cwbe coordinatez:
809096
3530521
8048799
8052985
8052986

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::9
total children::1
show[ 2 | 3] flat


Rozlucka dopadla nad ocakavania dobre. Ziadne precitlivele vyplakavania ako som ocakaval. Bolo aj smutno, inac to podla vsetkeho nejde. Dnes som sa zobudil do nadherneho rana, rozmyslam, ci si mam ist este kupit par piv a prist tam aspon dobre nalozeny alebo sa k tomu postavim chlapsky. Pustim si Kana a Barryho White-a na naladku a dopijem nacatu flasu bieleho rumu. Zbalim si veci a rovno do socky. Popijam corgon desinku s kopaniciarskou slivkou, vsetci, co ma zbezne poznaju sa pristavia a kopnu jednu na mna, potom sa vsak rozpomenu a uvedomia si, ze som kriminalnik a zlosyn a straduju si to svojou cestou. Postradat ma budu akurat klienti. Po siestich kolach som na salat, pokracovat uz nema zmysel. Necham kluce bratovi, teraz moze pouzivat moj pelech ako hniezdocko lasky so svojou postrannou neoficialnou kamkou, nebudem to tu teraz rozoberat. Kryjem ho, to je jasne. Ale suhlasit s tym nesuhlasim. Vratim sa neistym slalomovym krokom domov, ku svojim cdeckam a cestovnej taske. Neda sa povedat, ze by moj opity stav pri prijimani nejak pomohol k dobremu prvemu dojmu. Povinne aktivity vsak prebehli tak nejak narychlo ze si ich ani nepamatam, ani neviem co sa vlastne stalo, takze vam nemam co popisat. Uvedomim sa az ked som sam na cele, takto som bol na samotke prvy tyzden, bola mi pridelena praca v kuchyni, vcelku sa zzivam so svojim novym prostredim. Kamaratov si nehladam, nepriatelia sa nemnozia. Potom ma prevelili inam.




  • 008090960353052108048799080529850805298608052987
    Vstupim do nevelkej cely s poschodovou postelou pre dvoch. Vtedy to na mna dolahne. Tam mi to dojde, ze som sa obral prinajlepsom o tri roky zivota. Ked som bol sam, zaujimave... Zaujimave, ze tam mi to nijak dramaticke neprislo. Stale som len premyslal ako sa maju ostatni a ci na mna myslia. Nasa cela, ucinena basen. Miestnost, ktoru by ste v Bratislave neprenajali ani za 130 mesacne. Ani nahodou. Prezeram si svoju celu, premkne ma uzkost, rozmyslam nad tymi pirulami, co mi zhabali pri kontrole, bol som nedosledny. Zapalim si cigu, ta chut ulavit si inhalovanim dymu do pluc... Clovek na spodnej priecke zaciti dym, otoci sa, sadne si a prezera si ma. Nehovori nic, obzrie si moje veci, pohlad spat na mna, navrat do lezatej polohy chrbtom smerom ku mne. Tot nase prve stretnutie. Bez slov. Potahujem z malborky, toci sa mi hlava a toci sa mi aj moj mikrosvet. Pred svojimi ocami vidim Mel rajdovat na stoporenej cicine bezksichtoveho trotlnimanda, vidim Mueta ako sa trapi, ze mi nemoze pomoct, mamu ako place na sudnom pojednavani. Dobre som si nabehol na smec. Co uz. Vyleziem na svoju postel, zabudnem na to, ze cigo este hori, zospodu sa ozve
    -Nefajcite v posteli. Prepalite povliecky.
    Skocim dole, dofajcim v tichosti, chcem sa aspon predstavit alebo ospravedlnit, napriek tomu slova sa zo mna deru velmi tazko.
    -Hmm. Zabrucim len, tipnem zvarko a idem naspat hore.
    Premyslam, co moze byt zac. Pevne verim, ze nie ziaden pederast. Pevne verim, ale pre jeho interes a bezpecie, aby sa mu nic nestalo. Allen Ginsberg syndrom preverovat nebudem, na pozore sa vsak drzim. Mam sa predstavit? Asi to bude nejaky mrzut a samotar. Urcite sa uz stihol dopocut, za aky delikt som vazneny ja, ak nahoda bude chciet, bude to surodenec alebo rodic niekoho, koho moj obchodny artikel ponicil alebo uplne zdecimoval, co uz. Nech sa stane co sa ma stat.
    -Ja som...
    -Hmmm...spim, prerusi ma.
    Tak som si neurobil noveho kamoska. Zapalim si dalsiu. Uz je to nezvratne. Som znovu fajciar. Navyse som vazen. Fajciar v chladku.What a delicious combination. Sebalutost zadusena v zarodku. Neklesat na duchu, to je zaklad. Mohli ma chytit aj iny den s inym mnozstvom. Normalne so sebou nosievam aj tri az patkrat viac. Mohol by som povedat, ze som vlastne dobre obisiel. Taketo uvahy ale prenechavam tym, co v nich vidia zmysel a radi a rady sa v nich sparaju. Spomeniem si na film Shawshank redemption a vtelim sa v mysli, hoc len na chvilu, do prekupnika Reda. Predstavujem si ako ma kazdy voci mne respekt, ako za mnou doliezaju, ked chcu nieco, co len ja viem zohnat a odpalit, alebo si predstavujem, ze som vo vaznici v USA kde je vraj povinne patrit k nejakej skupine, inac neobstojite a stane sa z vas lahka korist. A aby som to uplne zaklincoval, poslednu podobu, ktoru si vyfantazirujem, je donasac. Mam nad sebou ochrannu ruku dozorcov, som sice malo oblubeny, kazdy mnou opovrhuje, moje potreby su na druhej strane nasytene. Pekne si tu bluznim. Este par takychto vypadov v mysli a z lasky k sebe samemu sa obesim. Idem spat na poschodovu postel a v tichosti odpocitavam cas do vecere. Hladny nejsom. Pojdem tam, lebo tam pojdu vsetci. Nemam ten dojem, ze by som dostal na vyber. Ten odpad, co nam nalozili na taniere, sa neda jest. Treba sa prekonat, inac organizmus zoslabne. Natlacim to do seba. Predpokladam, ze ta porcia nestala viac ako sestdesiat centov. S peniazmi danovych poplatnikov, rozumej mnozine obyvatelstva do ktorej ja nepatrim, by sa malo nakladat rozumne a ekonomicky. Ludska dostojnost a aspon aka-taka uroven, to na zretel brat nasilu netreba. Vraciame sa do nasich priestrannych ciel. Kolega sedi na posteli a prezera si ma.
    -Ty si tu za drogy, ze?
    Dobre spravy sa siria vzdy najspolahlivejsie a neskreslene.
    -Zalezi na tom?
    -Ano, zalezi. Nicite mladych. Ja by som vam daval ine tresty a ine napravovychovne skupiny. Ste mor. Ste ti, co su najviac zodpovedni za sucasny upadok a stratu hodnot.
    Nemam naladku na sociologicke moralizatorstvo, obranovat sa mi tiez nechce, tak ho teraz ignorujem ja. On vsak neprestava. Dakuje Bohu, ze za minuleho rezimu mladez bola aspon od tohto problemu ochudobnena. Odhadujem ho na takeho typickeho komunistu-katolika zo spodnej vrstvy. Jazyk nema ako uplny plebej, asi ma aj maturitu alebo nadstavbu, alebo len vela cita a ak ramec dovoli, je abonentom nebulvarneho denniku. Prestanem pocuvat, co hovori a bavim sa na filme Dallas Buyers Club. Ten typ filmu, co neni skoda po premiere dat rewind a dat si repete. Prehravam si ten kusok v mysli, obaja hlavni akteri boli oceneni tak ako im prinalezi, zhodne oskarom. To len keby ste mali vo vseobecnom prehlade medzery. Stane sa. Neda sa to vsetko usledovat. Netrapte sa pre to a nic si nevycitajte. Na to aby vam to bolo pripomenute, tu budu vzdy taki ako ja. Bin ich ein Ubermesch? Nietzscheho zas nemam zmaknuteho ja. Priznavam porazku, pycha predchadzala pad. Zavriem oci a vsetky malicherne problemy miznu do tmavotmavej tmy.
    more children: (1)