Hodnoty rovnosti sice rozsirilo krestanstvo, ale sucasne krestanstvo bolo vacsinu historie absolutne netolerantne voci (casto nerozoznatelne) inym nabozenstvam a ideologiam. Na aplikaciu rovnosti a tolerancie si bolo treba pockat na sumrak krestanstva. Druha vec je otazka ci pred krestanstvom a islamom nebola nabozenska tolerancia na tom o kus lepsie ako dlho po ich rozsireni.

Tolerancia nie je "nevinna" samozrejme, ziaden spolocensky nastroj nie je; odhliadnuc od toho ale mozno prislusnost k (rovnakemu) nabozenstvu (ideologii) prestala byt dolezitym spolocenskym signalom (dovery, prislusnosti ku spolocnosti) ked nim zacali byt ine veci; a otvara to kopu novych moznosti ktorych dosah este ani nepozname, okrem toho ze mnohe neskodne prejavy individuality prestali byt obmedzovane nabozenskymi (ideologickymi) dogmami.

Suvislost excesov moci a nabozenskej tolerancie nevidim.