Ja to inak vôbec nevnímam tak, že deti sa musia rodiť. Keby sa nerodili, tak by proste nepokračovalo ľudstvo.

Taký zvláštny rozporuplný koncept udržiavam v hlave: v princípe je mi jedno, keby po mojej smrti vymrelo celé ľudstvo. Ale nechcem, aby trpeli ľudia, ktorých osobne poznám, muž, deti, zvyšok rodiny, kamaráti. Lenže aj moje deti budú mať deti, a nechcem, aby trpeli moje deti, keby im zomreli ich deti. Napriek tomu však udržiavam v hlave dualizmus toho, že mi to môže byť naozaj úprimne jedno, keďže ja už budem mŕtva a moje pocity ohľadom teoretického vymretia ľudstva budú irrelevantné.

Asi je mi v princípe nepríjemná predstava nevyužitého potenciálu na rozvoj, keby ľudstvo vymrelo, ale ak zas vezmem, že vesmír je potenciálne nekonečný, a ešte k tomu realít môže byť tiež nekonečno, tak ten potenciál niekde niekto využije.
Celé taká haluz. :)