo tri razy. Karol je trochu nachladnuty, potahuje a smrka. Ideme na ranajky, ovsena kasa s vlaznym cajom. Pri stole hram zamysleneho nech nemusim viest tie nikam neveduce debatky. Lezu mi na nervy. Spolocne stolovanie je pre mna povinnost. Prevezu nas do fabriky, ja si robim svojim tempom, ide mi to od ruky, ale tento Mario ma nieco za lubom. Stale sa okolo mna obsmieta, dava mi temy, nesedi mi to nejak. Vsimnem si, ze mi chybaju cigy. A skoncili u neho. Razne si ich vypytam spat, on ze klud, vsimnu si to sluzbukonajuci dozorci a riesia to. Vrati mi ich a na neho nazjapu. Tym to povazujem za uzavretu vec. On nie. Kuju na mna kulehu. Obzeraju si ma z dialky. Tento pocit poznam, fet ti ho vycari v hlave v akejkolvek situacii. I am sober though... Nastastie je obedna pauza. Cakam, ze mi vyrazia z ruk podnos alebo mi obleju privarok, nic. Snad nejsu taki detinski. Ostatne, nie oni su tu obetou ich chmatactva. Prezuvam rychlo, pretoze nieco je ocividne vo vzduchu, toto by vycitil kazdy. Vraciame sa spat. Uz dobru tristvrte hodinu to v sebe drzim, idem nad limit. Odbehnem si bokom. Ako si tak mocim a som zazraty do vyprazdnovania svojho mechura, tak ma obkolesia traja cigosi spredu a jeden odzadu. To bol ten Mario. Nevidel som ho, ale ten uder zeleznou tyckou som citil. Ako sa vazen dostane k takemu nastroju? Jednou presnou ranou mi zlomil lebecnu kost. Lezim si na zemi, zivot zo mna pomalicky, ale isto vylieza a vzdaluje sa. Este sa mi pred ocami mihne usmiaty Muet, stary otec, Melania, Karol, a potom si uz nepamatam...