Farewell

Prepinam medzi trackmi v mp3prehravaci, Fun lovin criminals, Welcome to the poppy. Cesta je narozdiel od rana prazdna tak kym prideme k zastavke, na ktorej vystupujem, mam uz len sedem minut, aspon teda podla grafikonu. Holka na sedadle oproti sa pozera nasilu von oknom, nase pohlady sa nepretnu. Pani s nakupom vedla nej si cita nieco na tablete alebo pdf readeri. Elektronickej citacke. Cela hromadna doprava sa stala velmi odosobnena a do seba zahladena podla mojho pozorovania. Ked som chodil na skolu, tak sme rano kecavali s ludmi, co boli z okolia a kludne aj z inej triedy, stacilo, ze sme sa poznali z videnia, len sme prehodili spolu par viet, sprevadzali sme jeden druheho, vymenili sme si zazitky, walkmany so sluchadlami z vtedy-K-martu sme odkladali s radostou. Dnes nam spolocnost robi smartphone s akageckami alebo senhajzermi, ajped alebo podobna sranda, obcas sa niektori bavime knizkou, dnes sme sa uzavreli so svojej bunky, vytvorili sme si plast okolo seba, ja sa dam do debatky s jednou holkou, co nastupuje na nasej zastavke a ostatni ze co vyrusujeme. Nic to. Vystupim a idem k tretiemu veziaku od hlavnej. Zvonim na zvoncek Bozena Konvalinkova. Mama mojej frajerky. Schody beriem po dvoch, vytahy su blokovane. Jeden nejde uz od utorka, je stvrtok, druhy o siedmej vecer je zapratany stahovakmi. Neriesim, nesudim, nekomentujem. Len si to v tichosti stradujem hore schodiskom. Hra mi got your love. Mobil som nechal doma. Mp3ka staci. Mel otvori. Necha ma bez slova vstupit dnu. Usadim sa na pohovke. Ticho. Viem, ze dnes sa bude vecer niest v ponurej atmosfere. Nieco ako goth style. Opodstatnenie mame.
-Ticha domacnost? prerusim mlcanie.
-Pod sem, ty moj blbecek...
Sadne si ku mne, dotkneme sa nosmi, pobozkame sa. Bude mi chybat. Velmi. Naviazal som sa na nu viac ako som mal v plane. Taka ta barova znamost, co predpokladate, ze skonci rano a ona sa pretavi na nateraz sedemmesacny vztah. Na isty cas ho budeme musiet nastavit na modus on hold. Od nej to neocakavam a ani nevyzadujem, ja tak nejak... Ved zistite, co je vo veci. Na moment sa vytrati, ja si z chladnicky vyberiem steiger, otvorim okno a pozeram sa von. Milujem tento vyhlad. Bude mi tiez chybat. Mel sa vrati. Ma na sebe rolak a tmave kozene nohavice. Trochu sa mi pohne kamos tam dolu. Holcina to zaznamena a usmeje sa.
-Ready?
-Ready when you are...
Dopijem pivko a mozme ist. Zabudnem ju upozornit na vytahy, co je koniec koncom dobre, lebo stahovaci za tu kratku chvilku stihli skoncit. Mel je prirodzene smutna. Je to nateraz nase posledne spolocne rande. Odvezieme sa 75kou do polusu, kde si v najvacsej tichosti pozrieme nejaku primitivnu americku komediu. Normalne by sme sa smiali, rozsypavali popkorn a polievali sa fantou, dnes po polke ochadzame do mesta. S partou mame spicha az o desiatej tak za nimi marsirujeme pesi. Mel je okolo mna omotana rukou, ja som jej tu moju polozil cez plecia.
-Budem ti chybat?
-Uz teraz mi chybas.
-Budeme si pisat.
-Okej, ty moj krpec...
Pri Novej Dobe obchadzame heroinove stetky, pri Istropolise zas prepikovane deti robia hlucno a prejavuju svoj neuveritelne sviezi temperament, pri Blumentali zelene punto tukne do emelka, soferka a sofer sa tam krasne tituluju, netreba vam to reprodukovat. Tento kolorit mesta, uplne bezny a neodskriepitelny mi chybat nebude. Vchadzame do seba vkliesneni do podniku. Muet a Laco tam uz sedia. Obaja zapozerani do sachovnice. Muet pri sebe vsadepritomny karizblok. Je nemy. Ked ti chce nieco zdelit, tak to napise. Je to moj najoblubenejsi clovek na celom sirom svete. Pasuje sa so zivotom napriek svojmu hendikepu. Pracuje ako skladnik pre jednu nemecku spolocnost. Byva s Lacom, ktory je narozdiel od Mueta zas trochu dovercivy a necha sa lahko oklamat, ci sa jedna o damu, o ktoru teraz prisiel na ukor lacnosti po ciernom konikovi. Aj on je moj najoblubenejsi clovek na celom sirom svete. Usadime sa, barmanka nam prinesie jedalny listok. Laco particku vzda a obaja sa venuju nam. Vo vzduchu je taka prazvlastna atmosfera. Aj Muet je nejaky napruzeny a to je normalne uplny klidkar, asi najvacsi pohodak akeho mozete stretnut. No ziaden indiferentny mfp-ista alebo ako sa to ma hovorit. Sedime tu ako styria tankisti, uz nam len ten pes chyba. A to by si sa divil, ze aj cokel vie byt hlavou rodiny. Mel si da hamburger s tymi vlnkovymi hranolkami, Lacika praskne tatarak, Muet a ja steak, ja prepeceny s nivovou omackou, Muet mediumrare bez omacky, obaja sa zhodneme aspon opekanych bramborach. Laci spusti...
-Malky volal, ze pride sam a ze mame jest bez neho tak sa nemusis bat, Melania.
-Okej, povie moje rysave zlaticko a usmeje sa nasilu.
-Ale no tak, ved to tu vyzera ako keby sme boli na kare. Skusme sa trochu preniest cez to, co ma caka a neminie a spravme si na istu dobu nas posledny vecer dobrym momentom, ktory si budeme pripominat a na ktory budeme radi spominat.
Vsetci prikyvnu, ale do oci mi nepozru. Sedime, Laco si isiel bafnut, Muet napise na papier nieco, co nam neukaze, asi pre jeho sachoveho naprotivka. Pozera na to, preciarkne to dva razy a poda ten zdrap papiera Mel. Ta sa usmeje, uz nie nasilu a poda mu ho spat. Muet na mna zmurkne a poda ho aj mne. Je na nom napisane “Povodne som Ti chceli na odchod kupit lubrikant, ale rozhodli sme sa pre nieco uzitocnejsie." Pako, tohto chlapca proste musite milovat. Inac to asi ani nejde. Prinesu nam objednavku, zarovno s nou prichadzaju Laci a Malky, ktory ma v obcianskom napisane Malcolm Novak. Jeho sestra je Thandie Novakova, ich otec bol za socializmu obrovsky fanusik anglickych mien, tak im povyberal taketo, aby vytrcali z davu. Je sranda, ako je Malky mliecny blondak - albin a pritom cela rodina je ciernovlasa. Raz mu opita mama hovorila, ze tatovi zahla so svojim expriatelom a bol prvorodeny blondak. Bol ho raz pozriet do nemocnice, vcelku si sadli a stali sa z nich dobri znami. Ked sa minaju v meste, tak sa pozdravia a prehodia par viet, ako to ide. Otec samozrejme nic netusi a kazdu navstevu castuje prednaskou o recesivnom gene. Este ze svoj vyskum ukoncil pred krvnymi skupinami a typmi. Laca na cigoske nieco napadlo.
-Ked dojeme, nieco vam poviem. Mozem?
Pozrie na Malkyho, ktoremu to uz bolo predtym pretlmocene, ten len pritakava, ze ano a kopne Muetovu nedopitu vodku. Muet sa nenahneva. Keby mohol, dal by vam aj poslednu cigu. Je nefajciar. Vraj je to zle na hlasivky. Jeho podanie pribehu. Ja som pred par mesiacmi znovu zacal. Najeme sa, steak rozvoniava, syrovy sauce taktiez, vsetkym chuti. Malky sa doma natlacil tlacenkou, hydinovou, odkedy sa z neho stal moslim, tak obmedzuje iste pozitky. Stravy tykajuce sa. Vodku vraj Almighty vie prehliadnut. Peer pressure. Vsetci sme alibisti, Pane odpust...Pri stole sa pristavi predavac ruzi. Normalne by som povedal bajbaj, tento raz jednu Mel kupim. Je trochu zapyrena, da mi pusu a povie mi, ze som jej milasek. Chalani sa neobzeraju ako obycajne, Muet dokonca navrhne, ze si nas odfoti. Najprv len v pare, potom Laco zbehne za tym fuzatym tajtrlikom od vedlajsieho stola, nech nas cvakne vsetkych. Cheese n chong, citim v Malkyho vrecku nejaku skvelu hydrophoniu alebo co to ma za model. Malky si to vsimne, po pozovani sa podujme na motanie brka. Ze ked zaplatime, tak nas nafajci. Nedbam.
Presuvame sa do dalsieho baru, ktory je otvoreny do rana. Hnusne tuctuc, didzeji sa tam predbiehaju, kto to zamixuje presnejsie a kto ma drahsi kus plastu ako ti ostatni. Nafajceni Laco a Muet si poskakuju do rytmu, Malky s jednou Holandankou usporiadavaju preteky, kto tomu druhemu preda viac slin ustnym podanim. Nie, nejedna sa o spit contest. Neviem na co som s tymto suhlasil. Poviem Melanii, ze chcem ist domov, ale iba s nou. Chalani to chapu, az na Mueta, ten trochu posmutnie, potom ako absolvujeme obligatne objimacky, mi poda plato leponexov, ze tam kam idem sa zidu. Ideme k Mel, absolvujeme asi najkomplexnejsiu suloz, aku sme doteraz mali, najprv len rychlovku na vystriekanie sa, potom pomale tantricke milovanie, nakoniec sme skusili aj nejake predtym nepraktizovane, nazvyme to fantazie, skratka okrem alibistov sme aj prasce. Nechcel som sa s nou rozlucit takymto sposobom. Rano sa pri luceni rozplace, chlacholim ju tam ale takto to skratka byt musi. Idem. Vysporiadaj sa s tym sama, ty moj milasek. Viac uz pre teba urobit neviem a ani nemozem. Chcel som povodne aby sme sa jeden druhemu zhnusili, aby si si nasla casom niekoho ineho ale mam ta rad, slecna. Odchadzam snad len na dobu urcitu.