total descendants::4 total children::1 |
Myslou zabludim dva roky dozadu, ked k nam na prazdniny prisiel o desat rokov mladsi bratranec. Mamina sestra akurat spolu s manzelom prerabali rodinny dom a jemu to dobre padlo prist k nam na mesiac na navstevu do mesta. Najprv bol prestraseny, nevedel co bude cely ten cas robit, potom sa ale odviazal a uz aj on si pobyt uzival. Mama, kedze uz vedela, aky je povod mojich prijmov spravne navrhla, aby som svoju brigadku dal na isty cas k ladu. Riesil som skutocne len tie najnutnejsie pripady a ludi, z ktorych islo vela penazi, vypadok by znamenal prechod ku konkurencii. Nemyslitelne. Maly Andrej si vsimal ako mi kazdy lezie do zadku. Ako sa mi podlizuju ludia, vsimol si, ze nie som nikym. Zapisali sme ho do jazykoveho tabora, nech aj ma cez den co robit, nech sa aj trochu poduci cudzim reciam. Sikovny bol a aj usilovny. Opakuje si prepisane nove slovicka a zrazu to hnusne slovo. Teda dve. Role model. Ja ze to nepoznam. On ze ja som jeho role model. Ze mam respekt a kazdy ma ma rad. Nemal som to srdce uzrejmit veci na pravu mieru. Len som isiel na balkon a vyfajcil po sebe dve stovky. Tak mi bolo zo seba zle. Andrejko nosi domov jednotky, dvojky, na futbal chodi, ked je lavak tak z neho moze byt velmi cenene kridlo, ma zmysel pre hru, ako keby to mal s tou loptou vrodene. Rodicia do neho vkladaju nadej, investuju do neho cas aj peniaze, odtrhnu si od ust, aby mu bolo dopriane, nic. On povie dilerovi ze som jeho role model. Nebolo mi vsetko jedno. Mavam o tom rekurentny sen. Ideme k Lidlu, kecame si, co nam pride na jazyk, ja obchadzam vychrtle psychoticke trosky s pokazenymi zubami a este pokazenejsimi charaktermi, zdravia ma ako prvi, hoci som jasne povedal, ze mam na isty cas zastupcu. On ze tiez by chcel mat tolko penazi a podobne. Ja si ho vezmem za plecia, sklonim sa k nemu a vravim toto -Andy, vidis s kym sa ja musim stretavat? Toto by si chcel? Nemyslis vazne... Respekt od povlu a luzy, o ten nestojim. Neviem ci stojim vobec aj o ten, ktory mi servilne prejavuju taki ti fuhackari. Co by si to do nich ani nepovedal. Titul, nemecke auto, hypoteka. Nechcem ich riesit. Da sa povedat, ze mi tzv. pochvala od maleho Acka pokazila cele prazdniny. Ani pri umyvani zubov som sa sam sebe nevedel pozriet do oci. Potom bratranec odisiel naspat na dedinu, ja som o sebe pocul, ze som precitlively, zislo z oci, zislo z mysle. Len ten sen obcas... Ten ti proste neda. |
| |||||||||||||||||||||||