Re[3]: alebo aj takto :: Remember, remember, the velvet November


node:	Re[3]: alebo aj takto
template:	4
parent:	Re[2]: alebo aj takto
owner:	palino
viewed by:
created:	22.03.2015 - 21:23:08

cwbe coordinatez:
101
7763757
63579
1174777
1174796
7853867
7853969
7854448
7854641
7854682
7854878
7854998
7855017
7855157
7855179
7855181
7855188
7870964
7870977
7871001
7871030

ABSOLUT
KYBERIA

permissions
you:	r,
system:	public
net:	yes

reagujem na ten úryvok: "natural-law religion" v tom úryvku, a potom to menovanie ism- nedáva mi to zmysel, neviem, v akom zmysle je komunizmus, nacionalizmus či nacizmus natural law- podľa mňa nie sú; a potom ani tomu spojeniu religion; skôr by mi vyhovoval pojem ideológia; načo zavádzať nový pojem, ktorý by neprešiel occamovou britvou?.)

náboženský štát je nejaká forma prepojenia náboženskej- myslené cirkevnej a štátnej moci; tiež si myslím, že liberálny štát nemá zmysel klasifikovať ako náboženský, podobne ako komunistický či nacistický, sú to ideológie v pozadí- aj liberalizmus násilím vynucuje svoju ústavu, doslovne by mal vynucovať toleranciu, okrem iných hodnôt.)

00000101077637570006357901174777011747960785386707853969078544480785464107854682078548780785499807855017078551570785517907855181078551880787096407870977078710010787103007871058

natural law je podla autora (Yuval Noah Harari) v tomto pripade humanizmus, jednotlive izmy su potom zalozene na verzii humanizmu ak to spravne interpretujem (socialny - komunizmus, evolucny - nacizmus, individualny - liberalizmus, ...).

"nejaka forma"? az tak daleko by som nesiel - potom su nacisticke a komunisticke staty uplne jednoznacne nabozenske, kedze je vylucene aby v nich nabozenstva (a aj ideologie) boli nezavisle od statu (ti co nesuhlasili sli do lagrov). Ale v liberalnom state to vylucene nie je, nabozenska ci ideologicka cirkev moze byt nezavisla od statu, kym proti nemu nebojuje (existuju uzavrete nabozenske/ideologicke komunity ktore nikto do lagrov neposiela). Tak vnimam sekularny stat (nemusi to byt nevyhnutne liberalna demokracia, kludne to moze byt vojenska diktatura alebo absolutisticka monarchia). Nacizmus a komunizmus v tomto vyzname pre mna sekularne nie su.

Vyznam tohto rozlisenia je niekde na zaciatku threadu: sekularna (v zmysle tohto ponatia) moc ma o dovod menej rozdelovat ludi na "my" vs "oni" a veci s tym spojene (prenasledovanie, smrt).
Pretoze samozrejme nacizmus, komunizmus (plus nacionalizmus, kolonializmus a snad dalsie) maju desiatky milionov obeti, ale to nie je dielo sekularizmu ale moznosti modernej doby. Ak sa dnes pozerame na IS, Boko haram alebo trebars v minulosti Taipingske povstanie a ine nabozensky motivovane nasilie tak musi byt jasne ze sa od nacistickych a komunistickych masovych vrahov lisia iba v schopnostiach a moznostiach, nie v tom ze by nemali chut.
Aby bolo jasne, netvrdim ze sekularne staty su extremne mierumilovne (USA vedu vojny casto), tvrdim ze zlomova linia chuti po krvi nevedie tadialto.

0000010107763757000635790117477701174796078538670785396907854448078546410785468207854878078549980785501707855157078551790785518107855188078709640787097707871001078710300787105807871350

chápem tvoj pojem sekularizmu, ako režimu, kde je veľká miera tolerancie voči iným presvedčeniam
pre mňa je sekularizmus postnáboženský štát v úzkom zmysle slova, nové ideológie beriem ako produkty osvietenstva liberalizmus, komunizmus, nacizmus- tým myslí aj autor asi rôzne interpretácie humanizmu
zdá sa mi, že je to zbytočná komplikácia: ak dáme väčší význam pojmu sekularizmu ako odkúzlenie sveta od náboženstva, zahrnieme tam ideológie, nachádzame sa v historickom vákuu, abstrahujeme od ďalších podmienok, ktoré opisujú daný režim- či už demokraciu, alebo diktatúru; zvyšovanie tolerancie sa napr. vysvetľuje aj religiozitou- hodnoty rovnosti, súcitu masovo rozšírilo kresťanstvo; tu je zaujímavý príklad opisu evolúcie náboženstva http://www.nybooks.com/articles/archives/2010/jan/14/can-science-explain-religion/ tolerancia nie je vynález ateizmu
a tiež sa dá rôzne uvažovať aj nad tým, čo je pôvodom veľkej tolerancie v súdobej spoločnosti a či je táto tolerancia taká nevinná; nepopieram, že je väčšia v porovnaní s rôznymi obdobiami, ale ľahko sa prehliadajú rôzne excesy moci, a fungovanie moci, ktorá nemusí znamenať otvorené násilie, ale skôr sa preskupuje do nástrojov sebakontroly, atď.;

000001010776375700063579011747770117479607853867078539690785444807854641078546820785487807854998078550170785515707855179078551810785518807870964078709770787100107871030078710580787135007871393

Hodnoty rovnosti sice rozsirilo krestanstvo, ale sucasne krestanstvo bolo vacsinu historie absolutne netolerantne voci (casto nerozoznatelne) inym nabozenstvam a ideologiam. Na aplikaciu rovnosti a tolerancie si bolo treba pockat na sumrak krestanstva. Druha vec je otazka ci pred krestanstvom a islamom nebola nabozenska tolerancia na tom o kus lepsie ako dlho po ich rozsireni.

Tolerancia nie je "nevinna" samozrejme, ziaden spolocensky nastroj nie je; odhliadnuc od toho ale mozno prislusnost k (rovnakemu) nabozenstvu (ideologii) prestala byt dolezitym spolocenskym signalom (dovery, prislusnosti ku spolocnosti) ked nim zacali byt ine veci; a otvara to kopu novych moznosti ktorych dosah este ani nepozname, okrem toho ze mnohe neskodne prejavy individuality prestali byt obmedzovane nabozenskymi (ideologickymi) dogmami.

Suvislost excesov moci a nabozenskej tolerancie nevidim.

00000101077637570006357901174777011747960785386707853969078544480785464107854682078548780785499807855017078551570785517907855181078551880787096407870977078710010787103007871058078713500787139307871926

myslím, že predtým na tom lepšie nebola(viď aj tú knihu vyššie)- kresťanstvo dokázalo vytvoriť kolektív, aký predtým nebol- šírilo sa aj vďaka onej hodnote tolerancie; jeho inštitucionálna forma časom samozrejme rigidnela, ale bola určite inšpiráciou napr. pre locka a jeho prítomnosť rovnosti a slobody v prirodzenom stave;

nie priama súvislosť, ale preskupenie dôrazu moci- napr.: necháme ťa vyznávať boha, akého chceš, ale zasadíme ťa do takého prostredia, kde si pod neustálym dohľadom, alebo neskôr, vytvoríme také podmienky, že budeš sám na seba dozerať, ako prísnejší strážca, už nepotrebujeme strach pred bohom, ak sa môžeš báť sám seba;

Moze to byt fajn kniha, ale aplikovat teoriu hier na taketo komplikovane pripady je trnista cesta pretoze je neuveritelne zlozite (vypoctovo) nieco rozumne z toho dostat. Inak, to moze byt aj dovod preco trvalo tak dlho kym sa vyvinuli aspon trochu pouzitelne spolocenske zriadenia. Pretoze ich museli vyrobit ludia, pretoze ich nezjavil boh ani vyssi princip, lebo nic take nie je :).

K veci: je samozrejme otazka ci sa nesirilo aj kvoli svojej ambiguite, na jednej strane jasne slova pre spoluzitie v ramci aj heterogennej spolocnosti, na druhej strane relativne volny priestor pre konanie panovnika. Ak sa stalo zdrojom legitimity vlady, tolerancia ineho nabozenstva na tejto urovni je potom otvorenie dveri pre vladnu konkurenciu. Nemame prilis ako porovnavat, ale historicky je (bolo) vela spolocenstiev ktore nemaju dovod povazovat krestanstvo za tolerantne.

kniha je zaujímavá z hľadiska opisu zdôvodnenia úspešnosti rôznych náboženstiev v dejinách- nové náboženstvo zvyšuje morálku cez akúsi schopnosť morálnej predstavivosti, ktorú sme si vyvinuli, je to zrejme schopnosť altruizmu, súcitu, a pod, vďaka ktorej hráme hry s nenulovým súčtom, a nové náboženstvo má rozširovať okruh ľudí, s ktorými sme ich ochotní hrať - teória ale pritiahnutá za vlasy- typický bias darwinistov, ktorých nepustí vlastný naratív- napr. "Wright’s reliance on game theory and evolutionary psychology is troubling for another reason. These theories, particularly when taken together, are so pliant that they can explain almost anything. One consequence is that Wright’s readings of the Hebrew Bible, New Testament, or Koran sometimes degenerate into clever attempts to explain each passage as a response to specific local circumstances. Take his explanation of why Paul was so big on brotherly love. Paul, usually absent from any given church, needed to encourage harmony within and among his many fractious congregations; hence his epistles extolling brotherly love (what Wright calls “a form of remote control”). But Wright’s hypothesis doesn’t work. While Paul clearly suffered organizational headaches, the notion that he preached brotherly love because he was always on the road begs the question of why he was always on the road, reaching out to Gentiles in Antioch, Corinth, Galatia, Thessalonica, and elsewhere. Surely the more plausible answer is that Paul traveled tirelessly because he believed in brotherly love, not that he preached brotherly love because he traveled tirelessly."

liberalizmus by sa dal v tomto zmysle chápať nie ako predel, ale pokračovanie rozširovania morálneho kruhu- nie darmo bol Boh garantom prác teoretikov spoločenskej zmluvy; keby som si mal vsadiť, tak skôr si podám na to, že globálnu vládu zjednotí skôr nové náboženstvo, ako rozum reprezentovaný vedou a technológiami; liberalizmus v dnešnej podobe, sa zdá, to nebude, lebo skôr ako spája, spoločnosť rozleptáva- masy preferujú istoty, poriadok, životný plán, pred otvorenou slobodnou voľbou; možno to bude ako v houellebecqovej novej knihe, kde francúzsko zmení moslimská strana, konzervatívna, no tolerantná- avšak s direktívami života, ktoré vracajú strateným masám zmysel do života.)

These theories, particularly when taken together, are so pliant that they can explain almost anything
Na to som narazal. Mozes si vymysliet milion vysvetleni. Ale ked uz nieco napchas do gameteoretickeho modelu tak sa to da aj otestovat (trebars) generativnymi metodami a potom uvidis ci to co si vygeneroval je plauzibilne a prezije v konkurencii s inymi modelmi. Pripadne to mozes nechat evolvovat... urcite sa o nieco take uz niekto pokusal.

Nove nabozenstvo, cize ideologia? Ja verim v zjavenie AIzmu ;)

ked uz sa tu citoval Yuval Harari a zaroven ste sa dostali k otazke, ako budu vyzerat nabozenstva buducnosti, tak odporucam tuto prednasku:

What is the current status of religions and ideologies in the world, and what will be the likely impact of 21st-century technological breakthroughs on religion and ideology? Will traditional religions and ideologies—from Christianity and Islam to Liberalism and Socialism—manage to survive the technological and economic revolutions of the 21st century? What would be the place of Islam, for example, in a world of genetic engineering and artificial intelligence? The talk addresses these questions, and argues that the future belongs to techno-religions, which promise salvation through technology, and which are already gathering believers in places such as Silicon Valley.